Chapter

  1 1 |         veľkomoravského kráľa. Hoci sa až dodnes svadbia, Svätoplukova
  2 1 |        naším storočím! Od tých čias sa vzniesli nad našimi hlavami
  3 1 |          niečo o tej svadbe. Ale vy sa skláňate pred cudzími modlami,
  4 1 |             strakatiny a priviniete sa k svätému, prirodzenému,
  5 1 |           Tichučký prúd Nitry vinul sa po kvetnatých rovinách medzi
  6 1 |            v ňom pleskla rybka, keď sa vyhodila nad vodu. Nitriansky
  7 1 |           stál z južnej strany, kam sa uberá rieka, bol by mohol
  8 1 |         ohromnú prilbicu, od ktorej sa odrážalo mesačné svetlo. ~
  9 1 |           brány, pyšné, trepotajúce sa zástavy... ach, všetko toto
 10 1 |         zástavy... ach, všetko toto sa už dávno na prach, alebo
 11 1 |           podobu obrátilo. A ako by sa aj nebolo všetko premenilo,
 12 1 |        nebolo všetko premenilo, keď sa aj ľudia premenili a sláva
 13 1 |         tiché spomienky. Hej, a tak sa zdá, že aj tieto spomienky
 14 1 |              lebo po vetkej komnate sa prechádzal nový veľkomoravský
 15 1 |           to v roku 870. ~Svätopluk sa stal v tom roku kráľom Veľkej
 16 1 |       Veľkej Moravy. Veľkou Moravou sa volalo to kráľovstvo v deviatom
 17 1 |        sprvu Mojmír - za jeho vlády sa však tak ďaleko nerozprestieralo -
 18 1 |             tak Svätopluk, dostanúc sa na trón takej veľkej ríše,
 19 1 |             lesť, lebo jeho krajina sa dostala do rúk a pod vládu
 20 1 |           do Rezna. Lenže Svätopluk sa obránil, a tak ho Nemci
 21 1 |         boli medzitým povstali, aby sa mohli pomstiť Nemcom za
 22 1 |            na ich stranu a postavil sa proti nemeckým plukom. A
 23 1 |            svojej krajiny, vyhlásil sa za samostatného kráľa, za
 24 1 |            sme už v tej chvíli, keď sa Svätopluk dlho do noci prechádza
 25 1 |          pozrime, na čo myslí. ~Keď sa Svätopluk dosť naprechádzal,
 26 1 |            si bol prv rozvážil, prv sa naučil opovrhovať korunou
 27 1 |             kráľovstvom, azda by si sa stal hodnejší aj jedného
 28 1 |      jedného aj druhého! - Zahľadel sa na dlážku. Sedel dlhú chvíľu,
 29 1 |             dlhú chvíľu, a až potom sa začal sám so sebou zhovárať. -
 30 1 |            Kráľ zas umĺkol a hlboko sa zamyslel. No jeho myseľ
 31 1 |          náhlivo vstal a usmievajúc sa, znova sa začal prechádzať
 32 1 |        vstal a usmievajúc sa, znova sa začal prechádzať po komnate. -
 33 1 |        medzi mnou a cisárom: spojím sa manželstvom s dcérou cisárskeho
 34 1 |            ostatné prostriedky. ~Už sa schyľovalo k ránu, no Svätopluk
 35 1 |       spánok ani nepomyslel. Neskôr sa natiahol na kráľovské lôžko,
 36 1 |         zhasla a v Nitre i na hrade sa začal prebúdzať život. Rytieri
 37 1 |          život. Rytieri a zbrojnoši sa hemžili na predzámku, po
 38 1 |           na predzámku, po hradbách sa ozýval štrngot mečov a ostrôh.
 39 2 |                             2~Rezno sa rozprestiera na brehoch
 40 2 |         hučiacej Rezny... Obe rieky sa tu objímajú po tisícročia.
 41 2 |       objímajú po tisícročia. Dunaj sa majestátne valí, logá a
 42 2 |         rieku Reznu, a ona, dávajúc sa mu do moci, tratí v ňom
 43 2 |            seba samu. A modrý Dunaj sa pyšnejšie uberá ďalej. ~
 44 2 |       Dunaja šumeli pri krajoch, až sa aj k nim znížili purpurové
 45 2 |    staroslávneho Dunaja, a pobrežie sa hemžilo ľuďmi, lebo veľa
 46 2 |           ľuďmi, lebo veľa Rezňanov sa náhlilo von nadýchať sa
 47 2 |             sa náhlilo von nadýchať sa ranného vzduchu. Bola to
 48 2 |         roztrhanými klobúkmi mihali sa skvostné rytierske kamizoly
 49 2 |       bezvýznamným osobám. ~Dostali sa však rýchlo cez dunajské
 50 2 |           už neďaleko hájika, ktorý sa vtedy rozprestieral poniže
 51 2 |          ako za to nemôže bedár, že sa narodil v chatrči, tak to
 52 2 |           je mojou zásluhou, že som sa narodila na kráľovskom lôžku. ~
 53 2 |         ničom nevravela a protivili sa jej najmä rozhovory o plesoch,
 54 2 |      predmety najmilšie. Teraz, keď sa kňažnej rozviazali ústa
 55 2 |           že je vhodná chvíľa ozvať sa. ~Ach, milostivá kňažná, -
 56 2 |            nás nikto nemôže vypočuť sa s vami o niečom, čo už tak
 57 2 |            málo dbala. Jednako, aby sa ich čím skôr zbavila, sama
 58 2 |        ohľadom grófa Rudolfa, ktorý sa už toľko ráz uchádzal o
 59 2 |             milostivá kňažná, a ako sa vraj radoval, keď dostal
 60 2 |     zajtrajší cisársky ples! Strojí sa vraj ukázať pred vami v
 61 2 |       kňažná! Len kvôli vám! ~- Kto sa chystá? Kam sa chystá? Kvôli
 62 2 |          vám! ~- Kto sa chystá? Kam sa chystá? Kvôli komu? - opýtala
 63 2 |       chystá? Kvôli komu? - opýtala sa Adelaida, ktorá sa pri posledných
 64 2 |          opýtala sa Adelaida, ktorá sa pri posledných slovách komornej
 65 2 |      nepochopiteľné, lebo jej myseľ sa bavila na výslní krásnych
 66 2 |       hovorím, povestný gróf Rudolf sa chystá na zajtrajší ples
 67 2 |       nepôjdem! ~A pri tých slovách sa zohýnala a so smiechom trhala
 68 2 |     správanie kňažnej zmiatlo, lebo sa zrazu cítila oklamaná. Kým
 69 2 |          zrazu cítila oklamaná. Kým sa pripravovala na nový príval
 70 2 |        Dunaja... ~V cisárskom zámku sa konalo zasadnutie rady,
 71 2 |           Svätoplukovej krajiny, čo sa po ich vyhnaní stali jeho
 72 2 |   veľkomoravský. Tento nespokojenec sa už osmelil prijať aj kráľovský
 73 2 |            Mojmíra, lebo ich úsilie sa nám zdalo byť nebezpečné. ~
 74 2 |          skončil cisár reč, vztýčil sa pyšný a nahnevaný Engelschalk,
 75 2 |     nahnevaný Engelschalk, usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou
 76 2 |       krajinu. Podľa jeho rady mala sa teraz celá nemecká ríša
 77 2 |            Ľudovít. Obaja princovia sa usilovali presvedčiť celú
 78 2 |             priviesť ju k tomu, aby sa táto vec skoncovala pokojnou
 79 2 |            cestou a zmluvami. Zdalo sa im, že Svätoplukove pluky,
 80 2 |          Predvídali aj to, že ak by sa teraz nepodarilo nad Svätoplukom
 81 2 |     zvíťaziť, Veľkomoravská ríša by sa azda navždy vyslobodila
 82 2 |     nemeckých panovníkov. ~Rokovalo sa dlho. Každá strana sa usilovala
 83 2 |      Rokovalo sa dlho. Každá strana sa usilovala svoju mienku podoprieť
 84 2 |     nakloniť na svoju stranu. Preto sa hneď aj uzavrelo, aby sa
 85 2 |            sa hneď aj uzavrelo, aby sa po celej ríši nazbieralo
 86 2 |            vojska. ~Týmto uzavretím sa rada skončila. ~Cisár aj
 87 2 |          Cisár aj so svojím pisárom sa dlhou chodbou uberal do
 88 2 |       Adelaida s komornou, vracajúc sa z raňajšej prechádzky. ~-
 89 2 |        odkiaľ tak za rána? - opýtal sa jej cisár. ~Adelaida sklonila
 90 2 |            voľno, tak slobodno, mne sa tam tak páči... Prechádzala
 91 2 |             páči... Prechádzala som sa tade s komornou. ~- Ale,
 92 2 |         Milostivý cisár! - vmiešala sa do reči komorná, - kňažnú
 93 2 |            už ani na zajtrajší ples sa jej nechce! ~Prv než by
 94 2 |     štebotavej komornej, pod hradom sa ozval dupot koní a štrngot
 95 2 |          ledva lapajúc dych, náhlil sa k cisárovi hradný strážca. ~-
 96 2 |         strážca. ~- Čo je? - opýtal sa cisár nedočkavo. ~- Milosttvý
 97 2 |         Kvitnúce ruže na jej lícach sa rozblčali v purpurové plamene,
 98 2 |       purpurové plamene, čierne oči sa zaiskrili, a šatôčka, obrúbená
 99 2 |            svojej komnaty. ~Komorná sa na toto všetko dívala s
100 2 |          všetkom myslieť. Rozprávať sa nemala s kým. Zohla sa,
101 2 |    Rozprávať sa nemala s kým. Zohla sa, dvihla šatôčku a ponáhľala
102 2 |          dvihla šatôčku a ponáhľala sa za ostatnými. ~
103 3 |             už štyri popoludní, keď sa sadalo za slávnostný hodovací
104 3 |             dobré a drahé, ponúkalo sa hodovníkom. Bradatí nemeckí
105 3 |       balady o rytieroch a v každej sa muselo niekoľko ráz spomenúť
106 3 |          osvetlenej sieni, v ktorej sa zhromaždilo veľké množstvo
107 3 |             stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali
108 3 |          sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť na
109 3 |       zúčastniť na plese. ~Prv, než sa zjavil cisár, hovorilo sa
110 3 |           sa zjavil cisár, hovorilo sa v sieni iba o svadbe, o
111 3 |       slovami Adelaidinu krásu, čím sa dotkol citlivého srdca milenky. ~
112 3 |             do plášťov, prechádzali sa popri hrubých a vysokých
113 3 |    čitateľka už vedia, že Svätopluk sa do Rezna vybral s tým cieľom,
114 3 |            vykonal. Lenže Svätopluk sa sklamal vo svojej nádeji.
115 3 |       výhodnými podmienkami, dostal sa natoľko do krážov prefíkaných
116 3 |           kráľovstva, ale Svätopluk sa musel zaviazať za seba aj
117 3 |        vyžadovala potreba; postavia sa jeho pluky proti hociktorému
118 3 |             s Adelaidou. ~Svätopluk sa všemožne usiloval, aby sa
119 3 |           sa všemožne usiloval, aby sa tieto veci ešte na čas odložili,
120 3 |            Svätopluk videl, že niet sa čo protiviť Nemcom v tomto
121 3 |         víťazne zavrešťali. V sieni sa ozvali hlasy "Cisár, cisár!",
122 3 |           panie a slečny. Ako slnko sa jagala v celej sieni. Jej
123 3 |          každého. ~Ale aj Svätopluk sa teraz ukázal v nečakanej
124 3 |            ho aj predstavovali. ~Tu sa však naraz Svätopluk zjavil
125 3 |      dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce podľa vzoru nemeckých
126 3 |             plášť, bohato naberaný, sa v záhyboch ako vo vlnách
127 3 |           prilbicu. Gaštanové vlasy sa mu tak ako Adelaide vlnili
128 3 |       blesky po prítomných. ~Začalo sa plesať, tancovať a hrať,
129 3 |           tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo. Aj sám
130 3 |          spomedzi svojich, zamiešal sa medzi kniežatá a iné tu
131 3 |            tu prítomné panstvo. Tak sa potom stalo, že Svätopluk
132 3 |           Adelaidou sám, prechádzal sa s ňou po komnate, to sa
133 3 |             sa s ňou po komnate, to sa zhovárajúc s ňou, to obzerajúc
134 3 | Svätoplukových slovách, ale čoskoro sa jej zmocnila úzkosť, lebo
135 3 |           jej zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby vo vrave
136 3 |              akoby vo vrave sem-tam sa prechádzajúcich mužov bola
137 3 |             tvrdého muriva, a akoby sa bála dotknúť Svätopluka,
138 4 |         Pozrela do zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny vo svojej tvári.
139 4 |           úzko, že nevedela, kam by sa mala podieť. Pri pomyslení
140 4 |       svojho anjela, na Svätopluka, sa bála, lebo včerajšia udalosť
141 4 |              lebo včerajšia udalosť sa jej zračila v hroznej podobe.
142 4 |          hroznej podobe. Domnievala sa, že Svätopluk bude teraz
143 4 |         blažeností, ale práve preto sa jej to zdalo nemožné. Ako
144 4 |  obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára hrozí ho pripraviť
145 4 |           očakávať milenca. Napokon sa na chodbe ozval krok sprevádzaný
146 4 |            štrnganím ostrôh. Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula
147 4 |              Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula do tváre. Nepokojne
148 4 |           Nepokojne vstala a začala sa prechádzať po komnate, potom
149 4 |      sklonila hlavu do rúk. Ostrohy sa blížili vždy bližšie a bližšie...
150 4 |            a bližšie... tichý úsmev sa jej usadil na perách, vstala,
151 4 |         vodu. ~S nezdvorilým hurtom sa roztvorili dvere a Adelaidinu
152 4 |       neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí divú tvár zúfalého
153 4 |        zúfalého grófa Rudolfa. Celá sa triasla od ľaku, žilami
154 4 |             triasla od ľaku, žilami sa jej rozprúdil studený mráz
155 4 |             vy, pán gróf? - na viac sa nezmohla. Tento rozorvaný
156 4 |             Tento rozorvaný zúfalec sa na to hneď zaškľabil. ~-
157 4 |       milostivá kňažná? Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi iného?
158 4 |          kňažná? Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi iného? Ha,
159 4 |             Kňažná nebeská! - zrazu sa vrhol k Adelaidiným nohám. -
160 4 |           cez búrky a blesky! Korím sa tu pred tebou, kňažná, zostanem
161 4 |            po chvili, - neponižujte sa pred slabou devou. - A skloniac
162 4 |          slabou devou. - A skloniac sa k nemu, chcela ho dvihnúť
163 4 |         skrotili jeho divosť, náhle sa cítil prenesený do ríše
164 4 |            do ríše blaženosti. Gróf sa vztýčil, keď sa kňažná k
165 4 |    blaženosti. Gróf sa vztýčil, keď sa kňažná k nemu skláňala,
166 4 |       kňažná k nemu skláňala, a tak sa stalo, že sa jeho pery dotkli
167 4 |        skláňala, a tak sa stalo, že sa jeho pery dotkli Adelaidinho
168 4 |         času a okolností. Práve keď sa to stalo, v dokorán otvorených
169 4 |          Rudolf ako šialenec, ktorý sa dotkol čaše blaženosti,
170 4 |       dotkol čaše blaženosti, znovu sa rozzúril a zvolal chrapľavým
171 4 |          pes slovanský! - a vyrútil sa z komnaty. Adelaida bola
172 4 |            stvorením na svete. Sieň sa s ňou krútila, srdce jej
173 4 |            bázňou, všetko nešťastie sa na ňu vyrútilo, a nijaká
174 4 |             aj trhliny, nad ktorými sa vznášal, aj výsosť závratnej
175 4 |        povzniesť seba aj národ. Zdá sa, akoby nič nebol zbadal,
176 4 |          cestu. Prichádzam, aby som sa dozvedel, či je vašou vôľou
177 4 |              či je vašou vôľou stať sa mojou manželkou. ~Tieto
178 4 |       načisto zabránili. Potom, keď sa jej vnútro upokojilo, Adelaida
179 4 |        myšlienky, ale Svätopluk mal sa k nej medzitým vždy slovenskejšie.
180 4 |             Zbohom, kňažná, uvidíme sa, až urobíme náležité prípravy
181 4 |           na zámockej veži? Trepoce sa biela šatôčka... to Adelaida
182 5 |         ríši nedôverovala, lebo tam sa rozšírilo kresťanstvo, kým
183 5 |          dlho, lebo mraky od západu sa čoraz väčšmi kopili: a preto
184 5 |        slobodne. ~Príčinou toho, že sa český národ tak dlho zdráhal
185 5 |          učenia nemohol poznať, ani sa k nemu hlásiť. A nemeckí
186 5 |             pohanstve. ~Inou cestou sa dostalo kresťanstvo do Veľkomoravskej
187 5 |        Kristovom náboženstve cítili sa Slováci slobodnými, lebo
188 5 |        Slováci slobodnými, lebo ním sa oslobodili od jarma pohanského
189 5 |      veľkomoravskí a českí Slovania sa nestali kresťanmi naraz;
190 5 |         cisár Ľudovít, a tým väčšmi sa ho usiloval využiť vo svoj
191 5 |            ňom blčala túžba pomstiť sa Čechom. Jeho vojsko Česi
192 5 |           pohádzali do Vltavy. ~Tak sa teraz cisár chytil znamenitej
193 5 |              Pokladal za dobré, aby sa český národ dal pod ochranu
194 5 |  slovenského kráľa, lebo o jeho moc sa už roztrieštila nemecká
195 5 |         poli aj v rade. I zostavilo sa vyslanstvo, ktoré sa skladalo
196 5 |      zostavilo sa vyslanstvo, ktoré sa skladalo z českých vojvodcov
197 5 |       rozličné zbrane. Ale práve čo sa mal skončiť snem, vyšehradský
198 5 |     Kristovo náboženstvo. Ak by ste sa tomu bránili a osmelili
199 5 |             tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť, vedzte,
200 5 |      povinnosti pohostinstva, nebol sa sám ujal odpovede. ~Utíšte
201 5 |          sám ujal odpovede. ~Utíšte sa, hrdinskí Česi! - povedal
202 5 |      surovosť a drsnosť, ktorou ste sa proti našej národnej hrdosti
203 5 |             do otrockého jarma. Vie sa topiť vo vlastnej krvi preliatej
204 5 |        neprebitné naše štíty! Aspoň sa môže rozpamätať na rok 846,
205 5 |          vyšehradskom priestranstve sa ozýva konský dupot a štrngot
206 5 |        kniežacieho Vyšehradu. Nemci sa vracajú na západ k nemeckému
207 6 |                          6~Roku 871 sa v Rezne s novou jarou začal
208 6 |      napĺňali nemecké duše. V Rezne sa pripravuje svadba aj vojna:
209 6 |          znášať ľahostajne. Hotovil sa na výpravu proti Čechom.
210 6 |         výpravu proti Čechom. Už by sa bol aj prv dal na výboj,
211 6 |           prekážky. Nemeckí rytieri sa tešili na Svätoplukovu svadbu,
212 6 |             je bohatý kráľ. A preto sa nádejali, že si zas dobre
213 6 |           si zas dobre zahýria, keď sa budú môcť svadbiť na staromestský
214 6 |            staromestský spôsob, ako sa vraví "mit Saus und Braus".
215 6 |           chuť do vojny, a dozvedel sa o tom aj sám cisár. ~Nečudo ,
216 6 |            predsavzatie. Tým väčšmi sa staral o svadobné prípravy.
217 6 |         svadobné prípravy. Rozhodol sa, že v boji proti Bořivojovi
218 6 |        všetka nemecká sláva stavala sa do šíku, aby náležite oslávila
219 6 |             svojím synom Karolmanom sa v duchu veľmi radovali,
220 6 |             bez veľkej námahy. Báli sa rastúcej sily a vlády Svätoplukovej,
221 6 | Svätoplukovej, ba predvídali, že by sa ľahko mohol spojiť s Bořivojom,
222 6 |         zmariť nemeckú nádej. Preto sa mohli iba radovať z tých
223 6 |           na počesť Adelaidy, ktorá sa jej sama zúčastnila ako
224 6 |          dolinách a vŕškoch. Chvíľu sa ešte ozývali poľovnícke
225 6 |             potom stíchli a ohlášal sa iba štekot psov. ~Adelaida,
226 6 |    osamotenej príkrej skale, odkiaľ sa jej otváral výhľad na roztrúsené
227 6 |   roztrúsené čistinky. Niekoľko ráz sa poobzerala dookola, potom
228 6 |           sadla na skalu a zahĺbila sa do myšlienok. Pomyslenie
229 6 |      Svätoplukovej slávy. Jej duša  sa vzniesla z lona týchto starých
230 6 |            veľkomoravských líp. Tam sa videla po boku slávneho
231 6 |     pomyslela, celá horela, prisnil sa jej v snách, myslela naňho
232 6 |             kroví pod skalou. Zrazu sa obzrela, no zabudla, že
233 6 |             obzrela, no zabudla, že sa opiera o natiahnutú kušu,
234 6 |           zúfalý gróf Rudolf a divo sa zahľadel na bralo. ~- Aha,
235 6 |         Adelaidin klobúk a vzniesol sa vysoko do oblakov, aby po
236 6 |       znamenie na rýchle stretnutie sa poľovníkov. ~Cisársky poľovník
237 6 |      Cisársky poľovník bol prvý, čo sa kňažnej pýtal na príčinu
238 7 |              Tá zvesť, že Svätopluk sa zamýšľa zosobášiť s nemeckou
239 7 |            nemeckou kňažnou, nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej
240 7 |          následky tohto kroku, báli sa budúcnosti, lebo už dobre
241 7 |          Veľkomoravskej ríše, ktorá sa v takom krátkom čase povzniesla
242 7 |             vážnosti. I ich pomocou sa preslávili Svätoplukovi
243 7 |        predchodcovia, s ich pomocou sa aj Svätopluk povzniesol
244 7 |      povzniesol tak vysoko.A muselo sa to dotknúť ich srdca, keď
245 7 |         videli, že ich kráľ, len čo sa oslobodil z nemeckých krážov,
246 7 |           sebou celú ríšu. ~V Nitre sa medzitým šírili o kráľovej
247 7 |          odporujúce si správy. Hoci sa spočiatku napospol hovorilo,
248 7 |            prišiel z Rezna, správal sa celkom zvláštne. Nepochybovalo
249 7 |             zvláštne. Nepochybovalo sa o tom, že robí prípravy
250 7 |         prípravy na slávnosti, hoci sa nikomu okrem Metoda nezdôveril,
251 7 |             a nedôverčivé správanie sa Svätopluka nemohli ľahostajne
252 7 |           hlavní radcovia. I začali sa spoločne radiť, ako by mohli
253 7 |        kráľovi a ako by ho mali, ak sa zamýšľa zasnúbiť s nemeckou
254 7 |   slovenskému národu, prisľúbil, že sa všemožne pousiluje, aby
255 7 |             všemožne pousiluje, aby sa Svätopluk nezaplietol do
256 7 |         vstúpil do jeho siene, lebo sa zdržal v rade Svätoplukových
257 7 |           zdržali, - ospravedlňoval sa vážny, šedinami.pokrytý
258 7 |          nie sú tie veci, o ktorých sa s tebou ja zhováram dosť
259 7 |     zádumčivosť a namrzenosť, ktorá sa čoraz väčšmi zmocňovala
260 7 |   zmocňovala jeho ducha odvtedy, čo sa vrátil z Rezna, dosiahla
261 7 |         nemal vo zvyku tak nešetrne sa zhovárať s Metodom, ktorého
262 7 |         nepripúšť k sebe pozhovárať sa tých, ktorí majú s tebou
263 7 |             tvoje chladné správanie sa k podporám tvojho trónu
264 7 |      podporám tvojho trónu obrátili sa na mňa, a ja idem práve
265 7 |            spokojní odvtedy, čo som sa vrátil z Rezna a dostali
266 7 |            vrátil z Rezna a dostali sa im do uší chýry o mojej
267 7 |          Moravy. Všetko moje úsilie sa obracia k tomuto slovenskému
268 7 |       slovenskému plemenu. A že som sa rozhodol zasnúbiť s nemeckou
269 7 |           naveky pokoriť? A napokon sa ti priznám, jesto slovanská
270 7 |            s pohnutou mysľou. Potom sa chytil slova Metod. ~- Mýliš
271 7 |        chytil slova Metod. ~- Mýliš sa, kráľ môj, ak sa nazdáš,
272 7 |              Mýliš sa, kráľ môj, ak sa nazdáš, že ti národ pre
273 7 |          ducha a skutky, ktorými si sa vyznačil, už zotreli túto
274 7 |           jediný tvoj úmysel a bojí sa, že chceš pojať za kráľovskú
275 7 |             svojho ľudu; no čudujem sa tvojej malomyseľnosti a
276 7 |      ratolesť Rastislavovcov, by si sa zľakol, keď máš víťaziť?
277 7 |          máš víťaziť? Svätopluk, ty sa obzeráš iba na nepriateľskú
278 7 |           Myseľ mu horela, ale tvár sa leskla a červenala od hanby.
279 7 |           pokračoval: ~- A nazdávaš sa, veľký synovec veľkého Rastislava,
280 7 |           odpovedal Metod, - či sme sa my, povolaní do tvojej ríše,
281 7 |           aj je, veľký kráľ, aby si sa o to postaral a nehľadal
282 7 |            ukladám teraz tebe. Nech sa s tebou vypraví vyslanectvo
283 7 |         vyslanectvo na Vyšehrad. Ty sa, otče, postaraj, o nebeské
284 7 |           kráľovskú sieň. Svätopluk sa spustil na stolec a zabral
285 7 |          spustil na stolec a zabral sa do hlbokého, pamätného a
286 8 |                               8~Keď sa Bořivojovi vyslanci vrátili
287 8 |             českého národa, ktorému sa znovu vyhrážali Nemci. Medzi
288 8 |        vyhrážali Nemci. Medzi ľudom sa rozprávalo, že vyslancov
289 8 |      dôsledok iba toho, že vyslanci sa veľmi pochvalne a priaznivo
290 8 |             čiže krčma. Schádzavali sa v ňom kniežací a rytierski
291 8 |             tu veľa ráz hlučno. Kto sa chcel dozvedieť niečo nové,
292 8 |       dozvedieť niečo nové, poberal sa sem. ~Jedného dňa po príchode
293 8 |       vyslancov z Nitry zhromaždilo sa tu väčšie množstvo zbrojnošov
294 8 |            a pospolitého ľudu, lebo sa túžili dozvedieť od tých,
295 8 |          všetko inakšie. Ale to som sa najväčšmi čudoval, že som
296 8 |        Vravím vám, samí Česi, akoby sa vo Vltave kúpali a po Krkonošiach
297 8 |             sme veru čo robiť, keby sa tak pánu Svätoplukovi zachcelo
298 8 |          vtrhnúť! No, ale neľakajte sa! Ha, ha, ha! Ba mne sa zdá,
299 8 |    neľakajte sa! Ha, ha, ha! Ba mne sa zdá, lenže nie sme tu sami...
300 8 |          Ale čo! Poviem vám to! Mne sa vidí, že pôjdeme spolu na
301 8 |             potom, Strojsa, - pýtal sa ho iný zbrojnoš, - tí nemeckí
302 8 |              A tak vám spievajú, až sa Nitra ozýva. To by ste mali
303 8 |           im to lepšie ako nám, keď sa vraciame z poľovačky. ~Tu
304 8 |           vraciame z poľovačky. ~Tu sa však pred krčmou začali
305 8 |             ten to zas dostane! Von sa, von! ~Také hlasy sa ozývali
306 8 |            Von sa, von! ~Také hlasy sa ozývali v krčme a o chvíľu
307 8 |       plecháče poprevracané. Všetko sa hrnulo von k šiatru. ~Nemecký
308 8 |         vraví, čo to tára? - Začali sa ozývať hlasy, lebo nerozumeli
309 8 |          nadáva na Svantovíta, rúha sa Perúnovi! Dolu s ním! -
310 8 |      Perúnovi! Dolu s ním! - ozvalo sa inde. ~Za okamih bol šiator
311 8 |    zvyčajnému osudu, utopeniu, keby sa nečakane pozornosť všetkých
312 8 |             rozprávač z krčmy, dali sa z plného hrdla kričať: -
313 8 |       vyšehradských ohradách. ~Hoci sa to rozumie samo sebou, predsa
314 8 |      takýchto časoch, pravdaže, ľud sa zmieta sa vo večných pochybnostiach,
315 8 |             pravdaže, ľud sa zmieta sa vo večných pochybnostiach,
316 8 |           povesti, že nevedel, čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo
317 8 |          sebe silu, nevedel, odkiaľ sa brániť. Z inej strany roznecovali
318 8 |               tak volali Svätopluka sa šírili ustavične priaznivé
319 8 |           čo deň rástla a rozmáhala sa. ~Metod medzitým blahodarne
320 8 |             tento slovanský apoštol sa neuspokojil s tým, že získal
321 8 |         jeho dvor, zaumienil si, že sa pokúsi obmäkčiť aj srdce
322 8 |        príkaz rozhlásili, že zajtra sa majú konať služby neznámemu
323 8 |          chráme na Vyšehrade. Sotva sa začalo v ten ustanovený
324 8 |          deň brieždiť, zástupy ľudí sa hrnuli k Vyšehradu. Celého
325 8 |           Vyšehradu. Celého zástupu sa zmocnila neskrotná zvedavosť
326 8 |             V takomto očakávaní, čo sa má diať, napätá zvedavosť
327 8 |           má diať, napätá zvedavosť sa rýchlo premenila na úžas
328 8 |           na úžas a zmeravenie, keď sa zjavil nábožný Metod. Predstúpil
329 8 |             obetnicu, a celý zástup sa zahľadel na jeho dôstojnú
330 8 |       svätého nadšenia, - zišli ste sa tu, udatní Česi, šľachetné
331 8 |        nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď vyputuje
332 8 |        večné, všetko hynie a stráca sa. ~Táto večnosť života a
333 8 |            myseľ pravde, odovzdajte sa do moci a riadenia toho
334 8 |      poznajte pravého boha - vráťte sa k nemu, ako, hľa, tu pred
335 8 |          tomto zmysle: ~- Priznávam sa k jedinému bohu, ktorý stvoril
336 8 |            ju večne spasiť! Zriekam sa modly štvorhlavého Svantovíta
337 8 |     Hospodine, pomiluj ny! ~Zástupy sa dívali s úžasom na toto
338 8 |         zaľúbenie v Kristovi, takže sa ich v ten deň veľmi veľa
339 8 |           Klimentovi. ~Od tých čias sa v Čechách rozmáhalo kresťanstvo,
340 8 |             krajiny rozšíriť. ~Hoci sa Metod skoro po Bořivojom
341 8 |             tento národ. A až teraz sa dozvedáme, ba s istotou
342 9 |        triasť a lomcovať. Ale dvere sa ani nehli. Hrozne zaškrípal
343 9 |             vyskočili navrch, akoby sa naraz chceli vyslobodiť
344 9 |         svojich jamôk. Niekoľko ráz sa prešiel po svojej komore.
345 9 |         vybil hlbokú dieru. A začal sa v duchu tešiť. Vtom však
346 9 |            kanvicu na stôl a zvalil sa na svoje machové lôžko. ~
347 9 |             je koniec, avšak prísne sa vám ukladá, aby ste ihneď
348 9 |        ihneď opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali, ak nechcete
349 9 |            padnúť do rúk súdu. Dáva sa vám na vedomie, že túto
350 9 |            stola schytil klobúk, čo sa tam váľal, a utekajúc na
351 9 |          súdiť za jeho skutky, lebo sa mu dokázalo, že on strieľal
352 9 |        štastný deň, všetko na hrade sa muselo radovať. Adelaida
353 9 |          striebre a zlate a rytieri sa tešili na svadobný "Saus
354 9 |            vyhasol posledný lúč, čo sa odrazil od prilbíc Svätoplukovej
355 9 |            konci cesty, strácajúcej sa v diaľke, dvíhať sa obláčik,
356 9 |     strácajúcej sa v diaľke, dvíhať sa obláčik, v ktorom sa znovu
357 9 |         dvíhať sa obláčik, v ktorom sa znovu ligotala prilbica.
358 9 |         ligotala prilbica. Potešila sa a odišla od obloka. Vzrušená
359 9 |       nebeskou radosťou prechádzala sa po komnate. ~Ale ako opísať,
360 9 |         opísať, čo cíti milenka keď sa blíži jej vrúcne očakávaný
361 9 |       milého, ha ženícha? Vaša hruď sa vlnila, nepokojne burácajúce
362 9 |          blaženosťou tiesnená myseľ sa upokojovala najsladšími
363 9 |          Nebeská hudba stíchla, aby sa začala iná, pre Adelaidu
364 9 |   najstrašnejšia. ~Na tamtej strane sa totiž razom strhol hrozný
365 9 |            krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo Ľudovítovo strašné
366 9 |          kliatie a nadávanie. Zrazu sa dvere rozleteli dokorán
367 9 |        nečakaným pohanením, vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale
368 9 |         dvore znášať pohanu? ~Potom sa Svätoplukov vyslanec obrátil
369 9 |           rytierske kroky a ohlášal sa štrngot meča a ostrôh. O
370 9 |          malú chvíľu konské podkovy sa iskrili na zámockých dlažbách
371 9 |             aj jemné fialky, a môže sa potom premeniť hoci na zafír,
372 9 |             rozorvaná napoly cítila sa rozdielne. A medzi touto
373 9 |             myseľ Svätopluka. Zdalo sa jej, že ju kladú do hrobu
374 9 |           svoje nešťastie, prebrala sa do skutočného života. Lenže
375 9 |      skutočného života. Lenže ďalej sa nedalo. Všetka pomoc bola
376 9 |       Adelaida žila v sebe. Niekedy sa usmievala, niekedy aj dačo
377 9 |           dačo hovorila, ale všetko sa to iba ponášalo na blažené
378 9 |           na to nútili, neprotivila sa, lež celý jej život podobal
379 9 |          lež celý jej život podobal sa hrobu, čo akokoľvek ovenčený,
380 9 |            skvostný ples, na ktorom sa mala zísť celá nemecká sláva.
381 9 |   ustanovila do tej siene, v ktorej sa s ňou naposledy prechádzal
382 9 |             a bubny a trúbky ozvali sa na jej počesť. Vítali ju
383 9 |            cez jej zádumčivosť. Keď sa priblížila k stĺpu, do ktorého
384 9 |        celom Ľudovítovom kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo
385 9 |       zbieralo vojsko. Šíky a pluky sa stavali zo severu a z juhu,
386 9 |        Morava vyvrátená. Ešte nikdy sa Ľudovít nechystal do boja
387 9 |         Mnísi a vojnoví nahuckávači sa usilovali vzbudiť v celom
388 9 |           nepriateľstvo a hnev, aké sa roznietilo pre Svätopluka
389 9 |           cisárskej rodine. A preto sa zmocnila národná hrdosť
390 9 |    človiečik zahorel túžbou pomstiť sa Slovákom... ~Ba aj lúpežní
391 9 |            Hercynskou horou uberala sa posledná zberba, čo vyzerala
392 9 |              čo vyzerala tak, akoby sa vytiahla z horských dúpät
393 9 |      horských dúpät a jaskýň. Slnce sa už schyľovalo na západ,
394 9 |       skvelo ozbrojených. Ich vodca sa im vyrovnal vo všetkom. ~
395 9 |         vyrovnal vo všetkom. ~Zrazu sa z doliny ozvali lahodné
396 9 |             stany a sám vyšiel, aby sa presvedčil, či tu niekde
397 9 |           nábožných piesní, a zdalo sa mu, že anjelský hlas, ktorý
398 9 |          dakde musel počuť. Obzeral sa, rád by sa bol na niečo
399 9 |           počuť. Obzeral sa, rád by sa bol na niečo opýtal, ale
400 9 |          posledný dohorievajúci lúč sa naostatok oprel do obloka
401 9 |        obloka jednej cely, v ktorom sa zjavila preblednutá, smutná
402 9 |         len-len že neklesol. Kolená sa pod ním triasli, no pozbieral
403 9 |      pozbieral poslednú silu, a keď sa už zvečerilo, pobral sa
404 9 |             sa už zvečerilo, pobral sa do táboriska. ~Noc sa prestrela
405 9 |        pobral sa do táboriska. ~Noc sa prestrela po pustej, rozľahlej
406 9 |       Hercynskej hore. Celý kláštor sa už ponoril do sladkého spánku,
407 9 |             tá mladá mníška a modlí sa. Vo vrúcnej modlitbe zotrváva
408 9 |     zotrváva do polnoci. ~A za koho sa modlí? Či vari za cisára,
409 9 |          nešťastnej Adelaidy, ktorá sa modlí k bohu za Svätopluka.
410 9 |         gróf Rudolf, ktorý, túlajúc sa horami, pozbieral všelijakú
411 9 |     povaľačov a lúpežníkov, a teraz sa poberá pod cisárske zástavy
412 10|                            10~Metod sa vrátil z Vyšehradu do Nitry
413 10|          dlho na reči a povypytoval sa ho na všetky noviny pri
414 10|          hlavných radcov a odhodlal sa na ten krok, aký urobil
415 10|         vyslanec opustil Nitru, sám sa hneď vydal na cestu do Prahy,
416 10|              že ani jedno proroctvo sa nemohlo lepšie splniť než
417 10|        splniť než toto. Presvedčíme sa, keď sa dostaneme na koniec,
418 10|           toto. Presvedčíme sa, keď sa dostaneme na koniec, že
419 10|        Bořivojom Veľkým. ~Zatiaľ čo sa Nemci tak veľmi proti Svätoplukovi
420 10|             na Vyšehrade. Svatopluk sa oslobodil od ťažkého bremena
421 10|            bremena v tú chvíľu, keď sa odhodlal opustiť všetky
422 10|            zahanbení domácich, keby sa mu podarilo pokoriť cudzích.
423 10|      pohotovosti, no a láska, ktorá sa ho prvý raz zmocnila, keď
424 10|           ho prvý raz zmocnila, keď sa zoznámil s vyšehradskou
425 10|          horúci plameň lásky, preto sa ho teraz zmocnil celou svojou
426 10|             rytierske cnosti; takže sa nemal čas zmocniť jeho srdca
427 10|              Keď porovnával držanie sa, krásu a reč tejto vyšehradskej
428 10|         zahraníčnými devami, všetko sa mu na nej pozdávalo lepšie
429 10|            najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so svojou
430 10|        chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so svojou kňažnou prechádzal
431 10|            po brehoch Vltavy, alebo sa plavil iba s ňou a s jedným
432 10|             českej rieky, strácajúc sa v jej ľúbostnom pohľade.
433 10|            necítená blaženosť, niet sa teda čo čudovať, že Svätopluk,
434 10|           nechápuc sám seba, celkom sa odovzdal blaženým chvíľam
435 10|        šípom, lebo obraz Svätopluka sa jej hlboko vryl do srdca. ~
436 10|            obidve tieto duše míňali sa týždne šťastia a blaha a
437 10|             čierne mračno, blížiace sa od západu, čo prechovávalo
438 10|             slovanský východ. ~Hoci sa zdalo, že Svätopluk zabúda
439 10|            slávu jeho národa. Zrazu sa v ňom vzbúrili všetky jeho
440 10|           po oslávení svojho národa sa pripojila túžba po vyšehradskej
441 10|     vyšehradskej kňažnej. A o tomto sa ešte nezhováral s nikým. ~
442 10|       mávate vy, Slováci. Svätopluk sa akosi nevedel pribrať do
443 10|       stískal Bořivojovi ruku, hlas sa mu triasol a neisto hovoril: ~-
444 10|   rozlúčenie bolo "áno". ~Svätopluk sa náhlil do Nitry a Bořivoj
445 10|           prekročili hranice, hnali sa vždy bližšie k Vltave a
446 10|             neďaleko Vltavy, pokiaľ sa až Nemci vodrali, musel
447 10|         pritom veľkú porážku. Potom sa stiahol do opevnených miest
448 10|    opevnených miest a hradov. Stalo sa to roku 872. ~Ale oveľa
449 10|         roku 872. ~Ale oveľa horšie sa vodilo Ľudovítovi a jeho
450 10|         predpovedal skoré vzbúrenie sa Nemcov proti veľkomoravskému
451 10|          duchom, keď videli blýskať sa Svätoplukov meč a vlniť
452 10|             Svätoplukov meč a vlniť sa jeho perá na prilbici. ~
453 10|             po víťazstve a nevedeli sa dočkať útoku na nepriateľa.
454 10|        útoku na nepriateľa. Čoskoro sa divadlo vojny rozšírilo
455 10|           takže Morava, Nitra a Váh sa rozvodnili od ľudskej krvi.
456 10|          ktoré musel pristať, keďže sa viac nemohol vzpierať a
457 10|            tie hromové mraky, ktoré sa už dávno kopili nad jeho
458 10|           iba povedať, že Svätopluk sa oženil a žil šťastne, a
459 10|           nebolo na to času. Že som sa tak dlho pri tom zdržal
460 10|           dlho pri tom zdržal a ako sa zdalo, na svadbu zabúdal,
461 10|              bože, či je to div, že sa človek zdrží pri tých obrazoch,
462 10|             teda až na koniec. ~Keď sa Svätopluk vracal cez Prahu
463 10|            cez Prahu z Nemecka, kde sa pokonával s nemeckým cisárom
464 10|          nastávajúcu svadbu, vrátil sa do Nitry. Celá Nitra vyšla
465 10|      Svätoplukovým návratom. ~Zaraz sa aj v Nitre pripravovali
466 10|      rytierov a hrdinov. A medzitým sa schádzali okolité slovenské
467 10|     slovenskému hrdinovi. Očakávala sa aj svadobná výprava z Prahy.
468 10|             druhého dňa ráno začalo sa vyzváňať a zástupy sa hrnuli
469 10|        začalo sa vyzváňať a zástupy sa hrnuli do chrámu na Nitrianskom
470 10|          bubny zhrmeli a celá Nitra sa chystala na plesy a radovánky.
471 10|             potom aj domáci. Všetko sa topilo v lesku zlata a striebra,
472 10|             v radostiach. V čašiach sa perlili najlepšie vina,
473 10|        Zahrmeli .bubny a trúby, keď sa v rukách zablýskali čaše
474 10|          Svätoplukovu slávu. Neskôr sa rozzvučali aj harfy. Všetko
475 10|           lúče plamenné, ~ach, kedy sa vrátiš nad naše tváre ~národa
476 10|           opúšťala nádej... ~lež tu sa zaskvel v zlej dobe anjel, ~
477 10|           jeho slávu dobýja. ~Nemci sa roja, striel mraky hustnú, ~
478 10|           mraky hustnú, ~rek neľaká sa slovenský! ~Už sa nemecké
479 10|            neľaká sa slovenský! ~Už sa nemecké prápory blížia ~
480 10|          Nitra bojom uvyklá ~statne sa drží v šíku hustom ~"Bi,
481 10|         vpredu sám perie Nemca! ~Už sa zablysli slnca lúče ~na
482 10|          ale aj všetkých ostatných, sa zaslúžili o víťazstvo nad
483 10|          nepriateľské šípy a strely sa od nej odrážali. ~Ako som
484 10|     útočiskom prenasledovaných. ~Čo sa stalo s jeho ríšou potom,
485 10|            to už sem nepatrí. No ak sa táto "Svadba kráľa Veľkomoravského"
486 10|     Veľkomoravského" zapáči, pokúsi sa potom našim milým Slovákom
487 10|             aj o tých veciach - aby sa už raz poznali. ~O tejto
488 10|           svadba nebola. A tak nech sa naša myseľ kochá aspoň pamiatkou
489 10|       spomienkami, a potomstvo nech sa učí v slávnych predkoch