Chapter

 1 1 |             ríše, rozmýšľal teraz o jej blahu a šťastí. A to tým
 2 2 |          osoba, čo išla s ňou, bola jej komorná, asi päťdesiatročná
 3 2 |           kňažná prehovorila. Nešlo jej ani tak o obsah reči, chcela
 4 2 |            nevravela a protivili sa jej najmä rozhovory o plesoch,
 5 2 |            štebotavá komorná, ale o jej reči kňažná málo dbala.
 6 2 |             a tichý, príjemný úsmev jej poletoval okolo pier. ~Keď
 7 2 |        svojich myšlienok. Tie slová jej boli nepochopiteľné, lebo
 8 2 |           boli nepochopiteľné, lebo jej myseľ sa bavila na výslní
 9 2 |            tak za rána? - opýtal sa jej cisár. ~Adelaida sklonila
10 2 |            červ musí zožierať koreň jej blaha; našej milostivej
11 2 |            ani na zajtrajší ples sa jej nechce! ~Prv než by bol
12 2 |          Adelaidu. Kvitnúce ruže na jej lícach sa rozblčali v purpurové
13 2 |             v alabastrových rukách, jej vypad1a. ~- Čo to hovoríte,
14 3 |            sa jagala v celej sieni. Jej vysoká, dokonalá postava,
15 3 |             slovách, ale čoskoro sa jej zmocnila úzkosť, lebo sa
16 3 |            zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby vo vrave
17 4 |           udalosť spretŕhala všetky jej sny. Myslela iba na Svätopluka
18 4 |           lebo včerajšia udalosť sa jej zračila v hroznej podobe.
19 4 |             myslieť o sobáši? Sobáš jej otváral bránu do nekonečnej
20 4 |      blažeností, ale práve preto sa jej to zdalo nemožné. Ako purpurový,
21 4 |     neistoty zastiera tento obraz v jej mysli. ~Dlho čakala Adelaida
22 4 |           Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula do tváre. Nepokojne
23 4 |           bližšie... tichý úsmev sa jej usadil na perách, vstala,
24 4 |          tušenie, že to neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí
25 4 |          triasla od ľaku, žilami sa jej rozprúdil studený mráz a
26 4 |             sa s ňou krútila, srdce jej neznesiteľne tĺklo, tvár
27 4 |            neznesiteľne tĺklo, tvár jej horela hanbou a bázňou,
28 4 |           vyrútilo, a nijaká útecha jej nesvitla na cestu života. ~
29 4 |       pristúpil k Adelaide a riekol jej tichými slovami: ~- Drahá
30 4 |           čosi povedať, ale slzy čo jej tiekli po lícach, rozvlnené
31 4 |           nekonečne stiesnené srdce jej v tom načisto zabránili.
32 4 |            zabránili. Potom, keď sa jej vnútro upokojilo, Adelaida
33 5 |     položení. Od západu na ňu číhal jej nepriateľ, bojovný nemecký
34 6 |           počesť Adelaidy, ktorá sa jej sama zúčastnila ako odvážna
35 6 |            príkrej skale, odkiaľ sa jej otváral výhľad na roztrúsené
36 6 |             nejakú zver, prebodnutú jej šípom , vyviedlo ju rýchlo
37 6 |        výslnie Svätoplukovej slávy. Jej duša  sa vzniesla z lona
38 6 |            kráľovskou velebnosťou. ~Jej srdce bolo vzrušené tou
39 6 | najčistejšou láskou k Svätoplukovi. Jej duša nepoznala iný život,
40 6 |             celá horela, prisnil sa jej v snách, myslela naňho v
41 6 |            kňažnej pýtal na príčinu jej preľaknutia a na prestrelený
42 9 |             nebola taká veselá, ani jej otec, ba ani sám cisár -
43 9 |             stála, Adelaida. .Srdce jej horerlo; myseľ svietila
44 9 |      horerlo; myseľ svietila a toto jej nádejne položenie vynášalo
45 9 |          nádejne položenie vynášalo jej vnútro na najvyšší stupeň
46 9 |       najvyšší stupeň blaha. Pohľad jej zalietal v tú stranu, kde
47 9 |           cíti milenka keď sa blíži jej vrúcne očakávaný milenec?
48 9 |          sveta vrátiť to, čo jediné jej táto hrozná chvíľa vyrvala. ~
49 9 |             hrozná chvíľa vyrvala. ~Jej mdloba nebola obyčajnou
50 9 |           nebola obyčajnou mdlobou. Jej duša akoby rozorvaná napoly
51 9 |        touto trhlinou života videla jej myseľ Svätopluka. Zdalo
52 9 |          myseľ Svätopluka. Zdalo sa jej, že ju kladú do hrobu a
53 9 |        blažený sen nastúpil cestu v jej mysli, lebo skutočný život
54 9 |        mysli, lebo skutočný život v jej žilách omráčila prudká sila.
55 9 |            neprotivila sa, lež celý jej život podobal sa hrobu,
56 9 |         bubny a trúbky ozvali sa na jej počesť. Vítali ju hlasné
57 9 |             a vrava neprenikli. cez jej zádumčivosť. Keď sa priblížila
58 9 |            To bol posledný prameň v jej očiach, lebo nikto ju viac
59 9 |          bledožltým bozkom zafarbil jej tvár. Rytier ju mohol dobre
60 10|        českej rieky, strácajúc sa v jej ľúbostnom pohľade. V prsiach
61 10|            lebo obraz Svätopluka sa jej hlboko vryl do srdca. ~A
62 10|             kochá aspoň pamiatkou a jej spomienkami, a potomstvo