Chapter

 1 2|             Takto pretrhla tichosť Adelaida, dcéra cisárskeho princa
 2 2|           Lebo od istého času bola Adelaida taká smutná, taká do seba
 3 2|            rytieroch, - odpovedala Adelaida s úsmevom. ~- Milostivá
 4 2|             vše rozkladala rukami. Adelaida bola pohrúžená do myšlienok
 5 2|           Kvôli komu? - opýtala sa Adelaida, ktorá sa pri posledných
 6 2| pripravovala na nový príval slov a Adelaida trhala kvietky a bylinky,
 7 2|          mu však vstúpila do cesty Adelaida s komornou, vracajúc sa
 8 2|              opýtal sa jej cisár. ~Adelaida sklonila pred svojím cisárskym
 9 2|        komornou. ~- Ale, moja milá Adelaida, čože ti je? Pozorujem ťa
10 2|           nechýba. ~Takto hovorila Adelaida a ani nepobadala, že cisár
11 3|      nemeckého rytiera. No a najmä Adelaida, predná okrasa celého Nemecka,
12 3|         kráčal Svätopluk, z druhej Adelaida, synovia za ním. Adelaida
13 3|          Adelaida, synovia za ním. Adelaida svojou krásou zatienila
14 3|      splývalo do jedného celku, že Adelaida musela touto svojou krásou
15 3|   rozvešané po stenách a stĺpoch. ~Adelaida ešte nikdy nepocítila takú
16 4|                                  4~Adelaida nespala celú noc. Včerajšia
17 4|            jej mysli. ~Dlho čakala Adelaida na Svätoplukovu návštevu.
18 4|          milosti! Miluj ma, božská Adelaida! ~Adelaida bola celá bez
19 4|        Miluj ma, božská Adelaida! ~Adelaida bola celá bez seba, toľko
20 4|            a vyrútil sa z komnaty. Adelaida bola teraz najnešťastnejším
21 4|           sa jej vnútro upokojilo, Adelaida prosila Svätopluka, aby
22 4|            ju pripravuje o pokoj. ~Adelaida dlho váhala - ako všetky
23 4|     Trepoce sa biela šatôčka... to Adelaida hľadí za Svätoplukom. A
24 4|       prachu, zmizla aj šatôčka aj Adelaida zo zámockej veže. ~
25 6|         výprava v pustných horách. Adelaida na vranom koníku, v utešenom
26 6|       ohlášal sa iba štekot psov. ~Adelaida, pyšná lovkyňa, túžila po
27 6|            do neďalekej jedle. Kým Adelaida preľaknutá nečakanou náhodou
28 6|       zapadol v lesnej pustatine. ~Adelaida nevidela viac grófa, uvedomila
29 6|           a na prestrelený klobúk. Adelaida však s voľne povievajúcimi
30 9|           vymohla milostivá kňažná Adelaida. ~Vyziabnutého a preblednutého
31 9|           hrade sa muselo radovať. Adelaida ešte nikdy nebola taká veselá,
32 9|        smútil. Preto prosila zaňho Adelaida - a tak teraz tohto zúfalca
33 9|        Braus". ~Pri obloku .stála, Adelaida. .Srdce jej horerlo; myseľ
34 9|        blaha. ~Ale čo vtedy cítila Adelaida, horiaca láskou, živým a
35 9|            nebola na seba obrátila Adelaida. ~Táto správa otriasla Adelaidinu
36 9|      lekárov, ale nič nepomáhalo. ~Adelaida žila v sebe. Niekedy sa
37 9|            pŕchnúce lupene, tak aj Adelaida pokojne hľadela - niekedy
38 9|           celá nemecká sláva. Sama Adelaida ho ustanovila do tej siene,