| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Svadba krála velkomoravského IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
1 1 | 1~Stíny Laurítasů! Svatopluků!~ 2 10| 10~Metod sa vrátil z Vyšehradu 3 2 | 2~Rezno sa rozprestiera na 4 3 | 3~Svätopluk bol v Rezne, Takmer 5 4 | 4~Adelaida nespala celú noc. 6 5 | 5~Roku 870 bola česká krajina 7 6 | 6~Roku 871 sa v Rezne s novou 8 7 | 7~Poďme však už k Svätoplukovi, 9 8 | 8~Keď sa Bořivojovi vyslanci 10 5 | sa môže rozpamätať na rok 846, keď jeho sila, čo tak ukrutne 11 6 | 6~Roku 871 sa v Rezne s novou jarou 12 10| hradov. Stalo sa to roku 872. ~Ale oveľa horšie sa vodilo 13 9 | 9~Dobrý čitateľ a láskavá 14 10| od tých čias, a to je už 970 rokov, taká svadba nebola. 15 6 | zachytil perami skrášlený Adelaidin klobúk a vzniesol sa vysoko 16 4 | chcela ho dvihnúť zo zeme. ~Adelaidine slová razom skrotili jeho 17 4 | že sa jeho pery dotkli Adelaidinho čela a z úst mu ulietol 18 4 | plamenný bozk. ~To bolo Adelaidino nešťastie. Tento tichý baránok 19 4 | nebeská! - zrazu sa vrhol k Adelaidiným nohám. - Vyslyšte moje srdce, 20 1 | za samostatného kráľa, za akého ho ľud s radosťou a plesaním 21 2 | celý snem k tomu, aby bez akéhokoľvek odkladania nemeké pluky 22 9 | život podobal sa hrobu, čo akokoľvek ovenčený, predsa si zachováva 23 10| vy, Slováci. Svätopluk sa akosi nevedel pribrať do pýtania, 24 7 | takom hrdinskom národe, akým sú právom Slovania. Poznám 25 7 | neoblomného ducha Slovákov. S akými hŕstkami premáhal Mojmír 26 2 | kňažnú musí niečo bolieť, akýsi červ musí zožierať koreň 27 2 | zlatom, ktorú húžvala v alabastrových rukách, jej vypad1a. ~- 28 3 | prstencoch splývajúce s bielym alabastrovým hrdlom, vysoké čelo ako 29 6 | vystavovali prilbice, meče a štíty alávnych cisárskych predkov. Slovom, 30 4 | pomyslení na toho svojho anjela, na Svätopluka, sa bála, 31 9 | piesní, a zdalo sa mu, že anjelský hlas, ktorý vynikal nad 32 5 | Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov, ktorí ľud učili pravdu 33 10| vojska, ktorý viedol moháčsky arcibiskup Lintbrecht, išiel na Čechov, 34 8 | na ľavej strane Hradca atď. A posvätil ich sv. Klimentovi. ~ 35 9 | Vášmu väzeniu je koniec, avšak prísne sa vám ukladá, aby 36 3 | ohromnými harfami spievali staré balady o rytieroch a v každej sa 37 10| Všetko stíchlo, keď bard z balkóna začal spievať: ~Slnce zapadlo 38 9 | do tváre tohto tichého baránka! ~Pravou rukou držal za 39 4 | Adelaidino nešťastie. Tento tichý baránok niesol vinu času a okolností. 40 2 | po jedinom pohľade. Koľko bardov ospevuje vašu krásu a váš 41 2 | nepochopiteľné, lebo jej myseľ sa bavila na výslní krásnych želaní 42 1 | vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké priekopy, medené, 43 6 | v snách, myslela naňho v bdení. Myšlienka na Svätopluka 44 2 | nenáleží. Lebo ako za to nemôže bedár, že sa narodil v chatrči, 45 10| chlípne! ~Lež tu Svätopluk meč berie ostrý, ~meč slobody blahonosnej... ~ 46 5 | odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne prijala Kristovo náboženstvo. 47 5 | platenie ročných daní aj bezodkladné prijatie kresťanského náboženstva. ~ 48 6 | vraví "mit Saus und Braus". Bezpochybne toto bola ich jediná rozkoš, 49 2 | pozdravovanie nemohlo patriť bezvýznamným osobám. ~Dostali sa však 50 6 | grófa, uvedomila si iba, že beží lesnou húštinou. Schytila 51 10| sa drží v šíku hustom ~"Bi, sekaj, žeň ich," káže Svätopluk, ~ 52 8 | dostávajú veriaci v Krista. No bieda nad všetky biedy, hrôzy 53 5 | Stojmírovu slávu, našla biednu smrť na tvrdých skalách 54 4 | zámockej veži? Trepoce sa biela šatôčka... to Adelaida hľadí 55 3 | prstencoch splývajúce s bielym alabastrovým hrdlom, vysoké 56 7 | kráľovského dôverníka, slovanského biskupa a apoštola Metoda, ktorému 57 9 | sobáš. Už boli v Rezne aj biskupi, ktorí mali odbavovať sobášnu 58 6 | ich jediná rozkoš, lebo v bitkách v poli, po horách a strmých 59 7 | úmysel robiť to všetko pre blaho svojho ľudu; no čudujem 60 8 | rozmáhala sa. ~Metod medzitým blahodarne pôsobil na srdcia celého 61 6 | ním. On bol pre ňu jediným blahom a jedíným prameňom života. 62 10| berie ostrý, ~meč slobody blahonosnej... ~Pot z neho prúdom už 63 8 | dokonalý. ~Ľudia, veľa je blahoslavenstva, z ktorého dostávajú veriaci 64 8 | mocný, večne slávny, večne blahoslavený! ~Ľudia, on chce mať aj 65 8 | chce mať aj večne, večne blahoslavených; preto poslal na tento svet 66 9 | aj tak vám posiela svoje blahoželanie, svoje blažené a vrúcne 67 8 | tiež nadbiehali s tou ich bláznivou nemčinou a s dreveným krížom? ~- 68 4 | otváral bránu do nekonečnej blažeností, ale práve preto sa jej 69 9 | burácajúce srdce horelo, clivou blaženosťou tiesnená myseľ sa upokojovala 70 10| seba, celkom sa odovzdal blaženým chvíľam a zabudol pritom, 71 5 | prospech, čím horúcejšie v ňom blčala túžba pomstiť sa Čechom. 72 10| iných. ~V mysli mu začala blednúť všetka hrdinská a kráľovská 73 9 | Umierajúci slnečný záblesk bledožltým bozkom zafarbil jej tvár. 74 9 | čo cíti milenka keď sa blíži jej vrúcne očakávaný milenec? 75 10| Už sa nemecké prápory blížia ~k Nitre, ach, beda, neresti! ~ 76 10| vystrašilo čierne mračno, blížiace sa od západu, čo prechovávalo 77 4 | hlavu do rúk. Ostrohy sa blížili vždy bližšie a bližšie... 78 9 | roznietilo pre Svätopluka hrozným blkotom v celej cisárskej rodine. 79 8 | neveriacich a dobrovoľne blúdiacich. Och, ľudia, poznajte pravého 80 10| novým duchom, keď videli blýskať sa Svätoplukov meč a vlniť 81 9 | prehovorili, predsa vstúpila do bohatej a nádhernej siene, a bubny 82 6 | vedeli, že Svätopluk je bohatý kráľ. A preto sa nádejali, 83 8 | potom bude chrániť, keď vaši bohovia sú takí slabí, že vás potrebujú 84 10| kázal naskutku prepustiť. Bohvie, kam zašiel tento sám sebe 85 9 | sa Ľudovít nechystal do boja s takou mocou a silou. Mnísi 86 7 | neschvaľuje jediný tvoj úmysel a bojí sa, že chceš pojať za kráľovskú 87 7 | občanov hlavy zošedivené v bojoch a zostarnuté v radách. Boli 88 10| neresti! ~Ale tu Nitra bojom uvyklá ~statne sa drží v 89 5 | ňu číhal jej nepriateľ, bojovný nemecký národ, susednej 90 7 | nevidí nikto z ľudí! Ach... ~Bolesť srdca mu pretrhla reč, na 91 3 | rytier vynútil svojej milenke bolestnú slzu, vychvaľujúc peknými 92 1 | väčšmi rozrývať. Ako ma to bolí! Hoci, - pokračoval po malej 93 2 | komorná, - kňažnú musí niečo bolieť, akýsi červ musí zožierať 94 10| nedočkavo. Ale on bol v Bořivojovej sieni s vyšehradskou kňažnou. 95 10| ho na všetky noviny pri Bořivojovom dvore, povolal do rady aj 96 4 | úst mu ulietol plamenný bozk. ~To bolo Adelaidino nešťastie. 97 9 | slnečný záblesk bledožltým bozkom zafarbil jej tvár. Rytier 98 8 | zmysle: ~Krstím ťa, syn boží, v méne boha Otca, Syna 99 2 | šťastná! Ach, svätá matka božia keby ste vy len tento kalich 100 8 | tvárou celého ľudu a v lesku božieho svetla robí váš slávny knieža! ~ 101 4 | tvojej milosti! Miluj ma, božská Adelaida! ~Adelaida bola 102 1 | k svätému, prirodzenému, božskému oltáru slovenskej národnosti. ~ 103 3 | ponúkalo sa hodovníkom. Bradatí nemeckí bardi s ohromnými 104 6 | Rudolf a divo sa zahľadel na bralo. ~- Aha, zradná stvora, 105 5 | Zástupy rytierov odchádzajú bránami kniežacieho Vyšehradu. Nemci 106 5 | náboženstvo. Ak by ste sa tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť, 107 4 | sobáši? Sobáš jej otváral bránu do nekonečnej blažeností, 108 2 | ktorému zas pomáhal jeho brat Ľudovít. Obaja princovia 109 8 | Litomyšli vysvätili títo dvaja bratia. ~ 110 8 | až do svojej smrti aj s bratom Cyrilom pôsobiť na tento 111 10| sa oslobodil od ťažkého bremena v tú chvíľu, keď sa odhodlal 112 9 | naplnená vodou; muž sedí na brezovom klátiku. Keď bol o voľačom 113 8 | začalo v ten ustanovený deň brieždiť, zástupy ľudí sa hrnuli 114 5 | tvrdé sú naše lebky, aké britké sú naše meče a neprebitné 115 1 | ošklbané Meluzíny, Malojeny, Bruncvíkovcov, Štilfrídov a im podobné 116 9 | rytierske Nemecko, ktoré si brúsi oceľ na Svätopluka? ~Oj, 117 8 | ktorého si uveril! Sláva buď bohu na výsostiach! Hospodine, 118 1 | cisára? Namiesto hojenia budem ich musieť iba väčšmi rozrývať. 119 1 | Keby som vedel, že ma budete počúvať, povedal by som 120 6 | Rezne s novou jarou začal budiť aj nový život. Nové nádeje 121 6 | zas dobre zahýria, keď sa budú môcť svadbiť na staromestský 122 7 | kňažná z Ľudovítovho dvora je budúcou veľkomoravskou kráľovnou, 123 7 | nemecké vojská! A ty, jediná bujará ratolesť Rastislavovcov, 124 9 | lúpežní rytieri a lotri, čo bujdošili v horách, šli pod cisárske 125 10| českých horách. Šesťsto bujných, osedlaných koní zostalo 126 9 | hruď sa vlnila, nepokojne burácajúce srdce horelo, clivou blaženosťou 127 10| večná nás tma uchváti, ~divá búrka neuchráni! ~Takto si kvílil, 128 8 | hrmiacich nebies, vidí vás v búrke aj v pokoji. ~Od neho máte 129 10| už na Svätopluka, lebo on býval známym vodcom Nitranov. 130 2 | starej rodiny, jeho dedovia bývali vraj v dávnych časoch prvými 131 8 | kniežací a rytierski zbrojnoši. Bývalo tu veľa ráz hlučno. Kto 132 8 | biedy, hrôzy a večné biedy čakajú na neveriacich a dobrovoľne 133 10| Celý výkvet hrdinskej Nitry čakal už na Svätopluka, lebo on 134 7 | osídiel. ~- Dlho na teba čakám, otče, - hovoril Svätopluk 135 8 | milosrdnosti, že ho len chce časne a večne spasiť. Tento boh, 136 7 | národa, ja porozmýšľam o časných cestách mňa a môjho národa. ~ 137 1 | Slovensko, Sliezsko, veľká časť Poľska, ba i Ruska a nad 138 2 | pamätných rodín; lebo to časté, ba všeobecné pozdravovanie 139 7 | dotkla väčšej a poprednejšej časti slovenského národa. Istotne 140 9 | nádejami, slovom, pretekala čaša nekonečného blaha. ~Ale 141 10| a srdce v radostiach. V čašiach sa perlili najlepšie vina, 142 8 | ratolesti, znamenití potomci Čecha a Sama! A ten vám neznámy 143 8 | Klimentovi. ~Od tých čias sa v Čechách rozmáhalo kresťanstvo, ktoré 144 4 | pery dotkli Adelaidinho čela a z úst mu ulietol plamenný 145 3 | tak splývalo do jedného celku, že Adelaida musela touto 146 2 | musí niečo bolieť, akýsi červ musí zožierať koreň jej 147 7 | horela, ale tvár sa leskla a červenala od hanby. A Metod pokračoval: ~- 148 8 | kázeň, ktorú mal Metod k českému nár.odu, nebola vypracovaná 149 10| hromy na celú Sláviu. Na českom pomedzí zazneli nemecké 150 8 | rodina aj s vojvodcami a českými rytiermi. Tisíce ľudí tu 151 2 | nemôže bedár, že sa narodil v chatrči, tak to nie je mojou zásluhou, 152 10| ciele, ktoré si bol uložil, chcejúc dokázať, že je hodným nástupcom 153 9 | vyskočili navrch, akoby sa naraz chceli vyslobodiť zo svojich jamôk. 154 7 | tvoj úmysel a bojí sa, že chceš pojať za kráľovskú manželku 155 1 | cisárom. No či cisár bude chcieť uzavrieť mier bez otrockých 156 2 | majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku Reznu, a ona, 157 10| nemecké, ~mestami zúrili chlípne! ~Lež tu Svätopluk meč berie 158 4 | obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára hrozí ho pripraviť o pokoj 159 9 | niečo opýtal, ale okolo chmúrnych kláštorných múrov boli iba 160 4 | očakávať milenca. Napokon sa na chodbe ozval krok sprevádzaný štrnganím 161 2 | svojím pisárom sa dlhou chodbou uberal do svojej komnaty. 162 5 | našich Krkonôš. Nuž, Nemci, choďte k svojmu cisárovi a pánovi, 163 10| Bolo tu vládnúce panstvo z Chorvátska a Poľska, potom aj domáci. 164 10| Svätoplukovou ochranou boli kniežatá chorvátske, panónske, poľské a český 165 8 | istotou presviedčame, že chrám sv. Klimenta v Litomyšli 166 8 | kňazov, vystaval niekoľko chrámov, ako na Vyšehrade, v Limomyšli, 167 8 | čoskoro v chráme, čiže v chrámových predsieňach, nebolo miesta, 168 10| vyzváňať a zástupy sa hrnuli do chrámu na Nitrianskom hrade. Metod 169 10| Svätopluk staval školy a chrámy a viedol svoj ľud k osvietenosti, 170 8 | nepotrebuje obranu, ale chráni tých, čo v neho uverili. 171 8 | padnete? Kto vás potom bude chrániť, keď vaši bohovia sú takí 172 8 | medených bohov, ktorých chránite slovom a mečom. Ale akože 173 4 | znovu sa rozzúril a zvolal chrapľavým hlasom: - Ach, ty pes slovanský! - 174 9 | utekajúc na koniec chodby, chrčal: - Dve strely netrafili 175 3 | rytierikom" a ako takého chudobného rytierika si ho aj predstavovali. ~ 176 10| obhajoval nevinnosť, bol otcom chudobných a útočiskom prenasledovaných. ~ 177 6 | Preto ani teraz nemali veľkú chuť do vojny, a dozvedel sa 178 7 | keď slabšieho? Viem to, a chválim tvoju kresťanskú horlivosť, 179 10| tohto dňa až do posledných chvíľ života týchto dvoch panovníkov 180 10| celkom sa odovzdal blaženým chvíľam a zabudol pritom, že veci 181 10| sláva, lebo najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so 182 4 | milý gróf, - povedala mu po chvili, - neponižujte sa pred slabou 183 2 | Povedz, dobré dieťa, čo ti chýba? ~- Milostivý cisár! - vmiešala 184 2 | musí veľa, ach, preveľa chýbať, keď už ani na zajtrajší 185 10| zhrmeli a celá Nitra sa chystala na plesy a radovánky. Na 186 9 | bol? ~Cisárski poľovníci chytili v horách grófa Rudolfa a 187 1 | oni to pobadali, dali ho chytiť a poslali ho ako zradcu 188 9 | Dve strely netrafili cieľ, ale prisahám, tretia trafí. - 189 6 | natiahnutú kušu a bez dlhého cielenia vypustil jedovatý šíp na 190 9 | krížom Spasiteľa, na mäkkom čiernom podstavci,. kľačí so zbožnou 191 3 | rovný a lahodný krok, dvoje čiernych, havraních očí, dlhé vlasy, 192 5 | položení. Od západu na ňu číhal jej nepriateľ, bojovný nemecký 193 7 | nazdáš, že ti národ pre tvoj čin, hoci hriešny, nedôveruje. 194 8 | Karolom a Ľudovítom, mocnými cisármi, nemohli ani v najmenšom 195 2 | názor vyslovil Karolman, cisárov syn, ktorému zas pomáhal 196 9 | hrozným blkotom v celej cisárskej rodine. A preto sa zmocnila 197 9 | Či viete, kto to bol? ~Cisárski poľovníci chytili v horách 198 2 | lesíka na brehu Dunaja... ~V cisárskom zámku sa konalo zasadnutie 199 2 | poslušnosť. My sme svojou cisárskou mocou pokorili aj Rastislava 200 6 | Svätoplukovi. ~Jeden deň určili na cisársku poľovačku na počesť Adelaidy, 201 6 | prilbice, meče a štíty alávnych cisárskych predkov. Slovom, všetka 202 2 | Adelaida sklonila pred svojím cisárskym starým otcom hlavu a milo 203 9 | padajú do očí, šaty má síce čisté a skvostné, ale ledabolo 204 6 | otváral výhľad na roztrúsené čistinky. Niekoľko ráz sa poobzerala 205 9 | zbrojnoš bol oblečený v čistom striebre a zlate a rytieri 206 10| čitateľku oslobodil od ťažkého čítania. Ale nie tak. Ja som si 207 10| šťastne, a tak by som vzácneho čitateľa, a milú čitateľku oslobodil 208 10| vzácneho čitateľa, a milú čitateľku oslobodil od ťažkého čítania. 209 10| láskavý čitateľ; a milé čitateľky, naše milé Slovenky, mi 210 9 | komnate. ~Ale ako opísať, čo cíti milenka keď sa blíži jej 211 5 | v Kristovom náboženstve cítili sa Slováci slobodnými, lebo 212 3 | Adelaidinu krásu, čím sa dotkol citlivého srdca milenky. ~Iní zasa 213 9 | láskou, živým a vznešeným citom k Svätoplukovi? Povedzte 214 9 | panie, aké sú, aké to boli city, čo prúdíli vo vašej hrudi, 215 9 | burácajúce srdce horelo, clivou blaženosťou tiesnená myseľ 216 4 | slnka očarúva obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára hrozí 217 8 | slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď vyputuje z tohto tmavého 218 9 | aj ten najbezvýznamnejší človiečik zahorel túžbou pomstiť sa 219 1 | kráľovi, národospasnými cnosťami a skutkami. Bože pomáhaj 220 10| Roznecovali ho iba rytierske cnosti; takže sa nemal čas zmocniť 221 8 | všelijaké povesti, že nevedel, čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo 222 5 | v nemčine a latinčine, čomu ľud nerozumel, preto ani 223 2 | Ale, moja milá Adelaida, čože ti je? Pozorujem ťa odnedávna 224 10| čo už dávno spráchniveli, ctiť si a milovať aj seba samého. ~ 225 7 | stratu. Prudkou vášňou a ctižiadosťou som poškvrnil svoju slávu, 226 8 | Ale to som sa najväčšmi čudoval, že som v ďalekej cudzine 227 10| blaženosť, niet sa teda čo čudovať, že Svätopluk, nechápuc 228 7 | pre blaho svojho ľudu; no čudujem sa tvojej malomyseľnosti 229 1 | spravíte keď necháte tie cudzie modly, tie cudzonárodné 230 1 | Ale vy sa skláňate pred cudzími modlami, a nedbáte na vlastných 231 8 | čudoval, že som v ďalekej cudzine samých Čechov ponachodil! 232 1 | necháte tie cudzie modly, tie cudzonárodné strakatiny a priviniete 233 4 | iba veže Rezna pozdravujú cválajúcu nitriansku družinu. ~Ale 234 8 | čele s dôstojným Metodom cválala cestou na Vyšehrad. Zbrojnoši, 235 5 | Rastislav povolal do Nitry Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov, 236 8 | svojej smrti aj s bratom Cyrilom pôsobiť na tento národ. 237 3 | na hostí v priestrannej d1hej, starovekými obrazmi skrášlenej, 238 1 | rozzúreného tigra, a čas mi dá do rúk ostatné prostriedky. ~ 239 1 | Slováci a Slovenky, ale dajte pozor, lebo začnem od samého 240 9 | povedomý a známy, že ho už dakde musel počuť. Obzeral sa, 241 2 | Nemka. Sotva bol človek dakedy za niečo vďačnejší než komorná 242 9 | bolo ešte dosť ďaleko. Bez dákeho poriadku tu šlo asi osemdesiat 243 6 | Schytila poľovnícku trúbku a dala znamenie na rýchle stretnutie 244 1 | zaviala a zahalila šedivá, ďaleká, stratená minulosť...! ~ 245 8 | najväčšmi čudoval, že som v ďalekej cudzine samých Čechov ponachodil! 246 10| ti večnou zaznie harfa ~i ďalekému potomstvu! ~Bard dospieval. 247 2 | Najponíženejšie prosím o ďalšie rozkazy! ~Cisára to ohromilo. 248 2 | zbavila, sama ju pobádala do ďalšieho rozhovoru. ~- No, milostivá 249 5 | Jeho Jasnosti odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne 250 5 | zavádzali hneď aj desiatky a dane, porobu a otroctvo. Tak 251 5 | povoľnosť a platenie ročných daní aj bezodkladné prijatie 252 5 | už medzitým tento nebeský dar prijali, bolo to, že český 253 5 | Svatos1avom a Vítěslavom. Darmi, ktoré mali niesť Svätoplukovi, 254 8 | živé pod slnkom: on nám daroval dušu aj telo. A tak k vám 255 10| Svätoplukovi všelijaké drahé dary na dôkaz úcty, ktorú prechovávajú 256 9 | znovu padnúť do rúk súdu. Dáva sa vám na vedomie, že túto 257 2 | jeho dedovia bývali vraj v dávnych časoch prvými vodcami... 258 5 | odvážlivca, keby knieža, dbajúc na práva a povinnosti pohostinstva, 259 2 | ale o jej reči kňažná málo dbala. Jednako, aby sa ich čím 260 2 | pretrhla tichosť Adelaida, dcéra cisárskeho princa Karolmana 261 1 | spojím sa manželstvom s dcérou cisárskeho princa Karolmana! 262 3 | ruku Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta. ~ 263 10| ľudskej krvi. Hoci mestá a dediny ľahli popolom, lebo ich 264 2 | pochádza zo starej rodiny, jeho dedovia bývali vraj v dávnych časoch 265 7 | podozrievavosti, dobre viem, a dennodenne preklínam svoj hriešny skutok, 266 5 | náboženstvom zavádzali hneď aj desiatky a dane, porobu a otroctvo. 267 8 | pred krčmou začali zbiehať deti a dospelí, robili krik a 268 10| inými, najmä zahraníčnými devami, všetko sa mu na nej pozdávalo 269 10| veľkomoravského kráľa sú obrazy z deviateho storočia. Nuž, bože, či 270 1 | sa volalo to kráľovstvo v deviatom storočí, do ktorého patrila 271 9 | pod vejúcimi koruhvami v Devíne, Magdeburgu i v Rezne. ~ 272 4 | neponižujte sa pred slabou devou. - A skloniac sa k nemu, 273 9 | cesty, strácajúcej sa v diaľke, dvíhať sa obláčik, v ktorom 274 8 | takomto očakávaní, čo sa má diať, napätá zvedavosť sa rýchlo 275 9 | chvíľu v nej vybil hlbokú dieru. A začal sa v duchu tešiť. 276 2 | utrápená. Povedz, dobré dieťa, čo ti chýba? ~- Milostivý 277 10| vlastnej ríši podmienky diktoval, na ktoré musel pristať, 278 10| storočia. Nuž, bože, či je to div, že sa človek zdrží pri 279 2 | z očí hlučného mestského divadla, lebo onedlho boli už neďaleko 280 2 | Komorná sa na toto všetko dívala s otvorenými ústami a zopnutými 281 8 | pomiluj ny! ~Zástupy sa dívali s úžasom na toto slávne 282 1 | našimi hlavami smutné časy, divé búrky, nepriaznivé osudy, 283 10| misách a tanieroch kolovala divina naznášaná zo všetkých slovenských 284 6 | vystúpil zúfalý gróf Rudolf a divo sa zahľadel na bralo. ~- 285 4 | slová razom skrotili jeho divosť, náhle sa cítil prenesený 286 4 | anjel. Obzrie sa a vidí divú tvár zúfalého grófa Rudolfa. 287 8 | kúpali a po Krkonošiach na divých kancov poľovali. A prisahám 288 9 | sa iskrili na zámockých dlažbách a na reznianskych uliciach. ~ 289 9 | som povedal. ~Po zámockej dlažbe štrngali ostrohy a rinčal 290 2 | Nechala šatôčku na tehlovej dlážke a takmer v mdlobách odišla 291 1 | druhého! - Zahľadel sa na dlážku. Sedel dlhú chvíľu, a až 292 4 | ak ma z tejto studenej dlážky nezdvihne sľúbené slovo 293 6 | pleca natiahnutú kušu a bez dlhého cielenia vypustil jedovatý 294 1 | Zahľadel sa na dlážku. Sedel dlhú chvíľu, a až potom sa začal 295 9 | založil na hlavu prilbicu. Po dlhých zámockých ambitoch a chodbách 296 7 | Otec Metod, ja viem, čo som dlžen svojmu ľudu. Sám som pripravil 297 10| ako slnce medzi všetkými dňami života. Takisto Bořivojovi. 298 2 | titul, a jeho krajina nám dnes-zajtra vypovie poslušnosť. My sme 299 4 | Svätopluka, aby včerajšie aj dnešné udalosti pripísal iba Rudolfovej 300 6 | zažili iste málo dobrých dní. Preto ani teraz nemali 301 10| lež tu sa zaskvel v zlej dobe anjel, ~ktorého z neba Nitre 302 1 | myseľ musela však roznietiť dobrá myšlienka, lebo náhlivo 303 7 | jediným cieľom môjho života je dobro Veľkej Moravy. Všetko moje 304 1 | Rastislava, svojho najväčšieho dobrodincu, ktorý mu dal výchovu i 305 8 | taký dokonalý vo svojej dobrote a milosrdnosti, že ho len 306 6 | skalách zažili iste málo dobrých dní. Preto ani teraz nemali 307 10| veľkým, ~pot jeho slávu dobýja. ~Nemci sa roja, striel 308 10| víťazstve a nevedeli sa dočkať útoku na nepriateľa. Čoskoro 309 4 | kňažná? Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi iného? Ha, ha! Ako 310 1 | veľkomoravského kráľa. Hoci sa až dodnes svadbia, Svätoplukova svadba 311 9 | zapadlo, iba jeho posledný dohorievajúci lúč sa naostatok oprel do 312 3 | zástave. Potvrdením tohto dohovoru mal byť jeho sobáš s Adelaidou. ~ 313 8 | tieto vnútorné vlastnosti dojali všetok ľud. Dojem zvyšovalo 314 8 | vlastnosti dojali všetok ľud. Dojem zvyšovalo ešte dlhé rúcho. ~- 315 10| všelijaké drahé dary na dôkaz úcty, ktorú prechovávajú 316 9 | jeho skutky, lebo sa mu dokázalo, že on strieľal na Svätopluka. 317 10| ktoré si bol uložil, chcejúc dokázať, že je hodným nástupcom 318 10| keď v Rezne jeho vyslanec dokazoval svoju statnosť. A sotva 319 3 | celej sieni. Jej vysoká, dokonalá postava, vážny rovný a lahodný 320 8 | on je slávny, nič nie je dokonalé, iba on jediný, ten otec 321 10| nemecké trúby, a hneď potom doleteli chýry, že Ľudovít postupuje 322 9 | klátiku. Keď bol o voľačom dôležitom porozmýšľal, vstal, podišiel 323 7 | tichosť. Metod vedel oceniť dôležitosť tejto tichosti - mlčal aj 324 6 | rozostavil lovcov po skalách, dolinách a vŕškoch. Chvíľu sa ešte 325 10| Chorvátska a Poľska, potom aj domáci. Všetko sa topilo v lesku 326 10| predsavzatia a omámený istou domnelou žiadosťou po zvláštnom víťazstve 327 10| musí vzísť vojna, no v tom domnení, že nemecký cisár nemôže 328 4 | zračila v hroznej podobe. Domnievala sa, že Svätopluk bude teraz 329 9 | opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali, ak nechcete znovu 330 9 | zo života. ~K jeho sluchu donášalo príjemný hlas nábožných 331 8 | vrátili z Nitry na Vyšehrad, doniesli radostné správy a noviny. 332 10| akousi malichernou bázňou donútený na tieto predsavzatia a 333 5 | poslušnosť, vedzte, že vás na to donúti nemecký meč! A potom bude 334 6 | Niekoľko ráz sa poobzerala dookola, potom si sadla na skalu 335 10| Veľkej Morave. Keď Svätopluk dorazil do Nitry, našiel už všetko 336 10| výprava z Prahy. Ale tá dorazila až neskôr, ozbíjaná zbojníkmi 337 2 | Engelschalk, usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou pohnúť 338 7 | odvtedy, čo sa vrátil z Rezna, dosiahla už vysoký stupeň. Lebo určite 339 7 | uspokojenie svojej duše dosiahnuť ciele? Kto nepozná veľkú 340 3 | zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol, zaumienil si, že požiada 341 8 | aj pokrstili, čo však bol dôsledok iba toho, že vyslanci sa 342 8 | krčmou začali zbiehať deti a dospelí, robili krik a lomoz okolo 343 10| ďalekému potomstvu! ~Bard dospieval. Hlučné oslavovanie Svätoplukových 344 1 | lesť, lebo jeho krajina sa dostala do rúk a pod vládu dvoch 345 5 | pohanstve. ~Inou cestou sa dostalo kresťanstvo do Veľkomoravskej 346 8 | zasa mních, no ten to zas dostane! Von sa, von! ~Také hlasy 347 10| Presvedčíme sa, keď sa dostaneme na koniec, že medzi kniežatmi 348 1 | na juhu. A tak Svätopluk, dostanúc sa na trón takej veľkej 349 2 | usilovala svoju mienku podoprieť dostatočnými dôvodmi. Lenže Engelschalk 350 8 | blahoslavenstva, z ktorého dostávajú veriaci v Krista. No bieda 351 8 | zástup sa zahľadel na jeho dôstojnú postavu. Vysoký vzrast, 352 8 | rytierov a odencov na čele s dôstojným Metodom cválala cestou na 353 7 | nemeckou kňažnou, nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej časti 354 4 | sa stalo, že sa jeho pery dotkli Adelaidinho čela a z úst 355 10| kráľovi. Zo všetkých strán dovážali Svätoplukovi všelijaké drahé 356 3 | tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo. Aj sám cisár 357 7 | preto medzi seba kráľovského dôverníka, slovanského biskupa a apoštola 358 4 | slzy, anjel môjho života, dôveruj mojej láske! Na týchto pleciach 359 7 | azda nemám u teba toľko dôvery, keď som obrátil ku Kristovi 360 10| náčelníka a zviazaného ho doviedli do Nitry. ~Svätopluk si 361 8 | predsiene zaplnené, vošla dovnútra celá Bořivojova rodina aj 362 2 | mienku podoprieť dostatočnými dôvodmi. Lenže Engelschalk a Vilím 363 5 | nemeckých poslov z Rezna. Dovolili im vojsť. ~Dvanásť nemeckých 364 2 | začala svoju reč komorná - dovoľte mi aspoň teraz, keď nás 365 8 | tento národ. A až teraz sa dozvedáme, ba s istotou presviedčame, 366 9 | tichý kláštor, v ktorom by dožila ostávajúce hodiny svojho 367 8 | menšie, a počujte, ľudia drahí, to sú vám hrdinovia. Mali 368 8 | strieborných a zlatých, - drevených a medených bohov, ktorých 369 8 | ich bláznivou nemčinou a s dreveným krížom? ~- No, - odpovedal 370 8 | zlato, striebro, tú meď a to drevo, z ktorých staviate a lejete 371 5 | odpúšťame túto surovosť a drsnosť, ktorou ste sa proti našej 372 2 | a Ľudovítova vnučka. ~Tá druhá osoba, čo išla s ňou, bola 373 3 | cisárovi kráčal Svätopluk, z druhej Adelaida, synovia za ním. 374 2 | Milosttvý cisár! Prirazila družina z Nitry aj s kniežaťom Svätoplukom. 375 1 | všelijaké reči v kráľovskej družine, lebo to bolo nezvyčajné. 376 6 | vysadla na vraníka a s celou družinou odcválala do Rezna. ~ 377 9 | od prilbíc Svätoplukovej družiny. A o malú chvíľu zbadala 378 3 | svojou krásou a pôvabným držaním očariť každého. ~Ale aj 379 8 | povesti, že nevedel, čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo aj 380 10| bojom uvyklá ~statne sa drží v šíku hustom ~"Bi, sekaj, 381 9 | víchrica vyvalí aj storočný dub aj jemné fialky, a môže 382 8 | v krčme a o chvíľu boli dubové stolce prázdne a plecháče 383 9 | ožili všetky nádeje. Spod dubového stola schytil klobúk, čo 384 9 | človek. ~Klobúk leží pod dubovým stolom, na posteli je namiesto 385 7 | otcom. Metod však bol vždy duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, 386 7 | Veru dosť zle, že vy, duchovní otcovia, tak neskoro prichádzate 387 2 | Dostali sa však rýchlo cez dunajské nábrežie z očí hlučného 388 2 | a zlatom obrúbili okraje dunajského prúdu. Rybári a lodníci 389 4 | obloku a uprela zrak na dunajskú vodu. ~S nezdvorilým hurtom 390 9 | akoby sa vytiahla z horských dúpät a jaskýň. Slnce sa už schyľovalo 391 4 | rytiermi veľa, je v nebezpečnom duševnom rozpoložení. Hlava mu horela, 392 9 | kláštor, osamotené sídlo duší, čo ušli zo života. ~K jeho 393 9 | vstal, podišiel k železným dverám a začal nimi z celej sily 394 9 | strácajúcej sa v diaľke, dvíhať sa obláčik, v ktorom sa 395 2 | nemala s kým. Zohla sa, dvihla šatôčku a ponáhľala sa za 396 4 | skloniac sa k nemu, chcela ho dvihnúť zo zeme. ~Adelaidine slová 397 3 | vážny rovný a lahodný krok, dvoje čiernych, havraních očí, 398 2 | Hore schodmi, ledva lapajúc dych, náhlil sa k cisárovi hradný 399 10| prilbici. ~Slováci a Moravania dychtili po víťazstve a nevedeli 400 1 | nielenže pripravil o vládu EngeJschalka a Vilíma, ale keď bol vyhnal 401 1 | pod vládu dvoch kniežat, Engelschalka a Vilíma, čo veľmi ťažko 402 5 | Svätoplukovom odchode vypravil k.českému kniežaťu Bořivojovi dvanásť 403 5 | títo nemeckí mnísi učili evanjelium v cudzích jazykoch, v nemčine 404 10| tento sám sebe odcudzený farizej; ak povesti neklamú, tak 405 9 | aj storočný dub aj jemné fialky, a môže sa potom premeniť 406 6 | sotila ju dolu skalou, a šíp fikla do neďalekej jedle. Kým 407 10| kopytami, potriasal hrivou, fŕkal nedočkavo. Ale on bol v 408 3 | mal zavesenú prilbicu. Gaštanové vlasy sa mu tak ako Adelaide 409 6 | vzniesla z lona týchto starých germánskych hôr na zlatoklasé polia 410 3 | síce podľa vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, 411 2 | koľko spanilých rytierov, grófov a kniežat každodenne obletuje 412 2 | onedlho boli už neďaleko hájika, ktorý sa vtedy rozprestieral 413 6 | pozrážal niekoľko jedľových halúzok, zachytil perami skrášlený 414 4 | neznesiteľne tĺklo, tvár jej horela hanbou a bázňou, všetko nešťastie 415 1 | uvidely neřesti~národu a hanbu svojich vnuků.~J KOLLÁR~ 416 7 | sa leskla a červenala od hanby. A Metod pokračoval: ~- 417 8 | nerozumeli mníchovej nemčine. - Haní bohov, nadáva na Svantovíta, 418 10| Slávou ti večnou zaznie harfa ~i ďalekému potomstvu! ~ 419 3 | nemeckí bardi s ohromnými harfami spievali staré balady o 420 10| Neskôr sa rozzvučali aj harfy. Všetko stíchlo, keď bard 421 9 | ostávajúce hodiny svojho hasnúceho života v myšlienkach na 422 7 | Veľkej Moravy? ~Svätopluk havoril s pohnutou mysľou. Potom 423 3 | lahodný krok, dvoje čiernych, havraních očí, dlhé vlasy, v prstencoch 424 1 | Rytieri a zbrojnoši sa hemžili na predzámku, po hradbách 425 2 | staroslávneho Dunaja, a pobrežie sa hemžilo ľuďmi, lebo veľa Rezňanov 426 9 | prestrela po pustej, rozľahlej Hercynskej hore. Celý kláštor sa už 427 9 | Dlhou, veľkou a strašnou Hercynskou horou uberala sa posledná 428 2 | výhonkami siaha až do čias Hermana Víťazného a je v priazni 429 7 | Boli to živí svedkovia histórie Veľkomoravskej ríše, ktorá 430 1 | čo veľmi ťažko niesol a hľadel ich moc preniesť na seba. 431 2 | len tento kalich šťastia hľadeli lepšie nakloniť k svojim 432 2 | Rybári a lodníci križovali hladinu staroslávneho Dunaja, a 433 5 | nemohol poznať, ani sa k nemu hlásiť. A nemeckí cisári s týmto 434 9 | na jej počesť. Vítali ju hlasné výkriky, lenže táto sláva 435 8 | nenarušené. Iba čo napínanie hláv spôsobovalo slabý šuchot. ~ 436 4 | nebezpečnom duševnom rozpoložení. Hlava mu horela, pobúrená krv 437 9 | Zrazu v jeho prevrátenej hlave ožili všetky nádeje. Spod 438 7 | týchto časoch jeho prední a hlavní radcovia. I začali sa spoločne 439 9 | šli pod cisárske zástavy. Hlavnú správu nad celým, vojskom 440 10| rady aj všetkých svojich hlavných radcov a odhodlal sa na 441 3 | uprenými do zeme a s ovesenou hlavou kráča s cisárom a Karolmanom. ~ 442 7 | radcov, rytierov a občanov hlavy zošedivené v bojoch a zostarnuté 443 1 | vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké priekopy, medené, veľkými 444 9 | že za chvíľu v nej vybil hlbokú dieru. A začal sa v duchu 445 10| potomstvu! ~Bard dospieval. Hlučné oslavovanie Svätoplukových 446 2 | dunajské nábrežie z očí hlučného mestského divadla, lebo 447 8 | zbrojnoši. Bývalo tu veľa ráz hlučno. Kto sa chcel dozvedieť 448 9 | kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo vojsko. Šíky a 449 10| Nemci prekročili hranice, hnali sa vždy bližšie k Vltave 450 9 | národe také nepriateľstvo a hnev, aké sa roznietilo pre Svätopluka 451 8 | boh je pominuteľný, lebo hnije a hrdzavie, ale ten boh, 452 3 | postavia sa jeho pluky proti hociktorému nepriateľovi Nemecka a zložia 453 4 | prechádzať po komnate, potom hodila na stolík hodvábnu šatôčku, 454 9 | Svätopluk. Keď však nadišla hodina, nechcela ísť. Keď ju prehovorili, 455 7 | radcov a premeškal zvyčajnú hodinu. ~- Milostivý kráľ môj, 456 1 | kráľovstvom, azda by si sa stal hodnejší aj jedného aj druhého! - 457 10| chcejúc dokázať, že je hodným nástupcom veľkého Rastislava. 458 3 | sa sadalo za slávnostný hodovací stôl. Všetko, čo bolo dobré 459 3 | skončili piesne pri stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer 460 3 | dobré a drahé, ponúkalo sa hodovníkom. Bradatí nemeckí bardi s 461 4 | potom hodila na stolík hodvábnu šatôčku, no znovu si sadla 462 10| aj v Nitre pripravovali hody pre rytierov a hrdinov. 463 1 | nemeckého cisára? Namiesto hojenia budem ich musieť iba väčšmi 464 10| slovenské kniežatá, aby vzdali hold veľkomoravskému kráľovi. 465 9 | Rudolf, ktorý, túlajúc sa horami, pozbieral všelijakú zberbu 466 9 | nepokojne burácajúce srdce horelo, clivou blaženosťou tiesnená 467 9 | stála, Adelaida. .Srdce jej horerlo; myseľ svietila a toto jej 468 9 | čo vtedy cítila Adelaida, horiaca láskou, živým a vznešeným 469 4 | nemožné. Ako purpurový, horiaci, ale už-už hasnúci lúč zapadajúceho 470 8 | ale predniesol ju nábožne horlivým duchom, a preto mala veľký 471 9 | veľkou a strašnou Hercynskou horou uberala sa posledná zberba, 472 9 | tak, akoby sa vytiahla z horských dúpät a jaskýň. Slnce sa 473 5 | využiť vo svoj prospech, čím horúcejšie v ňom blčala túžba pomstiť 474 8 | buď bohu na výsostiach! Hospodine, pomiluj ny! ~Zástupy sa 475 10| preplnený najprednejšími hosťami, Svätopluk s manželkou sedel 476 3 | aj iná zábava čakala na hostí v priestrannej d1hej, starovekými 477 8 | mohutnej Vltavy neveľký hostinec, čiže krčma. Schádzavali 478 6 | nádeje znášať ľahostajne. Hotovil sa na výpravu proti Čechom. 479 7 | sú po tých, o ktorých ja hovorievam, istotne najdôležitejšie. 480 2 | No, milostivá kňažná, ako hovorím, povestný gróf Rudolf sa 481 2 | rukách, jej vypad1a. ~- Čo to hovoríte, komorná, že nepôjdem na 482 10| predhradí, jeho sivko už hrabal kopytami, potriasal hrivou, 483 1 | hemžili na predzámku, po hradbách sa ozýval štrngot mečov 484 8 | Limomyšli, na ľavej strane Hradca atď. A posvätil ich sv. 485 9 | zas stíchla v náprotivnom hradnom krídle, kde mal svoje sídlo 486 2 | štebotavej komornej, pod hradom sa ozval dupot koní a štrngot 487 10| stiahol do opevnených miest a hradov. Stalo sa to roku 872. ~ 488 10| pluky, lebo Nemci prekročili hranice, hnali sa vždy bližšie k 489 3 | Začalo sa plesať, tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo. 490 10| prechovávajú k tomuto slovenskému hrdinovi. Očakávala sa aj svadobná 491 8 | ľudia drahí, to sú vám hrdinovia. Mali by sme veru čo robiť, 492 10| mu začala blednúť všetka hrdinská a kráľovská sláva, lebo 493 7 | pochybovačnosti o takom hrdinskom národe, akým sú právom Slovania. 494 7 | na skúsenosť a na poznanú hrdinskosť vlastného národa? ~Svätopluk 495 9 | známa sláva Ľudovítovej hrdinskosti. O niekoľko mesiacov už 496 6 | Pomyslenie na to, čo asi povie hrdinský Svätopluk, keď zbadá nejakú 497 5 | vojvodcov a rytierov na čele s. hrdinským Svatos1avom a Vítěslavom. 498 3 | splývajúce s bielym alabastrovým hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, 499 9 | preto sa zmocnila národná hrdosť všetkých nemeckých sŕdc, 500 5 | sa proti našej národnej hrdosti prehrešili. Aj my sme národ.