Chapter

 1 1 |   najväčšieho dobrodincu, ktorý mu dal výchovu i nitrianske
 2 1 |         Rastislava, ktorého som mu vyrval. Hej, chcem zakryť
 3 1 |         iba napoly; blažené sny mu prúdili mysľou. Videl svoj
 4 2 |        Reznu, a ona, dávajúc sa mu do moci, tratí v ňom seba
 5 2 |    uberal do svojej komnaty. Tu mu však vstúpila do cesty Adelaida
 6 3 |         ich područia. ~Povolili mu kráľovský titul a jeho krajine
 7 3 |   kolien. Bohato pretkávaný pás mu sťahoval meč; na jeho rukoväti,
 8 3 |    prilbicu. Gaštanové vlasy sa mu tak ako Adelaide vlnili
 9 3 |      visiaci oproti, zahvižďala mu okolo uší strela a treskla
10 4 |     duševnom rozpoložení. Hlava mu horela, pobúrená krv kypela. ~-
11 4 |  Vstaňte, milý gróf, - povedala mu po chvili, - neponižujte
12 4 |        Adelaidinho čela a z úst mu ulietol plamenný bozk. ~
13 4 |         bola láska k národu, tá mu osvetľovala priepasti aj
14 4 |      horúcimi slovami prejavila mu svoju lásku, ktorú Svätopluk
15 5 |      cisárovi a pánovi, oznámte mu náš odkaz, nech príde! Ale
16 6 |       aj prv dal na výboj, keby mu v tom nebol zabránil príchod
17 6 |   zabránil príchod zimy. ~Teraz mu zas prípravy na svadbu kládli
18 7 |      ľudí! Ach... ~Bolesť srdca mu pretrhla reč, na čelo mu
19 7 |        mu pretrhla reč, na čelo mu vysadli kropaje studeného
20 7 |  Svätopluk stál zarazený. Myseľ mu horela, ale tvár sa leskla
21 7 |        národ poznať Krista, keď mu ho ukazovali spolu s otroctvom
22 8 |          čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo aj kresťanstvo,
23 9 |      Rozpustené, strapaté vlasy mu padajú do očí, šaty má síce
24 9 |  zaškrípal zubami, vpadnuté oči mu vyskočili navrch, akoby
25 9 |       po svojej komore. Nič iné mu neprišlo na um. Chytil kanvicu,
26 9 |         za jeho skutky, lebo sa mu dokázalo, že on strieľal
27 9 | nečakaným pohanením, vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale dôrazne
28 9 | požehnanie v presvedčení, že vy mu tento krok, o ktorom rozhodli
29 9 |    nábožných piesní, a zdalo sa mu, že anjelský hlas, ktorý
30 9 |  vynikal nad všetky ostatné, je mu povedomý a známy, že ho
31 10|         a jeho knieža, o ktorom mu pravdumilovný Metod povedal: -
32 10|     zahanbení domácich, keby sa mu podarilo pokoriť cudzích.
33 10|  zahraníčnými devami, všetko sa mu na nej pozdávalo lepšie
34 10|   lepšie než na iných. ~V mysli mu začala blednúť všetka hrdinská
35 10|     najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so svojou
36 10|    ľúbostnom pohľade. V prsiach mu prúdila nikdy necítená blaženosť,
37 10|         na svoju slávu, nemohol mu ani prudký oheň lásky zacloniť
38 10|       veľkého Rastislava. Teraz mu, pravda, pribudla ešte jedna
39 10|        Bořivojovi ruku, hlas sa mu triasol a neisto hovoril: ~-
40 10|    pálili pred nepriateľom, aby mu nepomohli, jednako škodu,
41 10|         zahnal až za Dunaj, ale mu ešte v jeho vlastnej ríši