| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Svadba krála velkomoravského IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
501 8 | pominuteľný, lebo hnije a hrdzavie, ale ten boh, skrze ktorého 502 1 | Hej, chcem zakryť svoje hriechy a úhony, spáchané voči veľkému 503 10| hrabal kopytami, potriasal hrivou, fŕkal nedočkavo. Ale on 504 9 | zámockých ambitoch a chodbách hrmeli ťažké rytierske kroky a 505 8 | hľadí na vás z jasných a hrmiacich nebies, vidí vás v búrke 506 9 | tylec svojho meča, ktorý hrmotne zaštrkotal, pravicou si 507 9 | štrngali ostrohy a rinčal hrmotný meč. Pre Adelaidu to bola 508 9 | rytierskych krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo Ľudovítovo strašné 509 8 | poprevracané. Všetko sa hrnulo von k šiatru. ~Nemecký mních 510 9 | žialiť. ~- Tu je skrytý hrob Svätoplukovej lásky k Adelaide! - 511 1 | V Nitre bolo ticho ako v hrobe. Na uliciach bolo však vidno, 512 7 | studeného potu. Nastala hrobová tichosť. Metod vedel oceniť 513 9 | obloka. A rytier ako omráčený hromom len-len že neklesol. Kolená 514 10| Takto Svätopluk zahnal tie hromové mraky, ktoré sa už dávno 515 10| vo svojom lone smrteľné hromy na celú Sláviu. Na českom 516 1 | rany svojho národa, keď mi hrozia nové vojny a búrky od mocného 517 8 | nevedel, čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo aj kresťanstvo, 518 9 | vrátiť to, čo jediné jej táto hrozná chvíľa vyrvala. ~Jej mdloba 519 9 | Ale dvere sa ani nehli. Hrozne zaškrípal zubami, vpadnuté 520 4 | udalosť sa jej zračila v hroznej podobe. Domnievala sa, že 521 9 | strane sa totiž razom strhol hrozný krik, zdesaťnásobený hrmotom 522 9 | roznietilo pre Svätopluka hrozným blkotom v celej cisárskej 523 8 | bieda nad všetky biedy, hrôzy a večné biedy čakajú na 524 7 | ducha Slovákov. S akými hŕstkami premáhal Mojmír a vyhnal 525 3 | plášťov, prechádzali sa popri hrubých a vysokých stĺpoch po sieni 526 9 | milého, ha ženícha? Vaša hruď sa vlnila, nepokojne burácajúce 527 9 | city, čo prúdíli vo vašej hrudi, keď ste vo svadobný deň 528 3 | deň po príchode, určený na hry a rytierske preteky, strávil 529 2 | brehoch mohutného Dunaja a hučiacej Rezny... Obe rieky sa tu 530 4 | dunajskú vodu. ~S nezdvorilým hurtom sa roztvorili dvere a Adelaidinu 531 10| Nemci sa roja, striel mraky hustnú, ~rek neľaká sa slovenský! ~ 532 6 | stŕpnuto hľadela do doliny, z hustých krovín vystúpil zúfalý gróf 533 6 | uvedomila si iba, že beží lesnou húštinou. Schytila poľovnícku trúbku 534 2 | obrúbená rýdzim zlatom, ktorú húžvala v alabastrových rukách, 535 1 | tvárou si vykračoval po hviezdnatej klenbe. Tichučký prúd Nitry 536 7 | obrátili sa na mňa, a ja idem práve teraz z ich porady, 537 9 | prísne sa vám ukladá, aby ste ihneď opustili Rezno a nikdy sa 538 9 | požehnanie. Hoci si to so sobášom inak rozmyslel, aj tak vám posiela 539 8 | krajoch. ~ - To je tam celkom inakší svet, ľudia moji, - rozprával 540 8 | širokým mečom, - tam je všetko inakšie. Ale to som sa najväčšmi 541 1 | už dávno na prach, alebo inakšiu podobu obrátilo. A ako by 542 8 | Dolu s ním! - ozvalo sa inde. ~Za okamih bol šiator roztrhaný, 543 4 | sa, že sa dočkáte kohosi iného? Ha, ha! Ako tá prekliata 544 3 | citlivého srdca milenky. ~Iní zasa Svätoplukovi závideli, 545 8 | Praha nehovorila o ničom inom ako o Svätoplukovi. V takýchto 546 5 | svojom slovanskom pohanstve. ~Inou cestou sa dostalo kresťanstvo 547 1 | hrad mal vtedy, pravda, inú podobu ako teraz, lebo čas 548 6 | Svätoplukom nebolo ničím iným ako sieť, do ktorej nevedomky 549 10| tejto vyšehradskej kňažnej s inými, najmä zahraníčnými devami, 550 9 | chvíľu konské podkovy sa iskrili na zámockých dlažbách a 551 9 | nadišla hodina, nechcela ísť. Keď ju prehovorili, predsa 552 6 | a strmých skalách zažili iste málo dobrých dní. Preto 553 4 | prichádzam, aby som nadobudol istotu, či naozaj aj mňa zamýšľa 554 10| tieto predsavzatia a omámený istou domnelou žiadosťou po zvláštnom 555 10| moháčsky arcibiskup Lintbrecht, išiel na Čechov, kým celá sila 556 2 | vnučka. ~Tá druhá osoba, čo išla s ňou, bola jej komorná, 557 2 | ozdobných prilbíc. Po brehu išli dve ženy, ktoré na seba 558 3 | udalosť pobúrila celý ples. Tu išlo o život Svätopluka. Ale 559 1 | národu a hanbu svojich vnuků.~J KOLLÁR~Slováci dávno zabudli 560 3 | panie a slečny. Ako slnko sa jagala v celej sieni. Jej vysoká, 561 1 | Stíny Laurítasů! Svatopluků!~Jak vás možno z hrobu vyvásti?~ 562 1 | svätom predsavzatí. ~Ach, ale jako zahojím rany svojho národa, 563 9 | chceli vyslobodiť zo svojich jamôk. Niekoľko ráz sa prešiel 564 10| kvílil, synu Nitry, ~znášajúc jarmo nemecké, ~tak nariekal si, 565 6 | Roku 871 sa v Rezne s novou jarou začal budiť aj nový život. 566 9 | vytiahla z horských dúpät a jaskýň. Slnce sa už schyľovalo 567 3 | hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, na lícach kvitnúce 568 3 | vlnili po pleciach a modré jasné oči strieľali blesky po 569 5 | povinne každý rok Jeho Jasnosti odvádzala daň päťsto koní 570 8 | pozná vás a hľadí na vás z jasných a hrmiacich nebies, vidí 571 2 | kňažnej rozviazali ústa a jazyk, usúdila komorná, že je 572 5 | keď preložili do tohto jazyka Písmo sväté. Až v Kristovom 573 5 | učili evanjelium v cudzích jazykoch, v nemčine a latinčine, 574 5 | svätého evanjelia v slovenskom jazyku, keď preložili do tohto 575 9 | rozkoš sveta vrátiť to, čo jediné jej táto hrozná chvíľa vyrvala. ~ 576 8 | zmysle: ~- Priznávam sa k jedinému bohu, ktorý stvoril moje 577 1 | polnoci nad mestom. Iba jeden jedinký oblok bol na ňom osvetlený. 578 2 | oni prahnú, túžia iba po jedinom pohľade. Koľko bardov ospevuje 579 4 | Svätopluk nevedel, čo je láska. Jedinou hviezdou jeho života bola 580 6 | pre ňu jediným blahom a jedíným prameňom života. Keď si 581 6 | a šíp fikla do neďalekej jedle. Kým Adelaida preľaknutá 582 6 | Adelaidu. Šíp pozrážal niekoľko jedľových halúzok, zachytil perami 583 10| mu, pravda, pribudla ešte jedna myšlienka: k túžbe po oslávení 584 10| bol taký pravdivý, že ani jedno proroctvo sa nemohlo lepšie 585 10| sa plavil iba s ňou a s jedným lodníkom na vlnách tejto 586 6 | dlhého cielenia vypustil jedovatý šíp na Adelaidu. Šíp pozrážal 587 9 | vyvalí aj storočný dub aj jemné fialky, a môže sa potom 588 7 | A napokon sa ti priznám, jesto slovanská kňažná, ktorá 589 8 | jediného boha, syna jeho Ježiša Krista a Ducha svätého, 590 8 | rozprával jeden výrečný český junák, štrngajúci svojím širokým 591 1 | ostrôh, a kto by bol stál z južnej strany, kam sa uberá rieka, 592 3 | obrazmi skrášlenej, mnohými kahancami a na železných reťaziach 593 2 | božia keby ste vy len tento kalich šťastia hľadeli lepšie nakloniť 594 8 | svätyne stála murovaná, kameňom vykladaná a voľačo zvýšená 595 2 | mihali sa skvostné rytierske kamizoly a nad hlavami povievalo 596 8 | po Krkonošiach na divých kancov poľovali. A prisahám na 597 9 | mäkkých perín mach, plechová kanvica, čo stojí na stole, je naplnená 598 6 | siene, v ktorých mal záľubu Karol Veľký, opravovali, malé 599 2 | Lenže iný názor vyslovil Karolman, cisárov syn, ktorému zas 600 1 | najväčšiemu nepriateľovi Karolmanovi, synovi cisára Ľudovíta. 601 3 | požiada o ruku Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta. ~ 602 8 | tisíce nemeckých mníchov s Karolom a Ľudovítom, mocnými cisármi, 603 2 | strakatina; medzi ošúchanými kazajkami a roztrhanými klobúkmi mihali 604 5 | spáchané na našich mníchoch, čo kázali kresťanské náboženstvo, 605 8 | okamih bol šiator roztrhaný, kazateľnica prevrátená: mnícha stŕčali 606 8 | na spôsob rečniska, čiže kazateľnice, okrášlené veľkým krížom, 607 8 | nebola vypracovaná podľa kazateľských pravidiel, ale predniesol 608 8 | váš slávny knieža! ~Táto kázeň, ktorú mal Metod k českému 609 2 | rytierov, grófov a kniežat každodenne obletuje vašu výsosť! Ach, 610 3 | seba aj za svoju krajinu na každoročné poplatky, ako aj na to, 611 9 | predstavená rozpustila mníšky, každú do svojej cely. ~Už aj slnko 612 10| hustom ~"Bi, sekaj, žeň ich," káže Svätopluk, ~a vpredu sám 613 10| stleli lúče plamenné, ~ach, kedy sa vrátiš nad naše tváre ~ 614 10| na ktoré musel pristať, keďže sa viac nemohol vzpierať 615 9 | mäkkom čiernom podstavci,. kľačí so zbožnou mysľou tá mladá 616 6 | z tých podmienok, ktoré kládkĺi Svätoplukovi. ~Jeden deň 617 4 | Ako tá prekliata nádej klame! Hej, aj mňa chce oklamať. 618 9 | vodou; muž sedí na brezovom klátiku. Keď bol o voľačom dôležitom 619 1 | pripravili o oči a uvrhli do kláštora, kde aj smutne skonal. ~ 620 9 | opýtal, ale okolo chmúrnych kláštorných múrov boli iba kriaky a 621 1 | vykračoval po hviezdnatej klenbe. Tichučký prúd Nitry vinul 622 1 | Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké priekopy, 623 9 | ozývalo Ľudovítovo strašné kliatie a nadávanie. Zrazu sa dvere 624 8 | presviedčame, že chrám sv. Klimenta v Litomyšli vysvätili títo 625 8 | atď. A posvätil ich sv. Klimentovi. ~Od tých čias sa v Čechách 626 1 | priekopy, medené, veľkými klinmi povybíjané brány, pyšné, 627 2 | kazajkami a roztrhanými klobúkmi mihali sa skvostné rytierske 628 9 | však zaštrkotal vo dverách kľúč a on videl, že k nemu už 629 1 | i Čechov a iné slovanské kmene na juhu. A tak Svätopluk, 630 8 | osobitnou oponou, nemal okrem kňaza vykonávajúceho obrad nikto 631 8 | Čechom. Neskôr vysvätil mnoho kňazov, vystaval niekoľko chrámov, 632 8 | jeho myseľ. ~Istého dňa na kniežaci príkaz rozhlásili, že zajtra 633 10| Sestra panujúceho českého kniežaťa Bořivoja, ktorá oslňovala 634 3 | vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, lebo to 635 10| dostaneme na koniec, že medzi kniežatmi nebolo väčších a úprimnejších 636 2 | Prirazila družina z Nitry aj s kniežaťom Svätoplukom. Najponíženejšie 637 1 | dal výchovu i nitrianske kniežatstvo, keď ho zradne zajatého 638 10| A tak nech sa naša myseľ kochá aspoň pamiatkou a jej spomienkami, 639 9 | zotrváva do polnoci. ~A za koho sa modlí? Či vari za cisára, 640 4 | Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi iného? Ha, ha! Ako tá prekliata 641 9 | hromom len-len že neklesol. Kolená sa pod ním triasli, no pozbieral 642 3 | vlnách spúšťal až poniže kolien. Bohato pretkávaný pás mu 643 8 | večných pochybnostiach, kolíšuc medzi bázňou a nádejou. 644 1 | a hanbu svojich vnuků.~J KOLLÁR~Slováci dávno zabudli na 645 10| vina, na misách a tanieroch kolovala divina naznášaná zo všetkých 646 9 | reznianskom hrade, v tesnej komôrke, sedí muž stredného veku. 647 2 | bylinky a odkvitnuté kvietky. ~Komornú celé toto správanie kňažnej 648 2 | chystá? Kam sa chystá? Kvôli komu? - opýtala sa Adelaida, 649 2 | V cisárskom zámku sa konalo zasadnutie rady, na ktorom 650 2 | výrečnejší a v štátnickom konaní, oveľa prefíkanejší a skúsenejší, 651 9 | o malú chvíľu zbadala na konci cesty, strácajúcej sa v 652 5 | Svätoplukovi, boli osed1ané kone, štíty a rozličné zbrane. 653 9 | juhu, z východu a západu. Konečne mala byť Veľká Morava vyvrátená. 654 10| zvíťazím, odmení ma vaša ruka? ~Konečné rozlúčenie bolo "áno". ~ 655 6 | horách. Adelaida na vranom koníku, v utešenom poľovníckom 656 9 | a ostrôh. O malú chvíľu konské podkovy sa iskrili na zámockých 657 5 | vyšehradskom priestranstve sa ozýva konský dupot a štrngot mečov. Zástupy 658 6 | polia a vínonosné nitrianske kopce, do tône veľkomoravských 659 4 | prenesiem cez búrky a blesky! Korím sa tu pred tebou, kňažná, 660 9 | nemecké vojská pod vejúcimi koruhvami v Devíne, Magdeburgu i v 661 1 | prv sa naučil opovrhovať korunou i kráľovstvom, azda by si 662 1 | je to veľká ťarcha niesť korunu takej veľkej ríše! Keby 663 3 | zeme a s ovesenou hlavou kráča s cisárom a Karolmanom. ~ 664 2 | čo nepodniká Svätopluk, kráčajúc v ich šľapajach! Naše vojská 665 3 | jednej strany pri cisárovi kráčal Svätopluk, z druhej Adelaida, 666 10| vojvodcovia a grófi z okolitých krajín. Bolo tu vládnúce panstvo 667 3 | mu kráľovský titul a jeho krajine udelili označenie kráľovstva, 668 10| blaha a prinášali im vždy krajšie hodiny. ~No čoskoro ich 669 7 | výrečnosť prekonala všetky kráľove námietky. Pohrúžený do myšlienok, 670 7 | Nitre sa medzitým šírili o kráľovej svadbe rozličné a odporujúce 671 7 | je budúcou veľkomoravskou kráľovnou, od tých čias, čo, boli 672 7 | Zavolali si preto medzi seba kráľovského dôverníka, slovanského biskupa 673 6 | slávneho Svätopluka ovenčená kráľovskou velebnosťou. ~Jej srdce 674 9 | ríšu. ~Po celom Ľudovítovom kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo 675 1 | naučil opovrhovať korunou i kráľovstvom, azda by si sa stal hodnejší 676 3 | celej svojej dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce podľa 677 8 | tvár aj vo svojej starobe krásna, vyjadrujúca mier a večný 678 10| sedel za vrchom skvostného a krásneho stola, po obidvoch stranách 679 2 | myseľ sa bavila na výslní krásnych želaní a nevnímala reči 680 10| Boli to pytačky, pravda, krátke pytačky, nie také riadne, 681 9 | vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale dôrazne odpovedal: - 682 7 | Veľkomoravskej ríše, ktorá sa v takom krátkom čase povzniesla na taký 683 6 | prerúbavali na väčšie, brány krášlili novými výrezmi predstavujúcimi 684 7 | slovanská kňažná, ktorá by mohla krášliť kresťanský trón Veľkej Moravy? ~ 685 8 | Vltavy neveľký hostinec, čiže krčma. Schádzavali sa v ňom kniežací 686 8 | nalej ešte! - kričal na krčmára. ~A čo potom, Strojsa, - 687 8 | Také hlasy sa ozývali v krčme a o chvíľu boli dubové stolce 688 8 | poľovačky. ~Tu sa však pred krčmou začali zbiehať deti a dospelí, 689 8 | Zbrojnoši, najmä ten rozprávač z krčmy, dali sa z plného hrdla 690 5 | českí Slovania sa nestali kresťanmi naraz; viedli ich k nemu 691 5 | aj bezodkladné prijatie kresťanského náboženstva. ~Ale ako rozmýšľal 692 7 | Viem to, a chválim tvoju kresťanskú horlivosť, že nechceš myslieť 693 7 | ktorá by mohla krášliť kresťanský trón Veľkej Moravy? ~Svätopluk 694 8 | zvýšená obetnica na spôsob kresťanských oltárov. ~Keď už boli všetky 695 8 | vyjadrovali o nitrianskom kresťanstve, porovnávajúc ho s nemeckým 696 8 | porovnávajúc ho s nemeckým kresťanstvom. ~Medzi Vyšehradom a Prahou 697 9 | kláštorných múrov boli iba kriaky a stromy. Po chvíli spev 698 8 | dali sa z plného hrdla kričať: - Sláva Nitranom! Sláva 699 9 | stíchla v náprotivnom hradnom krídle, kde mal svoje sídlo cisár. 700 2 | Priprav celé severné krídlo zámku, aby bolo o knieža 701 7 | dlho váha prijať svetlo Kristovho evanjelia! ~- Nieže tak, 702 5 | koní a bezodkladne prijala Kristovo náboženstvo. Ak by ste sa 703 5 | jazyka Písmo sväté. Až v Kristovom náboženstve cítili sa Slováci 704 7 | prestaň, otče, pre sedem rán Kristových... a odpusť mi moju unáhlenosť. 705 5 | je, aby česká krajina za krivdy spáchané na našich mníchoch, 706 2 | prúdu. Rybári a lodníci križovali hladinu staroslávneho Dunaja, 707 5 | na tvrdých skalách našich Krkonôš. Nuž, Nemci, choďte k svojmu 708 8 | sa vo Vltave kúpali a po Krkonošiach na divých kancov poľovali. 709 9 | ostrôh, mečov a rytierskych krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo 710 7 | predvídať následky tohto kroku, báli sa budúcnosti, lebo 711 9 | chodbách hrmeli ťažké rytierske kroky a ohlášal sa štrngot meča 712 7 | reč, na čelo mu vysadli kropaje studeného potu. Nastala 713 6 | myšlienok ju vyrušil šuchot v kroví pod skalou. Zrazu sa obzrela, 714 6 | hľadela do doliny, z hustých krovín vystúpil zúfalý gróf Rudolf 715 8 | Metod, vylievajúc na nich krst svätý, hovoril asi v tomto 716 8 | Metod skoro po Bořivojom krste odobral z Čiech, neprestal 717 8 | na toto slávne Metodovo krstenie. Mnohí potom našli zaľúbenie 718 8 | hovoril asi v tomto zmysle: ~Krstím ťa, syn boží, v méne boha 719 8 | vylial na nich prameň svätého krstu, riekol asi v tomto zmysle: ~- 720 4 | na svete. Sieň sa s ňou krútila, srdce jej neznesiteľne 721 5 | vojsko Česi už niekoľko ráz krvavo odrazili a mníchov, ktorých 722 7 | trón, utvrdený slovanskou krvou, by Nemka, hoci ešte zo 723 5 | túto surovosť a drsnosť, ktorou ste sa proti našej národnej 724 8 | Česi, akoby sa vo Vltave kúpali a po Krkonošiach na divých 725 3 | Strela vyrazila zo stĺpa kus tvrdého muriva, a akoby 726 8 | nemohli ani v najmenšom kútiku tejto krajiny rozšíriť. ~ 727 1 | Tichučký prúd Nitry vinul sa po kvetnatých rovinách medzi lúkami, poliami 728 9 | hrobu a Svätopluk nad ňou kvíli. Iba blažený sen nastúpil 729 10| búrka neuchráni! ~Takto si kvílil, synu Nitry, ~znášajúc jarmo 730 4 | mu horela, pobúrená krv kypela. ~- Vstaňte, milý gróf, - 731 3 | majestátne a naozaj kráľovské. Ľahký plášť, bohato naberaný, 732 10| krvi. Hoci mestá a dediny ľahli popolom, lebo ich aj sami 733 9 | Zrazu sa z doliny ozvali lahodné a príjemné hlasy. Vodca 734 3 | dokonalá postava, vážny rovný a lahodný krok, dvoje čiernych, havraních 735 3 | zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol, zaumienil si, 736 4 | Rudolfa. Celá sa triasla od ľaku, žilami sa jej rozprúdil 737 8 | Neprichádzam preto, aby som rúcal a lámal vašich strieborných a zlatých, - 738 3 | železných reťaziach visiacimi lampami osvetlenej sieni, v ktorej 739 1 | vidno, lebo svietili nebeské lampy... a mesiac akoby šiel na 740 2 | ostrôh. Hore schodmi, ledva lapajúc dych, náhlil sa k cisárovi 741 10| nech mi to ráči odpustiť láskavý čitateľ; a milé čitateľky, 742 4 | môjho života, dôveruj mojej láske! Na týchto pleciach ťa prenesiem 743 5 | cudzích jazykoch, v nemčine a latinčine, čomu ľud nerozumel, preto 744 1 | 1~Stíny Laurítasů! Svatopluků!~Jak vás možno 745 8 | Vyšehrade, v Limomyšli, na ľavej strane Hradca atď. A posvätil 746 9 | zakúsite v poli! ~Potom ľavou rukou udrel o tylec svojho 747 5 | pán vie, aké tvrdé sú naše lebky, aké britké sú naše meče 748 9 | síce čisté a skvostné, ale ledabolo na sebe nahádzané. Zapálené 749 2 | a ostrôh. Hore schodmi, ledva lapajúc dych, náhlil sa 750 8 | drevo, z ktorých staviate a lejete svojich bohov. Váš boh je 751 9 | kde by neboli vyhľadávali lekárov, ale nič nepomáhalo. ~Adelaida 752 9 | omráčila prudká sila. No lekárska pomoc ju vytrhla z tejto 753 9 | rytier ako omráčený hromom len-len že neklesol. Kolená sa pod 754 2 | bylinky, zašli obe až do lesíka na brehu Dunaja... ~V cisárskom 755 9 | vädnúcu krásu, na hasnúci lesk svojho života. Bočila od 756 7 | Myseľ mu horela, ale tvár sa leskla a červenala od hanby. A 757 7 | slávnejšieho rodu, skrášlila väčším leskom než kňažná slovanského rodu, 758 6 | aby po chvíli zapadol v lesnej pustatine. ~Adelaida nevidela 759 6 | uvedomila si iba, že beží lesnou húštinou. Schytila poľovnícku 760 1 | čoskoro pocítil nemeckú lesť, lebo jeho krajina sa dostala 761 6 | ktorej nevedomky vošiel silný lev, pokorený takto bez veľkej 762 7 | ukolísať tohto rozzúreného leva, medzitým posilniť svoj 763 9 | je to asi človek. ~Klobúk leží pod dubovým stolom, na posteli 764 9 | obláčik, v ktorom sa znovu ligotala prilbica. Potešila sa a 765 8 | chrámov, ako na Vyšehrade, v Limomyšli, na ľavej strane Hradca 766 10| viedol moháčsky arcibiskup Lintbrecht, išiel na Čechov, kým celá 767 6 | do tône veľkomoravských líp. Tam sa videla po boku slávneho 768 8 | že chrám sv. Klimenta v Litomyšli vysvätili títo dvaja bratia. ~ 769 2 | dunajského prúdu. Rybári a lodníci križovali hladinu staroslávneho 770 10| plavil iba s ňou a s jedným lodníkom na vlnách tejto veľkej českej 771 2 | Dunaj sa majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku Reznu, 772 9 | nimi z celej sily triasť a lomcovať. Ale dvere sa ani nehli. 773 8 | a dospelí, robili krik a lomoz okolo šiatra, ktorý tu vyrástol 774 6 | Jej duša sa vzniesla z lona týchto starých germánskych 775 10| čo prechovávalo vo svojom lone smrteľné hromy na celú Sláviu. 776 9 | Ba aj lúpežní rytieri a lotri, čo bujdošili v horách, 777 6 | prvý poľovník rozostavil lovcov po skalách, dolinách a vŕškoch. 778 2 | sa narodila na kráľovskom lôžku. ~Takto pretrhla tichosť 779 2 | svoj názor o spôsobe a čase ľsti, ktorú by sme mali použiť, 780 3 | takú slasť, akú našla v ľúbezných Svätoplukových slovách, 781 10| rieky, strácajúc sa v jej ľúbostnom pohľade. V prsiach mu prúdila 782 2 | Dunaja, a pobrežie sa hemžilo ľuďmi, lebo veľa Rezňanov sa náhlilo 783 8 | znovu vyhrážali Nemci. Medzi ľudom sa rozprávalo, že vyslancov 784 2 | cisárskeho princa Karolmana a Ľudovítova vnučka. ~Tá druhá osoba, 785 9 | radosti, lebo bola známa sláva Ľudovítovej hrdinskosti. O niekoľko 786 7 | napospol hovorilo, že kňažná z Ľudovítovho dvora je budúcou veľkomoravskou 787 10| Ale oveľa horšie sa vodilo Ľudovítovi a jeho synom na Veľkej Morave. 788 9 | tohto hrmotu sa ozývalo Ľudovítovo strašné kliatie a nadávanie. 789 9 | nemeckú ríšu. ~Po celom Ľudovítovom kráľovstve sa s hrmotom 790 9 | presvedčil, či tu niekde nebude ľudská skrýša, v ktorej by aspoň 791 6 | aj vojna: aké rozdielne ľudské zamestnanie! ~Cisára veľmi 792 10| Nitra a Váh sa rozvodnili od ľudskej krvi. Hoci mestá a dediny 793 8 | všetkých bohov vytvorených ľudskou rukou. Verím v jediného 794 10| neba Nitre zoslal boh. ~Už luhy slávske pod kopytami, ~už 795 1 | kvetnatých rovinách medzi lúkami, poliami a záhradami, a 796 9 | pozerá na svoje pŕchnúce lupene, tak aj Adelaida pokojne 797 9 | pomstiť sa Slovákom... ~Ba aj lúpežní rytieri a lotri, čo bujdošili 798 9 | všelijakú zberbu povaľačov a lúpežníkov, a teraz sa poberá pod cisárske 799 9 | je namiesto mäkkých perín mach, plechová kanvica, čo stojí 800 9 | stôl a zvalil sa na svoje machové lôžko. ~Vošiel žalárnik 801 9 | Pred krížom Spasiteľa, na mäkkom čiernom podstavci,. kľačí 802 9 | na posteli je namiesto mäkkých perín mach, plechová kanvica, 803 9 | vejúcimi koruhvami v Devíne, Magdeburgu i v Rezne. ~Dlhou, veľkou 804 6 | Karol Veľký, opravovali, malé obloky v nich prerúbavali 805 1 | bolí! Hoci, - pokračoval po malej prestávke, - najkratšou 806 10| vidieť, a bol len akousi malichernou bázňou donútený na tieto 807 8 | ba niekoľko pohanov ho malo medzi sebou a viedli ho 808 1 | oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny, Bruncvíkovcov, Štilfrídov 809 7 | ľudu; no čudujem sa tvojej malomyseľnosti a pochybovačnosti o takom 810 7 | chceš pojať za kráľovskú manželku nemeckú kňažnú. Ja schvaľujem 811 10| Slovanský apoštol spojil manželským zväzkom vyšehradskú kňažnú. 812 4 | lebo veľkí tohto sveta pri manželstvách kladú svoju lásku a náklonnosť 813 1 | mnou a cisárom: spojím sa manželstvom s dcérou cisárskeho princa 814 8 | blahoslavený! ~Ľudia, on chce mať aj večne, večne blahoslavených; 815 8 | búrke aj v pokoji. ~Od neho máte to zlato, striebro, tú meď 816 2 | ste šťastná! Ach, svätá matka božia keby ste vy len tento 817 10| pytačky, nie také riadne, aké mávate vy, Slováci. Svätopluk sa 818 7 | Rastislavovcov, by si sa zľakol, keď máš víťaziť? Svätopluk, ty sa 819 9 | hrozná chvíľa vyrvala. ~Jej mdloba nebola obyčajnou mdlobou. 820 2 | tehlovej dlážke a takmer v mdlobách odišla do svojej komnaty. ~ 821 9 | mdloba nebola obyčajnou mdlobou. Jej duša akoby rozorvaná 822 8 | máte to zlato, striebro, tú meď a to drevo, z ktorých staviate 823 1 | bašty, hlboké priekopy, medené, veľkými klinmi povybíjané 824 8 | a zlatých, - drevených a medených bohov, ktorých chránite 825 1 | napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny, Bruncvíkovcov, 826 10| tak stvrdil slávu svojho mena na večné časy. ~No a teraz 827 5 | povedal Bořivoj, - vo vašom mene odpoviem na túto nehanebnosť 828 8 | Krstím ťa, syn boží, v méne boha Otca, Syna i Ducha 829 4 | miesto - zo desať a desať ráz menila polohu, stále si ináč premýšľala, 830 3 | ráz spomenúť Stermanovo meno. A rytieri vzdychali a omdlievali 831 8 | ani tie ich meče nie sú menšie, a počujte, ľudia drahí, 832 1 | prilbicu, od ktorej sa odrážalo mesačné svetlo. ~Nitriansky hrad 833 1 | svietili nebeské lampy... a mesiac akoby šiel na vohľady, s 834 9 | hrdinskosti. O niekoľko mesiacov už boli nemecké vojská pod 835 9 | takpovediac iba pomoc. Nebolo mesta ani miesta, kde by neboli 836 10| Pálili zámky vojská nemecké, ~mestami zúrili chlípne! ~Lež tu 837 1 | ako strážca o polnoci nad mestom. Iba jeden jedinký oblok 838 2 | nábrežie z očí hlučného mestského divadla, lebo onedlho boli 839 7 | získať aj susedných Čechov? ~Metodova výrečnosť prekonala všetky 840 7 | otče, - hovoril Svätopluk Metodovi, keď vstúpil do jeho siene, 841 8 | s úžasom na toto slávne Metodovo krstenie. Mnohí potom našli 842 8 | musím pripomenúť, že po Metodovom príchode na Vyšehrad celá 843 2 | strana sa usilovala svoju mienku podoprieť dostatočnými dôvodmi. 844 7 | duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, nepoznal strach. 845 10| sa stiahol do opevnených miest a hradov. Stalo sa to roku 846 2 | kazajkami a roztrhanými klobúkmi mihali sa skvostné rytierske kamizoly 847 2 | s komornou. ~- Ale, moja milá Adelaida, čože ti je? Pozorujem 848 9 | svadobný deň čakali na svojho milého, ha ženícha? Vaša hruď sa 849 4 | premýšľala, ako očakávať milenca. Napokon sa na chodbe ozval 850 9 | blíži jej vrúcne očakávaný milenec? Povedzte nám to vy, milostivé 851 9 | Ale ako opísať, čo cíti milenka keď sa blíži jej vrúcne 852 3 | Nejeden rytier vynútil svojej milenke bolestnú slzu, vychvaľujúc 853 3 | sa dotkol citlivého srdca milenky. ~Iní zasa Svätoplukovi 854 10| vyšehradská kňažná neušla pred Milkovým šípom, lebo obraz Svätopluka 855 2 | cisárskym starým otcom hlavu a milo odpovedala na otázku: ~- 856 8 | dokonalý vo svojej dobrote a milosrdnosti, že ho len chce časne a 857 9 | vám na vedomie, že túto milosť vám vymohla milostivá kňažná 858 9 | milenec? Povedzte nám to vy, milostivé panie, aké sú, aké to boli 859 2 | zožierať koreň jej blaha; našej milostivej kňažnej musí veľa, ach, 860 2 | opýtal sa cisár nedočkavo. ~- Milosttvý cisár! Prirazila družina 861 10| spráchniveli, ctiť si a milovať aj seba samého. ~ 862 10| som vzácneho čitateľa, a milú čitateľku oslobodil od ťažkého 863 4 | sľúbené slovo tvojej milosti! Miluj ma, božská Adelaida! ~Adelaida 864 10| zapáči, pokúsi sa potom našim milým Slovákom porozprávať čosi 865 10| tak pre obidve tieto duše míňali sa týždne šťastia a blaha 866 1 | šedivá, ďaleká, stratená minulosť...! ~Keby som vedel, že 867 1 | rozprávajú o slávnej slovenskej minulosti. No ale predsa vám dačo 868 10| perlili najlepšie vina, na misách a tanieroch kolovala divina 869 6 | staromestský spôsob, ako sa vraví "mit Saus und Braus". Bezpochybne 870 9 | kľačí so zbožnou mysľou tá mladá mníška a modlí sa. Vo vrúcnej 871 2 | skúsenejší,aby ich boli mohli mladí princovia prekonať.Vedeli, 872 7 | dôležitosť tejto tichosti - mlčal aj on. ~- No uznaj, otče, 873 8 | kazateľnica prevrátená: mnícha stŕčali a zauškovali, ba 874 5 | krivdy spáchané na našich mníchoch, čo kázali kresťanské náboženstvo, 875 8 | ozývať hlasy, lebo nerozumeli mníchovej nemčine. - Haní bohov, nadáva 876 9 | predstavená rozpustila mníšky, každú do svojej cely. ~ 877 8 | hovoriť o bohu, a hoci im mnohé zostalo záhadou, predsa 878 8 | slávne Metodovo krstenie. Mnohí potom našli zaľúbenie v 879 8 | Čechom. Neskôr vysvätil mnoho kňazov, vystaval niekoľko 880 3 | starovekými obrazmi skrášlenej, mnohými kahancami a na železných 881 10| Pokoril nepriateľov, upevnil mocné zväzky s priateľmi, zažal 882 8 | šťastie pre vás, že ste takí mocní, keď vás ten neznámy boh 883 8 | mníchov s Karolom a Ľudovítom, mocnými cisármi, nemohli ani v najmenšom 884 1 | sa skláňate pred cudzími modlami, a nedbáte na vlastných 885 9 | neznámeho rytiera, i táto vrúcna modlitba, aj tieto usedavé vzdychy 886 9 | mníška a modlí sa. Vo vrúcnej modlitbe zotrváva do polnoci. ~A 887 3 | Adelaide vlnili po pleciach a modré jasné oči strieľali blesky 888 2 | tratí v ňom seba samu. A modrý Dunaj sa pyšnejšie uberá 889 10| oddiel vojska, ktorý viedol moháčsky arcibiskup Lintbrecht, išiel 890 7 | slovanská kňažná, ktorá by mohla krášliť kresťanský trón 891 2 | rozprestiera na brehoch mohutného Dunaja a hučiacej Rezny... 892 8 | Prahou stál vtedy na pobreží mohutnej Vltavy neveľký hostinec, 893 2 | pokorili aj Rastislava aj Mojmíra, lebo ich úsilie sa nám 894 8 | české piesne, a prisahám na Moranu, ide im to lepšie ako nám, 895 5 | kým Slováci zbratani s Moravanmi už medzitým tento nebeský 896 10| Ľudovítovi a jeho synom na Veľkej Morave. Keď Svätopluk dorazil do 897 1 | kráľom Veľkej Moravy. Veľkou Moravou sa volalo to kráľovstvo 898 7 | obrátil ku Kristovi Veľkú Moravu, že by som mohol získať 899 8 | nekonečné a nezmerateľné more večného života, toto slnce 900 8 | obdaril takou veľkou silou, že môžete brániť svojich bohov. Ale 901 1 | Laurítasů! Svatopluků!~Jak vás možno z hrobu vyvásti?~By ste 902 10| čoskoro ich vystrašilo čierne mračno, blížiace sa od západu, 903 4 | horúcimi zábleskami, lenže mrak neistoty zastiera tento 904 10| zapadlé? ~Slnce zapadlo v mraku hustom, ~dennica nevychodí, ~ 905 4 | sa jej rozprúdil studený mráz a horúci oheň. ~- Ach, to 906 7 | Pohrúžený do myšlienok, iba mrzuto prehovoril: ~- Veru dosť 907 7 | pripravil tento ľud o veľkého, múdreho, mocného a slávneho kráľa. 908 1 | ale vaša škoda. A popravde múdrejšie urobíte, keď vezmete do 909 5 | vojvodcov svojej krajiny a múdro k nim prehovoril. Pokladal 910 3 | vyrazila zo stĺpa kus tvrdého muriva, a akoby sa bála dotknúť 911 9 | okolo chmúrnych kláštorných múrov boli iba kriaky a stromy. 912 8 | Svantovítovej svätyne stála murovaná, kameňom vykladaná a voľačo 913 1 | Namiesto hojenia budem ich musieť iba väčšmi rozrývať. Ako 914 8 | Ale akože to, vy sami si musíte brániť vašich bohov? Aké 915 2 | Engelschalk a Vilím boli muži oveľa výrečnejší a v štátnickom 916 5 | vlastnej krvi preliatej v mužnom boji. Však váš cisár a pán 917 3 | sem-tam sa prechádzajúcich mužov bola začula hlas dobre známeho 918 7 | sa chytil slova Metod. ~- Mýliš sa, kráľ môj, ak sa nazdáš, 919 7 | duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, nepoznal strach. Prešiel 920 1 | bližšie a pozrime, na čo myslí. ~Keď sa Svätopluk dosť 921 9 | svojho hasnúceho života v myšlienkach na boha a snívaní o Svätoplukovi. ~ 922 7 | neskoro prichádzate na túto myšlienku, a z inej strany ešte horšie, 923 4 | vyjaviť Svätoplukovi svoje myšlienky, ale Svätopluk mal sa k 924 3 | Svätoplukovi, a začala Svätopluka nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali 925 3 | kráľovské. Ľahký plášť, bohato naberaný, sa v záhyboch ako vo vlnách 926 5 | bezodkladné prijatie kresťanského náboženstva. ~Ale ako rozmýšľal Ľudovít 927 5 | Písmo sväté. Až v Kristovom náboženstve cítili sa Slováci slobodnými, 928 5 | A nemeckí cisári s týmto náboženstvom zavádzali hneď aj desiatky 929 8 | pravidiel, ale predniesol ju nábožne horlivým duchom, a preto 930 9 | usedavé vzdychy sú obeťou nábožného srdca nešťastnej Adelaidy, 931 9 | Svätopluka? ~Oj, nie! Ten nábožno-anjelský spev, čo očaril neznámeho 932 8 | zmeravenie, keď sa zjavil nábožný Metod. Predstúpil pred obetnicu, 933 9 | sluchu donášalo príjemný hlas nábožných piesní, a zdalo sa mu, že 934 2 | však rýchlo cez dunajské nábrežie z očí hlučného mestského 935 10| ktorí okrem toho zajali ich náčelníka a zviazaného ho doviedli 936 4 | stiesnené srdce jej v tom načisto zabránili. Potom, keď sa 937 8 | mníchovej nemčine. - Haní bohov, nadáva na Svantovíta, rúha sa Perúnovi! 938 9 | Ľudovítovo strašné kliatie a nadávanie. Zrazu sa dvere rozleteli 939 8 | tí nemeckí mnísi ti tiež nadbiehali s tou ich bláznivou nemčinou 940 6 | bohatý kráľ. A preto sa nádejali, že si zas dobre zahýria, 941 9 | upokojovala najsladšími nádejami, slovom, pretekala čaša 942 3 | Svätopluk sa sklamal vo svojej nádeji. Namiesto toho, aby národu 943 9 | myseľ svietila a toto jej nádejne položenie vynášalo jej vnútro 944 7 | Nitre tak dlho a v toľkej nádhere ako týchto. ~Sám Svätopluk 945 9 | prechádzal Svätopluk. Keď však nadišla hodina, nechcela ísť. Keď 946 4 | Preto prichádzam, aby som nadobudol istotu, či naozaj aj mňa 947 3 | grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, lebo to ani nepatrilo k 948 2 | Rezňanov sa náhlilo von nadýchať sa ranného vzduchu. Bola 949 8 | začal Metod plný svätého nadšenia, - zišli ste sa tu, udatní 950 9 | skvostné, ale ledabolo na sebe nahádzané. Zapálené oči, zamračené 951 4 | razom skrotili jeho divosť, náhle sa cítil prenesený do ríše 952 2 | ľuďmi, lebo veľa Rezňanov sa náhlilo von nadýchať sa ranného 953 2 | reč, vztýčil sa pyšný a nahnevaný Engelschalk, usilujúc sa 954 6 | Adelaida preľaknutá nečakanou náhodou stŕpnuto hľadela do doliny, 955 7 | chcem tomuto svojmu ľudu nahradiť stratu. Prudkou vášňou a 956 4 | Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula do tváre. Nepokojne vstala 957 9 | a silou. Mnísi a vojnoví nahuckávači sa usilovali vzbudiť v celom 958 7 | kráľ, dávajúc dosť zreteľne najavo, že zádumčivosť a namrzenosť, 959 1 | začal hovoriť, - to bude najbezpečšie rukojemníctvo medzi mnou 960 9 | nemeckých sŕdc, takže aj ten najbezvýznamnejší človiečik zahorel túžbou 961 10| a kráľovská sláva, lebo najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie, 962 6 | srdce bolo vzrušené tou najčistejšou láskou k Svätoplukovi. Jej 963 7 | ktorých ja hovorievam, istotne najdôležitejšie. Pre toto tvoje chladné 964 10| Bořivoj. Najmä Bořivoj jeho najdôvernejším spojencom. Do smrti obidvoch 965 2 | Víťazného a je v priazni najjasnejšieho cisára... ~Komorná to hovorila 966 10| ani nepomyslel, prežíval najkrajšie hodiny vo svojom živote 967 1 | pokračoval po malej prestávke, - najkratšou a najpríhodnejšou cestou 968 10| radostiach. V čašiach sa perlili najlepšie vina, na misách a tanieroch 969 8 | mocnými cisármi, nemohli ani v najmenšom kútiku tejto krajiny rozšíriť. ~ 970 2 | boli práve tieto predmety najmilšie. Teraz, keď sa kňažnej rozviazali 971 10| Vyšehradská kňažná bola najmilšou Svätoplukovou zábavou. Nikdy 972 1 | nepravdivé výmysly. Ale najmúdrejšie spravíte keď necháte tie 973 4 | komnaty. Adelaida bola teraz najnešťastnejším stvorením na svete. Sieň 974 2 | s kniežaťom Svätoplukom. Najponíženejšie prosím o ďalšie rozkazy! ~ 975 10| rad siení bol preplnený najprednejšími hosťami, Svätopluk s manželkou 976 1 | prestávke, - najkratšou a najpríhodnejšou cestou by bolo keby som 977 8 | dvorom Bořivoj, a Metod najprv pokrstil jeho, potom ostatných 978 9 | tiesnená myseľ sa upokojovala najsladšími nádejami, slovom, pretekala 979 4 | Svätoplukovu návštevu. Nevedela si nájsť miesto - zo desať a desať 980 9 | začala iná, pre Adelaidu najstrašnejšia. ~Na tamtej strane sa totiž 981 2 | po ich vyhnaní stali jeho najúhlavnejšími nepriateľmi. ~- Moji verní! - 982 1 | strýka Rastislava, svojho najväčšieho dobrodincu, ktorý mu dal 983 1 | zradne zajatého vydal jeho najväčšiemu nepriateľovi Karolmanovi, 984 2 | celej ríši nazbieralo čo najviac vojska. ~Týmto uzavretím 985 9 | položenie vynášalo jej vnútro na najvyšší stupeň blaha. Pohľad jej 986 9 | vyslancom môjho kráľa, prečo nakladáš so mnou zle, nemecký cisár? 987 4 | manželstvách kladú svoju lásku a náklonnosť na posledné miesto. Ani 988 8 | noviny. Rozprávali o veľkej náklonnosti nielen kráľa, ale aj celého 989 8 | nie je nitrianske víno, nalej ešte! - kričal na krčmára. ~ 990 4 | uvidíme sa, až urobíme náležité prípravy na svadbu, - to 991 6 | pokorený takto bez veľkej námahy. Báli sa rastúcej sily a 992 9 | do ktorého vrazila strela namierená na Svätopluka, zastala pri 993 7 | prekonala všetky kráľove námietky. Pohrúžený do myšlienok, 994 7 | najavo, že zádumčivosť a namrzenosť, ktorá sa čoraz väčšmi zmocňovala 995 1 | proti svojim rodákom iba naoko, ba potom prešiel na ich 996 9 | posledný dohorievajúci lúč sa naostatok oprel do obloka jednej cely, 997 8 | očakávaní, čo sa má diať, napätá zvedavosť sa rýchlo premenila 998 8 | zostávali nenarušené. Iba čo napínanie hláv spôsobovalo slabý šuchot. ~ 999 6 | nádeje a nové predsavzatia napĺňali nemecké duše. V Rezne sa 1000 9 | kanvica, čo stojí na stole, je naplnená vodou; muž sedí na brezovom