| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Svadba krála velkomoravského IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
1001 9 | siene, v ktorej sa s ňou naposledy prechádzal Svätopluk. Keď 1002 7 | správy. Hoci sa spočiatku napospol hovorilo, že kňažná z Ľudovítovho 1003 1 | Keď sa Svätopluk dosť naprechádzal, zasadol si za stôl, podoprel 1004 9 | Ale o chvíľu zas stíchla v náprotivnom hradnom krídle, kde mal 1005 1 | kráľa veľkomoravského", než napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, 1006 8 | ktorú mal Metod k českému nár.odu, nebola vypracovaná 1007 5 | svojho národa, lež videl aj narastajúcu moc nemeckého cisára, a 1008 10| znášajúc jarmo nemecké, ~tak nariekal si, keď mraky čierne ~zastreli 1009 2 | za to nemôže bedár, že sa narodil v chatrči, tak to nie je 1010 2 | mojou zásluhou, že som sa narodila na kráľovskom lôžku. ~Takto 1011 9 | rodine. A preto sa zmocnila národná hrdosť všetkých nemeckých 1012 5 | ktorou ste sa proti našej národnej hrdosti prehrešili. Aj my 1013 1 | božskému oltáru slovenskej národnosti. ~Nuž teda počúvajte ma, 1014 1 | spáchané voči veľkému kráľovi, národospasnými cnosťami a skutkami. Bože 1015 9 | obeť okolností a osudov národov, a pozrime na: nemeckú ríšu. ~ 1016 10| cieľom urobiť nám zverené národy šťastnými... nech nás spojí 1017 7 | nemeckou kňažnou, a tak vykonať násilie proti samému sebe, aj to 1018 10| Rudolfa. Potom ho kázal naskutku prepustiť. Bohvie, kam zašiel 1019 7 | tí, čo vedeli predvídať následky tohto kroku, báli sa budúcnosti, 1020 5 | vojvodcov. A už by bolo nasledovalo pokorenie tohto odvážlivca, 1021 3 | bol v Rezne, Takmer celý nasledujúci deň po príchode, určený 1022 7 | kropaje studeného potu. Nastala hrobová tichosť. Metod vedel 1023 4 | pripraviť o pokoj duše, tak i nastávajúci sobáš rozpaľuje Adelaidinu 1024 10| porobil všetky poriadky na nastávajúcu svadbu, vrátil sa do Nitry. 1025 10| chcejúc dokázať, že je hodným nástupcom veľkého Rastislava. Teraz 1026 9 | ňou kvíli. Iba blažený sen nastúpil cestu v jej mysli, lebo 1027 1 | ani nepomyslel. Neskôr sa natiahol na kráľovské lôžko, aby 1028 3 | výhodnými podmienkami, dostal sa natoľko do krážov prefíkaných a 1029 1 | bol prv rozvážil, prv sa naučil opovrhovať korunou i kráľovstvom, 1030 6 | svojom Svätoplukovi? Ja vás naučím opovrhovať mojou láskou! - 1031 8 | správy. Myseľ národa bola navnadená, pohnutá, rozjarená, ale 1032 1 | teraz, ako by som v sebe navrátil národu svojmu Rastislava, 1033 10| nad slávnym Svätoplukovým návratom. ~Zaraz sa aj v Nitre pripravovali 1034 9 | vpadnuté oči mu vyskočili navrch, akoby sa naraz chceli vyslobodiť 1035 4 | Adelaida na Svätoplukovu návštevu. Nevedela si nájsť miesto - 1036 2 | Veľkomoravská ríša by sa azda navždy vyslobodila z područia nemeckých 1037 2 | uzavrelo, aby sa po celej ríši nazbieralo čo najviac vojska. ~Týmto 1038 4 | akože, milostivá kňažná? Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi 1039 7 | A Metod pokračoval: ~- A nazdávaš sa, veľký synovec veľkého 1040 7 | Mýliš sa, kráľ môj, ak sa nazdáš, že ti národ pre tvoj čin, 1041 9 | spurnosť z celej jeho tváre naznačujú, aký je to asi človek. ~ 1042 10| tanieroch kolovala divina naznášaná zo všetkých slovenských 1043 7 | však už k Svätoplukovi, nazrime do Nitry, kde ho uvidíme 1044 7 | zhovárať s Metodom, ktorého nazýval otcom. Metod však bol vždy 1045 10| zapáči, pokúsi sa potom našim milým Slovákom porozprávať 1046 1 | veľmi dávno, dávno pred naším storočím! Od tých čias sa 1047 1 | tých čias sa vzniesli nad našimi hlavami smutné časy, divé 1048 8 | Metodovo krstenie. Mnohí potom našli zaľúbenie v Kristovi, takže 1049 9 | mnou zle, nemecký cisár? Na našom dvore je právo vyslancov 1050 5 | z ozbrojenej českej ruky našu vlasť nedostane! ~Výrazne 1051 10| zlej dobe anjel, ~ktorého z neba Nitre zoslal boh. ~Už luhy 1052 9 | odišla od obloka. Vzrušená nebeskou radosťou prechádzala sa 1053 5 | Moravanmi už medzitým tento nebeský dar prijali, bolo to, že 1054 10| Naše priateľstvo, posvätené nebeským cieľom urobiť nám zverené 1055 2 | úsilie sa nám zdalo byť nebezpečné. ~A hľa, čo nepodniká Svätopluk, 1056 7 | aby ho odviedol od tohto nebezpečného predsavzatia. Metod, ktorý 1057 4 | nemeckými rytiermi veľa, je v nebezpečnom duševnom rozpoložení. Hlava 1058 7 | kňažnou, upozorniť na tento nebezpečný krok. Zavolali si preto 1059 8 | vás z jasných a hrmiacich nebies, vidí vás v búrke aj v pokoji. ~ 1060 8 | osudu, utopeniu, keby sa nečakane pozornosť všetkých nebola 1061 3 | Svätopluk sa teraz ukázal v nečakanej podobe, na ktorú neboli 1062 6 | Kým Adelaida preľaknutá nečakanou náhodou stŕpnuto hľadela 1063 9 | rytiera, ktorý, urazený týmto nečakaným pohanením, vytrhol sa mu 1064 9 | plesajúcu spoločnosť. ~Ale nechajme na chvíľu smutnú, nešťastnú 1065 9 | na nič, vyšla zo siene, nechajúc tam celú plesajúcu spoločnosť. ~ 1066 2 | myšlienok - a nepočúva ju. Nechala šatôčku na tehlovej dlážke 1067 10| čo čudovať, že Svätopluk, nechápuc sám seba, celkom sa odovzdal 1068 1 | najmúdrejšie spravíte keď necháte tie cudzie modly, tie cudzonárodné 1069 2 | na zajtrajší ples sa jej nechce! ~Prv než by bol mohol cisár 1070 9 | Keď však nadišla hodina, nechcela ísť. Keď ju prehovorili, 1071 1 | so sebou zhovárať. - Ale nechcem viac myslieť na seba, je 1072 9 | nikdy sa doň nevracali, ak nechcete znovu padnúť do rúk súdu. 1073 7 | kresťanskú horlivosť, že nechceš myslieť na slávny kniežací 1074 2 | Milostivý cisár, nič mi nechýba. ~Takto hovorila Adelaida 1075 9 | vyvrátená. Ešte nikdy sa Ľudovít nechystal do boja s takou mocou a 1076 10| prsiach mu prúdila nikdy necítená blaženosť, niet sa teda 1077 6 | sa o tom aj sám cisár. ~Nečudo , že aj sám cisár bol ochotný 1078 6 | dolu skalou, a šíp fikla do neďalekej jedle. Kým Adelaida preľaknutá 1079 9 | skutočného života. Lenže ďalej sa nedalo. Všetka pomoc bola takpovediac 1080 9 | vyriekla napokon. Potom nedbajúc na nič, vyšla zo siene, 1081 1 | pred cudzími modlami, a nedbáte na vlastných vrstovníkov, 1082 5 | ozbrojenej českej ruky našu vlasť nedostane! ~Výrazne predniesol Bořivoj 1083 9 | právo vyslancov sväté a nedotknuteľné. A ja musím na tvojom dvore 1084 7 | prípravy. ~Takéto tajomné a nedôverčivé správanie sa Svätopluka 1085 5 | susednej Veľkomoravskej ríši nedôverovala, lebo tam sa rozšírilo kresťanstvo, 1086 7 | tvoj čin, hoci hriešny, nedôveruje. Sila tvojho ducha a skutky, 1087 3 | nepatrilo k jeho vlastnostiam, nedovoľoval to ani jeho stav, ani stiesnená 1088 5 | vašom mene odpoviem na túto nehanebnosť nemeckého cisára. Počujte, 1089 7 | aby si sa o to postaral a nehľadal si ženu v nemeckých krajoch. ~- 1090 9 | lomcovať. Ale dvere sa ani nehli. Hrozne zaškrípal zubami, 1091 8 | príchode na Vyšehrad celá Praha nehovorila o ničom inom ako o Svätoplukovi. 1092 5 | zajatí tuhého pohanstva. Neisté položenie českej krajiny 1093 10| ruku, hlas sa mu triasol a neisto hovoril: ~- Bořivoj, jeden 1094 4 | horúcimi zábleskami, lenže mrak neistoty zastiera tento obraz v jej 1095 6 | hrdinský Svätopluk, keď zbadá nejakú zver, prebodnutú jej šípom , 1096 3 | Svätoplukovi a Adelaide. Nejeden rytier vynútil svojej milenke 1097 3 | tejto siene museli vyniesť nejedného omdlievajúceho rytiera. 1098 7 | nepoznal strach. Prešiel nejednou školou trpkých osudov, a 1099 10| odcudzený farizej; ak povesti neklamú, tak si v považskej zátočine 1100 9 | omráčený hromom len-len že neklesol. Kolená sa pod ním triasli, 1101 4 | lícach, rozvlnené prsia a nekonečne stiesnené srdce jej v tom 1102 8 | nekonečnosť života, toto nekonečné a nezmerateľné more večného 1103 9 | slovom, pretekala čaša nekonečného blaha. ~Ale čo vtedy cítila 1104 4 | Sobáš jej otváral bránu do nekonečnej blažeností, ale práve preto 1105 8 | Ach, život večný! Táto nekonečnosť života, toto nekonečné a 1106 10| kráľovstvo nepriateľov a nekonečnú záhubu - to už sem nepatrí. 1107 10| striel mraky hustnú, ~rek neľaká sa slovenský! ~Už sa nemecké 1108 8 | nemecky k nám vtrhnúť! No, ale neľakajte sa! Ha, ha, ha! Ba mne sa 1109 8 | ani nepotrebujú. Pravda, nemajú tam Svantovíta ani Perúna, 1110 2 | všetkom myslieť. Rozprávať sa nemala s kým. Zohla sa, dvihla 1111 6 | na svadbu kládli do cesty nemalé prekážky. Nemeckí rytieri 1112 6 | dobrých dní. Preto ani teraz nemali veľkú chuť do vojny, a dozvedel 1113 7 | v pohanstve. Ale či azda nemám u teba toľko dôvery, keď 1114 10| Svätopluk, ~a vpredu sám perie Nemca! ~Už sa zablysli slnca lúče ~ 1115 8 | nadbiehali s tou ich bláznivou nemčinou a s dreveným krížom? ~- 1116 8 | všelijaké nádeje, lebo o Nemcobijcovi - tak volali Svätopluka 1117 9 | Slovanom? Alebo za rytierske Nemecko, ktoré si brúsi oceľ na 1118 9 | usilovali vzbudiť v celom nemeckom národe také nepriateľstvo 1119 8 | Svätoplukovi zachcelo po nemecky k nám vtrhnúť! No, ale neľakajte 1120 4 | akých bolo vtedy medzi nemeckými rytiermi veľa, je v nebezpečnom 1121 8 | čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo aj kresťanstvo, a hoci cítil 1122 1 | Nitry zapadla do hlbokého, nemého a neúčastného hrobu! Z tých 1123 2 | bez akéhokoľvek odkladania nemeké pluky zaplavili Svätoplukovu 1124 5 | prítomní vojvodcovia a páni! Nemennou vôľou nášho cisára a pána 1125 7 | zosobášiť s nemeckou kňažnou, nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej 1126 4 | dlho váhala - ako všetky Nemky - vyjaviť Svätoplukovi svoje 1127 9 | života. Tak ani Adelaide nemohla nijaká radosť a rozkoš sveta 1128 4 | práve preto sa jej to zdalo nemožné. Ako purpurový, horiaci, 1129 10| nemecký cisár Ľudovít už nikdy nenahradil. Lebo Svätopluk nielenže 1130 2 | pokrytectvo, taká sláva mi nenáleží. Lebo ako za to nemôže bedár, 1131 8 | ticho a pokoj zostávali nenarušené. Iba čo napínanie hláv spôsobovalo 1132 2 | Rezna. ~- Chcem byť sama, nenávidím to poklonkovanie. Okrem 1133 7 | pri tvojej odhodlanosti, neoblomného ducha Slovákov. S akými 1134 2 | dobre postarané. ~Ale táto neočakávaná zvesť hradného strážcu najväčšmi 1135 3 | dôležitých veciach. Ale z rady neodchádza veselý; s očami uprenými 1136 9 | hoci na zafír, nikdy viac neoživí skleslú silu života. Tak 1137 10| nekonečnú záhubu - to už sem nepatrí. No ak sa táto "Svadba kráľa 1138 3 | pyšne a naduto, lebo to ani nepatrilo k jeho vlastnostiam, nedovoľoval 1139 2 | hovorila Adelaida a ani nepobadala, že cisár náhlivo odchádza, 1140 2 | myšlienok. Tie slová jej boli nepochopiteľné, lebo jej myseľ sa bavila 1141 7 | správal sa celkom zvláštne. Nepochybovalo sa o tom, že robí prípravy 1142 10| Svätoplukovou zábavou. Nikdy nepocítil horúci plameň lásky, preto 1143 3 | stĺpoch. ~Adelaida ešte nikdy nepocítila takú slasť, akú našla v 1144 2 | zjav! A vy, kňažná, nič nepočujete! ~Takto švitorila štebotavá 1145 8 | veľký účinok. Lebo nikdy nepočuli títo českí pohania tak zreteľne 1146 2 | pohrúžený do iných myšlienok - a nepočúva ju. Nechala šatôčku na tehlovej 1147 2 | aj to, že ak by sa teraz nepodarilo nad Svätoplukom zvíťaziť, 1148 1 | aspoň na skúšku; ak však nepodbáte na môj hlas, nebude to moja, 1149 10| odrazu, bola Veľká Morava nepodmaniteľná, všetky nepriateľské šípy 1150 2 | byť nebezpečné. ~A hľa, čo nepodniká Svätopluk, kráčajúc v ich 1151 4 | a jeho vraha. Srdce mala nepokojné. ~Ráno vstala bledá. Pozrela 1152 10| ako znesvárení synovia nepokračovali v šľapajách veľkého otca 1153 9 | vyhľadávali lekárov, ale nič nepomáhalo. ~Adelaida žila v sebe. 1154 10| pred nepriateľom, aby mu nepomohli, jednako škodu, ktorú utrpeli 1155 4 | povedala mu po chvili, - neponižujte sa pred slabou devou. - 1156 8 | vy nepoznáte, a ten boh nepotrebuje obranu, ale chráni tých, 1157 8 | neradil, ale tých tam ani nepotrebujú. Pravda, nemajú tam Svantovíta 1158 7 | duše dosiahnuť ciele? Kto nepozná veľkú silu nášho nepriateľa? 1159 7 | človek, a hoci miernej mysle, nepoznal strach. Prešiel nejednou 1160 6 | k Svätoplukovi. Jej duša nepoznala iný život, iba život s ním. 1161 1 | všelijaké búrky ho premenili na nepoznanie. Vystupujúce a vyblýskané 1162 4 | posledné miesto. Ani Svätopluk nepožiadal ešte sám Adelaidu o ruku. ~ 1163 1 | im podobné neprirodzené a nepravdivé výmysly. Ale najmúdrejšie 1164 1 | svojej veľkej viny, po akých nepravých cestách prišiel na tento 1165 5 | aké britké sú naše meče a neprebitné naše štíty! Aspoň sa môže 1166 10| nemohol vzpierať a protiviť nepremoženému veľkomoravskému kráľovi. ~ 1167 2 | víťazstvo, boli by teraz nepremožiteľné. Predvídali aj to, že ak 1168 9 | lenže táto sláva a vrava neprenikli. cez jej zádumčivosť. Keď 1169 10| slychu, lebo náš hrdina neprestajky bojoval, nebolo na to času. 1170 10| utrpeli Nemci po trojdennom neprestajnom boji, si nemecký cisár Ľudovít 1171 8 | Bořivojom krste odobral z Čiech, neprestal potom až do svojej smrti 1172 10| Morava nepodmaniteľná, všetky nepriateľské šípy a strely sa od nej 1173 7 | Svätopluk, ty sa obzeráš iba na nepriateľskú moc a zabúdaš na skúsenosť 1174 9 | celom nemeckom národe také nepriateľstvo a hnev, aké sa roznietilo 1175 1 | smutné časy, divé búrky, nepriaznivé osudy, a tú pamätnú svadbu 1176 4 | žalostné tušenie, že to neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí 1177 8 | tohto všemohúceho boha. ~Neprichádzam preto, aby som rúcal a lámal 1178 10| časy. ~No a teraz by mi už neprichodilo nič iné, iba povedať, že 1179 7 | teba a pre tvoju ríšu, že nepripúšť k sebe pozhovárať sa tých, 1180 1 | Štilfrídov a im podobné neprirodzené a nepravdivé výmysly. Ale 1181 9 | základov, takže nikdy viac neprišla k sebe. Ako keď divá víchrica 1182 8 | zvedavými očami, až kým neprišli na podzámok a nezmizli vo 1183 9 | svojej komore. Nič iné mu neprišlo na um. Chytil kanvicu, vylial 1184 9 | a keď ju na to nútili, neprotivila sa, lež celý jej život podobal 1185 8 | odpovedal prvý, - to by som im neradil, ale tých tam ani nepotrebujú. 1186 1 | vlády sa však tak ďaleko nerozprestieralo - potom Rastislav, ktorý 1187 5 | nemčine a latinčine, čomu ľud nerozumel, preto ani pravdu tohto 1188 8 | Začali sa ozývať hlasy, lebo nerozumeli mníchovej nemčine. - Haní 1189 7 | Ale vedz, kráľ môj, národ neschvaľuje jediný tvoj úmysel a bojí 1190 7 | vy, duchovní otcovia, tak neskoro prichádzate na túto myšlienku, 1191 8 | Celého zástupu sa zmocnila neskrotná zvedavosť a túžba po novostiach, 1192 4 | 4~Adelaida nespala celú noc. Včerajšia udalosť 1193 2 | Svätopluk veľkomoravský. Tento nespokojenec sa už osmelil prijať aj 1194 2 | sme pokorili tohto nášho nespokojného vazala! ~Len čo skončil 1195 5 | veľkomoravskí a českí Slovania sa nestali kresťanmi naraz; viedli 1196 4 | vyrútilo, a nijaká útecha jej nesvitla na cestu života. ~Svätopluk 1197 9 | chodby, chrčal: - Dve strely netrafili cieľ, ale prisahám, tretia 1198 1 | zapadla do hlbokého, nemého a neúčastného hrobu! Z tých čias nezostalo 1199 10| tma uchváti, ~divá búrka neuchráni! ~Takto si kvílil, synu 1200 8 | pohnutá, rozjarená, ale neuspokojená. A jeho zvedavosť deň čo 1201 8 | tento slovanský apoštol sa neuspokojil s tým, že získal pre Krista 1202 10| pritom, že veci s Nemcami neustali. Ani vyšehradská kňažná 1203 10| Ani vyšehradská kňažná neušla pred Milkovým šípom, lebo 1204 10| dychtili po víťazstve a nevedeli sa dočkať útoku na nepriateľa. 1205 6 | iným ako sieť, do ktorej nevedomky vošiel silný lev, pokorený 1206 8 | chvíľu. Pred šiatrom bolo neveľa vyvýšené miesto na spôsob 1207 2 | majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku Reznu, a ona, dávajúc 1208 8 | pobreží mohutnej Vltavy neveľký hostinec, čiže krčma. Schádzavali 1209 8 | a večné biedy čakajú na neveriacich a dobrovoľne blúdiacich. 1210 10| svojou silou a ešte nikdy nevídanou mocou, aby zrúcal a rozvláčil 1211 9 | očiach, lebo nikto ju viac nevidel žialiť. ~- Tu je skrytý 1212 6 | lesnej pustatine. ~Adelaida nevidela viac grófa, uvedomila si 1213 7 | pravda, pravda, moje srdce nevidí nikto z ľudí! Ach... ~Bolesť 1214 5 | a pánovi, že český národ nevie skláňať svoju šiju do otrockého 1215 10| poznali. ~O tejto svadbe neviem už nič iné povedať, iba 1216 2 | Ušetrite si reči, komorná, a ak neviete, ja na ten slávny ples ani 1217 10| spravodlivosti, obhajoval nevinnosť, bol otcom chudobných a 1218 2 | výslní krásnych želaní a nevnímala reči komornej. ~- No, milostivá 1219 9 | opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali, ak nechcete znovu padnúť 1220 2 | každej spoločnosti, o ničom nevravela a protivili sa jej najmä 1221 10| v mraku hustom, ~dennica nevychodí, ~ach, beda, večná nás tma 1222 3 | svojej dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce podľa vzoru nemeckých 1223 4 | alebo si to ako, hrdina nevšimol, lebo so slovenskou úprimnosťou 1224 9 | čitateľ a láskavá čitateľka, nezabudli ste medzi týmito rozprávkami 1225 8 | každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal život večný. ~Ach, 1226 10| veľkomoravskej a českej ríše nezamračené. Pod Svätoplukovou ochranou 1227 8 | života, toto slnce nikdy nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí 1228 7 | pousiluje, aby sa Svätopluk nezaplietol do týchto osídiel. ~- Dlho 1229 7 | hoci sa nikomu okrem Metoda nezdôveril, že sú to svadobné prípravy. ~ 1230 7 | ešte nijakých vyslancov nezdržali v Nitre tak dlho a v toľkej 1231 4 | z tejto studenej dlážky nezdvihne sľúbené slovo tvojej milosti! 1232 4 | zrak na dunajskú vodu. ~S nezdvorilým hurtom sa roztvorili dvere 1233 10| kňažnej. A o tomto sa ešte nezhováral s nikým. ~Jeho odenci čakali 1234 1 | Svätoplukova svadba im už ani na um nezíde. Ach, ako smutno to vyzerá 1235 8 | života, toto nekonečné a nezmerateľné more večného života, toto 1236 8 | kým neprišli na podzámok a nezmizli vo vyšehradských ohradách. ~ 1237 4 | pán gróf? - na viac sa nezmohla. Tento rozorvaný zúfalec 1238 9 | nábožno-anjelský spev, čo očaril neznámeho rytiera, i táto vrúcna modlitba, 1239 9 | snívaní o Svätoplukovi. ~Tým neznámym rytierom bol gróf Rudolf, 1240 4 | povahu vašich rytierov. Neznepokojujte si pre túto vec svoju myseľ, - 1241 4 | s ňou krútila, srdce jej neznesiteľne tĺklo, tvár jej horela hanbou 1242 1 | neúčastného hrobu! Z tých čias nezostalo Slovákom nič, iba tiché 1243 8 | bázňou a nádejou. Každá nezvyčajná udalosť vzbudzuje pozornosťa 1244 1 | kráľovskej družine, lebo to bolo nezvyčajné. Iba strážca s istotou tvrdil; 1245 7 | určite nemal vo zvyku tak nešetrne sa zhovárať s Metodom, ktorého 1246 2 | že kňažná prehovorila. Nešlo jej ani tak o obsah reči, 1247 9 | sú obeťou nábožného srdca nešťastnej Adelaidy, ktorá sa modlí 1248 9 | rozprávkami na toho zúfalého nešťastníka, čo ušiel do hôr, na grófa 1249 9 | nechajme na chvíľu smutnú, nešťastnú Adelaidu, obeť okolností 1250 10| vždy bližšie k Vltave a ničili a pálili zámky aj mestá. ~ 1251 6 | spojenie so Svätoplukom nebolo ničím iným ako sieť, do ktorej 1252 2 | nemôže vypočuť sa s vami o niečom, čo už tak dlho nosím na 1253 9 | aby sa presvedčil, či tu niekde nebude ľudská skrýša, v 1254 9 | strapatý cisár so synmi aj s níektorými radcami zastal v nich a 1255 8 | Rozprávali o veľkej náklonnosti nielen kráľa, ale aj celého národa 1256 7 | Kristovho evanjelia! ~- Nieže tak, kráľ môj - odpovedal 1257 3 | nemecký cisár nechcel o nijakom odklade ani počuť. Dobre 1258 7 | česká kňažná, pretože ešte nijakých vyslancov nezdržali v Nitre 1259 7 | prípravy na slávnosti, hoci sa nikomu okrem Metoda nezdôveril, 1260 10| tomto sa ešte nezhováral s nikým. ~Jeho odenci čakali na 1261 8 | plného hrdla kričať: - Sláva Nitranom! Sláva Slovákom! Huráá! 1262 10| lebo on býval známym vodcom Nitranov. Všetky vojská pookriali 1263 4 | Rezna pozdravujú cválajúcu nitriansku družinu. ~Ale kto tam stojí 1264 1 | keď sa Svätopluk dlho do noci prechádza vo svojej komnate 1265 9 | pre seba našiel pohodlný nocľah. Našiel kláštor, osamotené 1266 2 | o niečom, čo už tak dlho nosím na srdci. ~- No, vravte, 1267 8 | neskrotná zvedavosť a túžba po novostiach, takže čoskoro v chráme, 1268 6 | 6~Roku 871 sa v Rezne s novou jarou začal budiť aj nový 1269 7 | nemeckých krážov, už upadá do nových a strháva za sebou celú 1270 10| Všetky vojská pookriali novým duchom, keď videli blýskať 1271 6 | na väčšie, brány krášlili novými výrezmi predstavujúcimi 1272 9 | spoločnosti, a keď ju na to nútili, neprotivila sa, lež celý 1273 8 | výsostiach! Hospodine, pomiluj ny! ~Zástupy sa dívali s úžasom 1274 2 | pomáhal jeho brat Ľudovít. Obaja princovia sa usilovali presvedčiť 1275 7 | svojich radcov, rytierov a občanov hlavy zošedivené v bojoch 1276 8 | keď vás ten neznámy boh obdaril takou veľkou silou, že môžete 1277 9 | smutnú, nešťastnú Adelaidu, obeť okolností a osudov národov, 1278 8 | vykladaná a voľačo zvýšená obetnica na spôsob kresťanských oltárov. ~ 1279 9 | tieto usedavé vzdychy sú obeťou nábožného srdca nešťastnej 1280 10| Slúžil spravodlivosti, obhajoval nevinnosť, bol otcom chudobných 1281 10| vryl do srdca. ~A tak pre obidve tieto duše míňali sa týždne 1282 10| jeden nepriateľ nám hrozí obidvom! Naše priateľstvo, posvätené 1283 2 | Rezny... Obe rieky sa tu objímajú po tisícročia. Dunaj sa 1284 6 | a vzniesol sa vysoko do oblakov, aby po chvíli zapadol v 1285 9 | slávnosť. Každý zbrojnoš bol oblečený v čistom striebre a zlate 1286 2 | grófov a kniežat každodenne obletuje vašu výsosť! Ach, a oni 1287 9 | sladkého spánku, iba ten jeden oblôčik zjasňuje slabá lampa. Pred 1288 3 | hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, na lícach kvitnúce ruže, 1289 6 | Veľký, opravovali, malé obloky v nich prerúbavali na väčšie, 1290 8 | zaumienil si, že sa pokúsi obmäkčiť aj srdce národa a osvietiť 1291 7 | slávu, sám ju chcem znovu obmyť svojou silou a vlastným 1292 10| nemeckým cisárom Ľudovítom, obnovil pytačky, a keď porobil všetky 1293 10| veľkomoravskému kráľovi. A Metod vedel obnoviť v srdci národa dôveru k 1294 9 | prichádza strážca. Zmraštil obočie, položil kanvicu na stôl 1295 2 | dve ženy, ktoré na seba obracali pozornosť všetkých. Museli 1296 7 | Moravy. Všetko moje úsilie sa obracia k tomuto slovenskému plemenu. 1297 8 | okrem kňaza vykonávajúceho obrad nikto prístup. Pre oponou 1298 1 | Rezna. Lenže Svätopluk sa obránil, a tak ho Nemci poslali 1299 7 | k podporám tvojho trónu obrátili sa na mňa, a ja idem práve 1300 1 | prach, alebo inakšiu podobu obrátilo. A ako by sa aj nebolo všetko 1301 3 | priestrannej d1hej, starovekými obrazmi skrášlenej, mnohými kahancami 1302 10| sa človek zdrží pri tých obrazoch, pre nás takých pamätných? ~ 1303 4 | zapadajúceho slnka očarúva obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára 1304 2 | Iba napochytro odbavil obrneného hradného strážcu, ktorý 1305 2 | sa zaiskrili, a šatôčka, obrúbená rýdzim zlatom, ktorú húžvala 1306 2 | záblesky slnca a zlatom obrúbili okraje dunajského prúdu. 1307 2 | prehovorila. Nešlo jej ani tak o obsah reči, chcela iba počuť Adelaidu 1308 2 | poklonkovanie. Okrem toho je to len obyčajné pokrytectvo, taká sláva 1309 9 | vyrvala. ~Jej mdloba nebola obyčajnou mdlobou. Jej duša akoby 1310 3 | sa zhovárajúc s ňou, to obzerajúc starožitné obrazy rozvešané 1311 9 | ho už dakde musel počuť. Obzeral sa, rád by sa bol na niečo 1312 7 | víťaziť? Svätopluk, ty sa obzeráš iba na nepriateľskú moc 1313 4 | za Svätoplukom. A keď na obzore zmizol posledný obláčik 1314 6 | kroví pod skalou. Zrazu sa obzrela, no zabudla, že sa opiera 1315 4 | to neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí divú tvár zúfalého 1316 2 | usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou pohnúť cisára a celý 1317 10| tomuto slovenskému hrdinovi. Očakávala sa aj svadobná výprava z 1318 8 | slabý šuchot. ~V takomto očakávaní, čo sa má diať, napätá zvedavosť 1319 9 | keď sa blíži jej vrúcne očakávaný milenec? Povedzte nám to 1320 4 | si ináč premýšľala, ako očakávať milenca. Napokon sa na chodbe 1321 9 | nábožno-anjelský spev, čo očaril neznámeho rytiera, i táto 1322 3 | krásou a pôvabným držaním očariť každého. ~Ale aj Svätopluk 1323 4 | hasnúci lúč zapadajúceho slnka očarúva obrazotvornosť človeka, 1324 9 | Nemecko, ktoré si brúsi oceľ na Svätopluka? ~Oj, nie! 1325 7 | hrobová tichosť. Metod vedel oceniť dôležitosť tejto tichosti - 1326 8 | a dobrovoľne blúdiacich. Och, ľudia, poznajte pravého 1327 6 | Nečudo , že aj sám cisár bol ochotný odložiť svoje predsavzatie. 1328 10| koní zostalo zbojníkom, iné ochránili hrdinskí zbrojnoši, ktorí 1329 10| nezamračené. Pod Svätoplukovou ochranou boli kniežatá chorvátske, 1330 9 | bol posledný prameň v jej očiach, lebo nikto ju viac nevidel 1331 2 | ohromilo. Iba napochytro odbavil obrneného hradného strážcu, 1332 9 | Rezne aj biskupi, ktorí mali odbavovať sobášnu slávnosť. Každý 1333 2 | nepobadala, že cisár náhlivo odchádza, pohrúžený do iných myšlienok - 1334 5 | mečov. Zástupy rytierov odchádzajú bránami kniežacieho Vyšehradu. 1335 5 | príležitosti. Hneď po Svätoplukovom odchode vypravil k.českému kniežaťu 1336 10| kam zašiel tento sám sebe odcudzený farizej; ak povesti neklamú, 1337 6 | vraníka a s celou družinou odcválala do Rezna. ~ 1338 10| pálili zámky aj mestá. ~Jeden oddiel vojska, ktorý viedol moháčsky 1339 8 | nitrianskych rytierov a odencov na čele s dôstojným Metodom 1340 6 | v utešenom poľovníckom odeve, bola hviezdou spoločnosti. ~ 1341 7 | ale poznám aj, pri tvojej odhodlanosti, neoblomného ducha Slovákov. 1342 10| milostivá kňažná, či môžem odísť s ,tou nádejou, že ak zvíťazím, 1343 3 | Svätopluka nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali cisára. 1344 5 | a pánovi, oznámte mu náš odkaz, nech príde! Ale z ozbrojenej 1345 2 | tomu, aby bez akéhokoľvek odkladania nemeké pluky zaplavili Svätoplukovu 1346 3 | cisár nechcel o nijakom odklade ani počuť. Dobre vedel, 1347 9 | na blažené sny. Ako keď odkvitajúca ruža smutno pozerá na svoje 1348 2 | smiechom trhala bylinky a odkvitnuté kvietky. ~Komornú celé toto 1349 3 | sa tieto veci ešte na čas odložili, lenže nemecký cisár nechcel 1350 6 | aj sám cisár bol ochotný odložiť svoje predsavzatie. Tým 1351 10| nádejou, že ak zvíťazím, odmení ma vaša ruka? ~Konečné rozlúčenie 1352 2 | čože ti je? Pozorujem ťa odnedávna a vidím, že si akási utrápená. 1353 8 | skoro po Bořivojom krste odobral z Čiech, neprestal potom 1354 5 | tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť, vedzte, že vás 1355 8 | otvorte svoju myseľ pravde, odovzdajte sa do moci a riadenia toho 1356 10| nechápuc sám seba, celkom sa odovzdal blaženým chvíľam a zabudol 1357 7 | kráľovej svadbe rozličné a odporujúce si správy. Hoci sa spočiatku 1358 6 | popudila smelá Bořivojova odpoveď, a nemohol tieto svoje sklamané 1359 5 | pohostinstva, nebol sa sám ujal odpovede. ~Utíšte sa, hrdinskí Česi! - 1360 5 | Bořivoj, - vo vašom mene odpoviem na túto nehanebnosť nemeckého 1361 7 | sedem rán Kristových... a odpusť mi moju unáhlenosť. Som 1362 10| milé Slovenky, mi to už odpustili. A ja som tiež hneď pripojil, 1363 10| zabúdal, nech mi to ráči odpustiť láskavý čitateľ; a milé 1364 9 | ktorom rozhodli vyššie osudy, odpustíte! A tebe slávny cisár, oznamujem, 1365 5 | Slovanov sväté: preto vám odpúšťame túto surovosť a drsnosť, 1366 9 | vyhasol posledný lúč, čo sa odrazil od prilbíc Svätoplukovej 1367 5 | Česi už niekoľko ráz krvavo odrazili a mníchov, ktorých im vysielal, 1368 10| a prišla na nich takmer odrazu, bola Veľká Morava nepodmaniteľná, 1369 10| šípy a strely sa od nej odrážali. ~Ako som povedal, Bořivoj, 1370 1 | ohromnú prilbicu, od ktorej sa odrážalo mesačné svetlo. ~Nitriansky 1371 9 | však ona zbadala rytiera, odstúpila od obloka. A rytier ako 1372 8 | mal Metod k českému nár.odu, nebola vypracovaná podľa 1373 1 | veľkomoravského", než napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny, 1374 5 | každý rok Jeho Jasnosti odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne 1375 5 | nasledovalo pokorenie tohto odvážlivca, keby knieža, dbajúc na 1376 6 | jej sama zúčastnila ako odvážna lovkyňa. Už před východom 1377 7 | úmysloch a ak bude môcť, aby ho odviedol od tohto nebezpečného predsavzatia. 1378 2 | milostivá kňažná... totiž myslím ohľadom grófa Rudolfa, ktorý sa 1379 8 | nezmizli vo vyšehradských ohradách. ~Hoci sa to rozumie samo 1380 3 | držal nad ním stráž. Hoci ohromený, ale nie zdurený, odišiel 1381 2 | ďalšie rozkazy! ~Cisára to ohromilo. Iba napochytro odbavil 1382 10| svojmu kráľovi v ústrety a ohromne plesala nad jeho víťazstvom 1383 1 | Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké priekopy, 1384 1 | bol by mohol uvidieť aj ohromnú prilbicu, od ktorej sa odrážalo 1385 3 | Bradatí nemeckí bardi s ohromnými harfami spievali staré balady 1386 8 | ním! - ozvalo sa inde. ~Za okamih bol šiator roztrhaný, kazateľnica 1387 2 | zmiatlo, lebo sa zrazu cítila oklamaná. Kým sa pripravovala na 1388 10| A medzitým sa schádzali okolité slovenské kniežatá, aby 1389 10| kniežatá, vojvodcovia a grófi z okolitých krajín. Bolo tu vládnúce 1390 7 | ukazovali spolu s otroctvom a okovami. Skôr na tebe bolo a aj 1391 2 | slnca a zlatom obrúbili okraje dunajského prúdu. Rybári 1392 3 | a najmä Adelaida, predná okrasa celého Nemecka, bola príčinou, 1393 8 | rečniska, čiže kazateľnice, okrášlené veľkým krížom, na ktorom 1394 2 | Komorná to hovorila trhano a okúňavo, vše pozrela na Adelaidu, 1395 2 | Svätoplukove pluky, ktoré okúsili slobodu a zvykli si na víťazstvo, 1396 10| hrade. Metod už stál pred oltárom. ~Slovanský apoštol spojil 1397 8 | obetnica na spôsob kresťanských oltárov. ~Keď už boli všetky predsiene 1398 1 | prirodzenému, božskému oltáru slovenskej národnosti. ~ 1399 10| na tieto predsavzatia a omámený istou domnelou žiadosťou 1400 3 | museli vyniesť nejedného omdlievajúceho rytiera. To bola iná láska 1401 3 | meno. A rytieri vzdychali a omdlievali od lásky, lebo láska musela 1402 9 | od obloka. A rytier ako omráčený hromom len-len že neklesol. 1403 9 | skutočný život v jej žilách omráčila prudká sila. No lekárska 1404 2 | mestského divadla, lebo onedlho boli už neďaleko hájika, 1405 4 | ktorú Svätopluk nemohol opätovať. ~- Zbohom, kňažná, uvidíme 1406 10| porážku. Potom sa stiahol do opevnených miest a hradov. Stalo sa 1407 6 | obzrela, no zabudla, že sa opiera o natiahnutú kušu, sotila 1408 9 | sa po komnate. ~Ale ako opísať, čo cíti milenka keď sa 1409 9 | dohorievajúci lúč sa naostatok oprel do obloka jednej cely, v 1410 2 | ďalej. ~Vychádzajúce slnko oprelo svoje lúče o reznianske 1411 3 | chcel pozrieť obraz, visiaci oproti, zahvižďala mu okolo uší 1412 9 | vám ukladá, aby ste ihneď opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali, 1413 10| chvíľu, keď sa odhodlal opustiť všetky nemecké spolky a 1414 10| mysli žalostnej, ~srdce opúšťala nádej... ~lež tu sa zaskvel 1415 2 | sa chystá? Kvôli komu? - opýtala sa Adelaida, ktorá sa pri 1416 10| svojou kňažnou prechádzal osamote po brehoch Vltavy, alebo 1417 9 | nocľah. Našiel kláštor, osamotené sídlo duší, čo ušli zo života. ~ 1418 6 | preto si vybrala miesto na osamotenej príkrej skale, odkiaľ sa 1419 5 | niesť Svätoplukovi, boli osed1ané kone, štíty a rozličné zbrane. 1420 10| horách. Šesťsto bujných, osedlaných koní zostalo zbojníkom, 1421 9 | dákeho poriadku tu šlo asi osemdesiat strašne vyzerajúcich rytierov, 1422 10| slávske pod kopytami, ~už osenie pošliapané... ~Pálili zámky 1423 7 | Svätopluk nezaplietol do týchto osídiel. ~- Dlho na teba čakám, 1424 10| jedna myšlienka: k túžbe po oslávení svojho národa sa pripojila 1425 6 | sa do šíku, aby náležite oslávila Svätoplukovu svatbu s Adelaidou. ~ 1426 10| Bard dospieval. Hlučné oslavovanie Svätoplukových hrdinov, 1427 10| zablysli slnca lúče ~na oslavu víťaza Nitry, ~prázdne je 1428 10| kniežaťa Bořivoja, ktorá oslňovala celé Čechy, uchvátila jeho 1429 5 | slobodnými, lebo ním sa oslobodili od jarma pohanského otroctva. 1430 2 | Tento nespokojenec sa už osmelil prijať aj kráľovský titul, 1431 5 | by ste sa tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť, 1432 2 | Ľudovítova vnučka. ~Tá druhá osoba, čo išla s ňou, bola jej 1433 2 | nemohlo patriť bezvýznamným osobám. ~Dostali sa však rýchlo 1434 8 | socha zastrená v popredí osobitnou oponou, nemal okrem kňaza 1435 10| vydal na cestu do Prahy, aby osobne videl a spoznal tento národ 1436 2 | synmi. Medzi významnejšie osoby patrili grófi Engelschalk 1437 2 | jedinom pohľade. Koľko bardov ospevuje vašu krásu a váš milý zjav! 1438 7 | dôležité veci ma zdržali, - ospravedlňoval sa vážny, šedinami.pokrytý 1439 2 | šatôčku a ponáhľala sa za ostatnými. ~ 1440 9 | kláštor, v ktorom by dožila ostávajúce hodiny svojho hasnúceho 1441 10| Lež tu Svätopluk meč berie ostrý, ~meč slobody blahonosnej... ~ 1442 8 | úbohý mních ušiel zvyčajnému osudu, utopeniu, keby sa nečakane 1443 3 | reťaziach visiacimi lampami osvetlenej sieni, v ktorej sa zhromaždilo 1444 4 | bola láska k národu, tá mu osvetľovala priepasti aj trhliny, nad 1445 10| v národe svetlo pravdy a osvety, a tak stvrdil slávu svojho 1446 10| chrámy a viedol svoj ľud k osvietenosti, ktorá bola v tom čase na 1447 8 | obmäkčiť aj srdce národa a osvietiť jeho myseľ. ~Istého dňa 1448 2 | hlavu a milo odpovedala na otázku: ~- Ach, slávny cisár, tam 1449 10| učí v slávnych predkoch a otcoch, čo už dávno spráchniveli, 1450 7 | dosť zle, že vy, duchovní otcovia, tak neskoro prichádzate 1451 9 | obrátila Adelaida. ~Táto správa otriasla Adelaidinu dušu od základov, 1452 5 | nevie skláňať svoju šiju do otrockého jarma. Vie sa topiť vo vlastnej 1453 1 | chcieť uzavrieť mier bez otrockých podmienok? - Kráľ zas umĺkol 1454 5 | oslobodili od jarma pohanského otroctva. Ľahko teda každý pochopí, 1455 7 | mu ho ukazovali spolu s otroctvom a okovami. Skôr na tebe 1456 4 | keď sa to stalo, v dokorán otvorených dverách zastal Svätopluk. ~ 1457 2 | na toto všetko dívala s otvorenými ústami a zopnutými rukami, 1458 8 | nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď vyputuje z tohto 1459 8 | pripravuj te svoje srdcia, otvorte svoju myseľ pravde, odovzdajte 1460 6 | boku slávneho Svätopluka ovenčená kráľovskou velebnosťou. ~ 1461 9 | podobal sa hrobu, čo akokoľvek ovenčený, predsa si zachováva svoju 1462 10| Vyšehradu do Nitry so šedinami ovenčenými slávou šťastného a vytúženého 1463 3 | očami uprenými do zeme a s ovesenou hlavou kráča s cisárom a 1464 10| Ale tá dorazila až neskôr, ozbíjaná zbojníkmi čo zostali z nemeckých 1465 5 | odkaz, nech príde! Ale z ozbrojenej českej ruky našu vlasť nedostane! ~ 1466 9 | výborne, ba priam skvelo ozbrojených. Ich vodca sa im vyrovnal 1467 2 | teraz celá nemecká ríša ozbrojiťa Svätopluk mal byť razom 1468 2 | hlavami povievalo perie ozdobných prilbíc. Po brehu išli 1469 3 | titul a jeho krajine udelili označenie kráľovstva, ale Svätopluk 1470 5 | vyšehradský hradný strážca oznamoval príchod nemeckých poslov 1471 5 | svojmu cisárovi a pánovi, oznámte mu náš odkaz, nech príde! 1472 9 | odpustíte! A tebe slávny cisár, oznamujem, že som a vo mne aj môj 1473 8 | Perúnovi! Dolu s ním! - ozvalo sa inde. ~Za okamih bol 1474 2 | komorná, že je vhodná chvíľa ozvať sa. ~Ach, milostivá kňažná, - 1475 1 | predzámku, po hradbách sa ozýval štrngot mečov a ostrôh. 1476 9 | krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo Ľudovítovo strašné kliatie 1477 8 | čo to tára? - Začali sa ozývať hlasy, lebo nerozumeli mníchovej 1478 1 | než napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny, Bruncvíkovcov, 1479 2 | rozmanitá strakatina; medzi ošúchanými kazajkami a roztrhanými 1480 10| povedať, že Svätopluk sa oženil a žil šťastne, a tak by 1481 9 | v jeho prevrátenej hlave ožili všetky nádeje. Spod dubového 1482 8 | radostné výhľady do budúcnosti oživiIi srdce českého národa, ktorému 1483 2 | slobodno, mne sa tam tak páči... Prechádzala som sa tade 1484 9 | Rozpustené, strapaté vlasy mu padajú do očí, šaty má síce čisté 1485 3 | dotknúť Svätopluka, iba padla k jeho nohám. ~Táto udalosť 1486 8 | bohov. Ale čo bude potom, ak padnete? Kto vás potom bude chrániť, 1487 9 | nevracali, ak nechcete znovu padnúť do rúk súdu. Dáva sa vám 1488 2 | ňou, bola jej komorná, asi päťdesiatročná žena, švitorivá, vrtká, 1489 5 | Jeho Jasnosti odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne prijala 1490 1 | mečov a ostrôh. Kráľovská palota bola zavretá, čo vzbudilo 1491 3 | nemeckí rytieri pripravení. V pamäti im zostal obraz Svätopluka 1492 7 | a zabral sa do hlbokého, pamätného a vlasteneckého rozmýšľania. ~ 1493 10| vlastne začiatok tej slávnej, pamätnej svadby veľkomoravského kráľa. 1494 1 | nepriaznivé osudy, a tú pamätnú svadbu zaviala a zahalila 1495 10| sa naša myseľ kochá aspoň pamiatkou a jej spomienkami, a potomstvo 1496 3 | zhromaždilo veľké množstvo pánov, paní a slečien. Očakávali samého 1497 8 | tých, čo boli so svojimi pánmi v Nitre, niečo o cudzích 1498 10| boli kniežatá chorvátske, panónske, poľské a český knieža Bořivoj. 1499 3 | zhromaždilo veľké množstvo pánov, paní a slečien. Očakávali 1500 8 | veru čo robiť, keby sa tak pánu Svätoplukovi zachcelo po