| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Svadba krála velkomoravského IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
2502 1 | nezvyčajné. Iba strážca s istotou tvrdil; že oblok na kráľovskej 2503 5 | slávu, našla biednu smrť na tvrdých skalách našich Krkonôš. 2504 10| spojencom. Do smrti obidvoch týhto panovníkov, a prišla na 2505 3 | sťahoval meč; na jeho rukoväti, tylci, vykladanom zlatom a perlami, 2506 9 | Potom ľavou rukou udrel o tylec svojho meča, ktorý hrmotne 2507 10| obidve tieto duše míňali sa týždne šťastia a blaha a prinášali 2508 2 | pisárom sa dlhou chodbou uberal do svojej komnaty. Tu mu 2509 9 | strašnou Hercynskou horou uberala sa posledná zberba, čo vyzerala 2510 8 | ho k Vltave. A nebol by úbohý mních ušiel zvyčajnému osudu, 2511 5 | preto ani pravdu tohto učenia nemohol poznať, ani sa k 2512 2 | Rudolfa, ktorý sa už toľko ráz uchádzal o vašu ruku... Je udatný 2513 10| ach, beda, večná nás tma uchváti, ~divá búrka neuchráni! ~ 2514 10| ktorá oslňovala celé Čechy, uchvátila jeho myseľ krásou. Vyšehradská 2515 10| spomienkami, a potomstvo nech sa učí v slávnych predkoch a otcoch, 2516 8 | duchom, a preto mala veľký účinok. Lebo nikdy nepočuli títo 2517 10| všelijaké drahé dary na dôkaz úcty, ktorú prechovávajú k tomuto 2518 4 | aby včerajšie aj dnešné udalosti pripísal iba Rudolfovej 2519 8 | nadšenia, - zišli ste sa tu, udatní Česi, šľachetné ratolesti, 2520 2 | uchádzal o vašu ruku... Je udatný a pochádza zo starej rodiny, 2521 3 | kráľovský titul a jeho krajine udelili označenie kráľovstva, ale 2522 8 | vyputuje z tohto tmavého údolia, kde nie je nič slávne, 2523 9 | poli! ~Potom ľavou rukou udrel o tylec svojho meča, ktorý 2524 10| princov a samého cisára mala udrieť na Svätoplukovu ríšu. ~Hoci 2525 5 | nemeckému cisárovi a Česi uháňajú na východ k slovenskému 2526 1 | chcem zakryť svoje hriechy a úhony, spáchané voči veľkému kráľovi, 2527 5 | pohostinstva, nebol sa sám ujal odpovede. ~Utíšte sa, hrdinskí 2528 3 | Ale aj Svätopluk sa teraz ukázal v nečakanej podobe, na ktorú 2529 2 | cisársky ples! Strojí sa vraj ukázať pred vami v celej svojej 2530 7 | poznať Krista, keď mu ho ukazovali spolu s otroctvom a okovami. 2531 9 | koniec, avšak prísne sa vám ukladá, aby ste ihneď opustili 2532 7 | Čo som zabudol rozkázať ukladám teraz tebe. Nech sa s tebou 2533 7 | nie je dobrý môj úmysel ukolísať tohto rozzúreného leva, 2534 5 | 846, keď jeho sila, čo tak ukrutne zničila Stojmírovu slávu, 2535 4 | Adelaidinho čela a z úst mu ulietol plamenný bozk. ~To bolo 2536 3 | do krážov prefíkaných a úlisných Nemcov, že seba aj svoj 2537 10| želania a ciele, ktoré si bol uložil, chcejúc dokázať, že je 2538 9 | preblednutá, smutná mníška. Umierajúci slnečný záblesk bledožltým 2539 1 | otrockých podmienok? - Kráľ zas umĺkol a hlboko sa zamyslel. No 2540 7 | Svätopluka presvedčil o ich úmysloch a ak bude môcť, aby ho odviedol 2541 7 | by mohli predniesť svoje úmysly kráľovi a ako by ho mali, 2542 7 | Kristových... a odpusť mi moju unáhlenosť. Som iba človek a ťažká 2543 9 | rázny slovenský vyslanec unikol nemeckej pomste, keby celú 2544 7 | oslobodil z nemeckých krážov, už upadá do nových a strháva za sebou 2545 10| Svätoplukovi, ktorá začala upadať. ~Celý výkvet hrdinskej 2546 10| ríšou. Pokoril nepriateľov, upevnil mocné zväzky s priateľmi, 2547 4 | Potom, keď sa jej vnútro upokojilo, Adelaida prosila Svätopluka, 2548 9 | blaženosťou tiesnená myseľ sa upokojovala najsladšími nádejami, slovom, 2549 7 | zasnúbiť s nemeckou kňažnou, upozorniť na tento nebezpečný krok. 2550 4 | vstala, podišla k obloku a uprela zrak na dunajskú vodu. ~ 2551 3 | neodchádza veselý; s očami uprenými do zeme a s ovesenou hlavou 2552 2 | len poviem, lebo to s vami úprimne myslím, milostivá kňažná... 2553 10| kniežatmi nebolo väčších a úprimnejších priateľov na tomto svete, 2554 4 | nevšimol, lebo so slovenskou úprimnosťou pristúpil k Adelaide a riekol 2555 9 | držal za plece pevného, urasteného, asi tridsaťročného slovenského 2556 9 | slovenského rytiera, ktorý, urazený týmto nečakaným pohanením, 2557 3 | nasledujúci deň po príchode, určený na hry a rytierske preteky, 2558 6 | Svätoplukovi. ~Jeden deň určili na cisársku poľovačku na 2559 4 | kňažná, uvidíme sa, až urobíme náležité prípravy na svadbu, - 2560 10| posvätené nebeským cieľom urobiť nám zverené národy šťastnými... 2561 1 | škoda. A popravde múdrejšie urobíte, keď vezmete do ruky túto 2562 4 | bližšie... tichý úsmev sa jej usadil na perách, vstala, podišla 2563 9 | vrúcna modlitba, aj tieto usedavé vzdychy sú obeťou nábožného 2564 2 | sa dlho. Každá strana sa usilovala svoju mienku podoprieť dostatočnými 2565 2 | a nahnevaný Engelschalk, usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou 2566 2 | odpovedala Adelaida s úsmevom. ~- Milostivá kňažná, aká 2567 1 | myšlienka, lebo náhlivo vstal a usmievajúc sa, znova sa začal prechádzať 2568 9 | žila v sebe. Niekedy sa usmievala, niekedy aj dačo hovorila, 2569 1 | akoby šiel na vohľady, s usmievavou tvárou si vykračoval po 2570 10| slávou šťastného a vytúženého úspechu. Potom, keď s ním Svätopluk 2571 7 | konať ináč, ak chcem pre uspokojenie svojej duše dosiahnuť ciele? 2572 2 | keď sa kňažnej rozviazali ústa a jazyk, usúdila komorná, 2573 9 | a stromy. Po chvíli spev ustal, predstavená rozpustila 2574 2 | všetko dívala s otvorenými ústami a zopnutými rukami, a ani 2575 8 | Vyšehrade. Sotva sa začalo v ten ustanovený deň brieždiť, zástupy ľudí 2576 9 | sláva. Sama Adelaida ho ustanovila do tej siene, v ktorej sa 2577 9 | zachováva svoju smutnú podobu. ~Ustanovili skvostný ples, na ktorom 2578 8 | volali Svätopluka sa šírili ustavične priaznivé správy. Myseľ 2579 10| Nitra vyšla svojmu kráľovi v ústrety a ohromne plesala nad jeho 2580 10| Nemci vodrali, musel však ustúpiť pred ich veľkou silou, utrpiac 2581 2 | rozviazali ústa a jazyk, usúdila komorná, že je vhodná chvíľa 2582 3 | videla všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť iba vo Svätoplukovi, 2583 9 | klobúk, čo sa tam váľal, a utekajúc na koniec chodby, chrčal: - 2584 6 | Adelaida na vranom koníku, v utešenom poľovníckom odeve, bola 2585 8 | a Ducha svätého, večného utešiteľa. ~Nuž, pripravuj te svoje 2586 6 | rozvešiavali starožitné obrazy, utierali z nich prach, vystavovali 2587 5 | nebol sa sám ujal odpovede. ~Utíšte sa, hrdinskí Česi! - povedal 2588 10| bol otcom chudobných a útočiskom prenasledovaných. ~Čo sa 2589 10| víťazstve a nevedeli sa dočkať útoku na nepriateľa. Čoskoro sa 2590 8 | ušiel zvyčajnému osudu, utopeniu, keby sa nečakane pozornosť 2591 2 | odnedávna a vidím, že si akási utrápená. Povedz, dobré dieťa, čo 2592 10| nepomohli, jednako škodu, ktorú utrpeli Nemci po trojdennom neprestajnom 2593 10| ustúpiť pred ich veľkou silou, utrpiac pritom veľkú porážku. Potom 2594 7 | Rastislava, že tvoj trón, utvrdený slovanskou krvou, by Nemka, 2595 9 | cisár - ako práve dnes. Iba uväznený gróf smútil. Preto prosila 2596 4 | bez seba, toľko si však uvedomovala, že tento šialenec, akých 2597 6 | veľmi radovali, lebo si uvedomovali, aký je tento skutok pre 2598 8 | Ducha svätého, v ktorého si uveril! Sláva buď bohu na výsostiach! 2599 8 | ale chráni tých, čo v neho uverili. Ten boh má v moci tento 2600 8 | pripravená aj pre vás, ak uveríte v tohto jediného boha, syna 2601 1 | z hrobu vyvásti?~By ste uvidely neřesti~národu a hanbu svojich 2602 1 | uberá rieka, bol by mohol uvidieť aj ohromnú prilbicu, od 2603 4 | manželkou. ~Tieto chladné slová uviedli Adelaidu ešte do väčšieho 2604 1 | potom pripravili o oči a uvrhli do kláštora, kde aj smutne 2605 10| neresti! ~Ale tu Nitra bojom uvyklá ~statne sa drží v šíku hustom ~" 2606 1 | cestou by bolo keby som uzavrel mier s nemeckým cisárom. 2607 2 | stranu. Preto sa hneď aj uzavrelo, aby sa po celej ríši nazbieralo 2608 2 | taká smutná, taká do seba uzavretá, že bočila od každej spoločnosti, 2609 2 | čo najviac vojska. ~Týmto uzavretím sa rada skončila. ~Cisár 2610 1 | No či cisár bude chcieť uzavrieť mier bez otrockých podmienok? - 2611 4 | Adelaide za1čalo byť teraz tak úzko, že nevedela, kam by sa 2612 3 | čoskoro sa jej zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby 2613 7 | tichosti - mlčal aj on. ~- No uznaj, otče, či môžem konať ináč, 2614 1 | radosťou a plesaním prijal a uznal. ~A tu sme už v tej chvíli, 2615 2 | Povestný gróf! A kvôli mne! Ušetrite si reči, komorná, a ak neviete, 2616 6 | vyviedlo ju rýchlo na ušľachtilé výslnie Svätoplukovej slávy. 2617 9 | osamotené sídlo duší, čo ušli zo života. ~K jeho sluchu 2618 8 | zvedavosť sa rýchlo premenila na úžas a zmeravenie, keď sa zjavil 2619 8 | ny! ~Zástupy sa dívali s úžasom na toto slávne Metodovo 2620 7 | kňažnou, nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej časti slovenského 2621 10| že medzi kniežatmi nebolo väčších a úprimnejších priateľov 2622 4 | uviedli Adelaidu ešte do väčšieho pomykova a pochybností. 2623 7 | slávnejšieho rodu, skrášlila väčším leskom než kňažná slovanského 2624 10| Tatry slovenské. ~Útecha vädla v mysli žalostnej, ~srdce 2625 9 | aj so smiechom - na svoju vädnúcu krásu, na hasnúci lesk svojho 2626 10| bol za čias jeho nemeckého väzenia vodcom Slovákov, a Metod. 2627 9 | takýto rozsudok: ~- Vášmu väzeniu je koniec, avšak prísne 2628 7 | českých panovníkov, lebo väzí v pohanstve. Ale či azda 2629 9 | Vyziabnutého a preblednutého väzňa tieto slová rozohnili. Zrazu 2630 3 | Svätopluka z čias jeho tunajšieho väznenia. Zvyčajne ho volávali "slovenským 2631 9 | zastal cisársky pisár, ktorý väzňovi zvýšeným hlasom prečítal 2632 10| Nitru, takže Morava, Nitra a Váh sa rozvodnili od ľudskej 2633 7 | horšie, že Bořivoj tak dlho váha prijať svetlo Kristovho 2634 4 | o pokoj. ~Adelaida dlho váhala - ako všetky Nemky - vyjaviť 2635 9 | schytil klobúk, čo sa tam váľal, a utekajúc na koniec chodby, 2636 2 | tisícročia. Dunaj sa majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku 2637 4 | obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára hrozí ho pripraviť 2638 2 | tohto nášho nespokojného vazala! ~Len čo skončil cisár reč, 2639 1 | inej svadbe, než sú tieto vaše svadby, ale to bolo veľmi 2640 8 | potom bude chrániť, keď vaši bohovia sú takí slabí, že 2641 7 | nahradiť stratu. Prudkou vášňou a ctižiadosťou som poškvrnil 2642 5 | povedal Bořivoj, - vo vašom mene odpoviem na túto nehanebnosť 2643 4 | aby som sa dozvedel, či je vašou vôľou stať sa mojou manželkou. ~ 2644 7 | povzniesla na taký stupeň slávy a vážnosti. I ich pomocou sa preslávili 2645 4 | prosila Svätopluka, aby včerajšie aj dnešné udalosti pripísal 2646 2 | bol človek dakedy za niečo vďačnejší než komorná za to, že kňažná 2647 8 | aby som vám zvestoval jeho vďačnú pravdu! ~Ten boh stvoril 2648 10| zahnali Nemcov Slováci! ~A vďaka i sláva ti zaznieva ~kráľ, 2649 3 | hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť 2650 10| dennica nevychodí, ~ach, beda, večná nás tma uchváti, ~divá búrka 2651 8 | hynie a stráca sa. ~Táto večnosť života a slávy je pripravená 2652 10| Svätopluk Veľký! ~Slávou ti večnou zaznie harfa ~i ďalekému 2653 8 | pravdaže, ľud sa zmieta sa vo večných pochybnostiach, kolíšuc 2654 10| sila nemeckého vojska pod vedením princov a samého cisára 2655 3 | čitateľ a láskavá čitateľka už vedia, že Svätopluk sa do Rezna 2656 9 | rúk súdu. Dáva sa vám na vedomie, že túto milosť vám vymohla 2657 1 | A to tým viac, že si bol vedomý svojej veľkej viny, po akých 2658 7 | zotreli túto škvrnu. Ale vedz, kráľ môj, národ neschvaľuje 2659 5 | sa odoprieť poslušnosť, vedzte, že vás na to donúti nemecký 2660 9 | boli nemecké vojská pod vejúcimi koruhvami v Devíne, Magdeburgu 2661 9 | komôrke, sedí muž stredného veku. Rozpustené, strapaté vlasy 2662 3 | spolu si dačo šepkali. ~Veľactený čitateľ a láskavá čitateľka 2663 6 | Svätopluka ovenčená kráľovskou velebnosťou. ~Jej srdce bolo vzrušené 2664 10| spievať: ~Slnce zapadlo nad Velehradom, ~stleli lúče plamenné, ~ 2665 10| divadlo vojny rozšírilo od Velehradu až po Nitru, takže Morava, 2666 1 | hriechy a úhony, spáchané voči veľkému kráľovi, národospasnými 2667 4 | svadobných veciach, lebo veľkí tohto sveta pri manželstvách 2668 2 | nad Svätoplukom zvíťaziť, Veľkomoravská ríša by sa azda navždy vyslobodila 2669 10| priviedli na. ťažko vybojované veľkomoravské kráľovstvo nepriateľov a 2670 5 | každý pochopí, prečo títo veľkomoravskí a českí Slovania sa nestali 2671 7 | Ľudovítovho dvora je budúcou veľkomoravskou kráľovnou, od tých čias, 2672 6 | nitrianske kopce, do tône veľkomoravských líp. Tam sa videla po boku 2673 10| kňažnú. so Svätoplukom, veľkomoravským kráľom. ~Trúby a bubny zhrmeli 2674 1 | hlboké priekopy, medené, veľkými klinmi povybíjané brány, 2675 8 | syna svojho, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal 2676 8 | blahoslavenstva, z ktorého dostávajú veriaci v Krista. No bieda nad všetky 2677 8 | vytvorených ľudskou rukou. Verím v jediného boha Stvoriteľa, 2678 2 | najúhlavnejšími nepriateľmi. ~- Moji verní! - takto otváral radu Ľudovít, 2679 3 | Nemecka a zložia prísahu vernosti nemeckej zástave. Potvrdením 2680 9 | Adelaida ešte nikdy nebola taká veselá, ani jej otec, ba ani sám 2681 1 | Bol osvetlený, lebo po vetkej komnate sa prechádzal nový 2682 1 | popravde múdrejšie urobíte, keď vezmete do ruky túto Nitru a v nej " 2683 4 | kto tam stojí na zámockej veži? Trepoce sa biela šatôčka... 2684 2 | usúdila komorná, že je vhodná chvíľa ozvať sa. ~Ach, milostivá 2685 9 | neprišla k sebe. Ako keď divá víchrica vyvalí aj storočný dub aj 2686 2 | Pozorujem ťa odnedávna a vidím, že si akási utrápená. Povedz, 2687 2 | nemecký cisár. - Všetci vidíme, ako začína silnieť ten 2688 1 | hrobe. Na uliciach bolo však vidno, lebo svietili nebeské lampy... 2689 9 | trafí. - S tým aj zmizol. Či viete, kto to bol? ~Cisárski poľovníci 2690 10| čašiach sa perlili najlepšie vina, na misách a tanieroch kolovala 2691 8 | hoci to nie je nitrianske víno, nalej ešte! - kričal na 2692 6 | hôr na zlatoklasé polia a vínonosné nitrianske kopce, do tône 2693 4 | Tento tichý baránok niesol vinu času a okolností. Práve 2694 1 | klenbe. Tichučký prúd Nitry vinul sa po kvetnatých rovinách 2695 1 | bol vedomý svojej veľkej viny, po akých nepravých cestách 2696 8 | veľkým krížom, na ktorom visel obraz Krista. ~- Aha ho, 2697 3 | Svätopluk chcel pozrieť obraz, visiaci oproti, zahvižďala mu okolo 2698 3 | a na železných reťaziach visiacimi lampami osvetlenej sieni, 2699 9 | ozvali sa na jej počesť. Vítali ju hlasné výkriky, lenže 2700 10| zablysli slnca lúče ~na oslavu víťaza Nitry, ~prázdne je od Nemcov 2701 7 | by si sa zľakol, keď máš víťaziť? Svätopluk, ty sa obzeráš 2702 3 | Zahrmeli bubny a trúby víťazne zavrešťali. V sieni sa ozvali 2703 2 | siaha až do čias Hermana Víťazného a je v priazni najjasnejšieho 2704 5 | Česká krv, tento horúci prúd víťaznej krvi, vzkypela v žilách 2705 10| ohromne plesala nad jeho víťazstvom a nad slávnym Svätoplukovým 2706 10| vodcovstva Svatoslava, Spytimíra, Vítěslava a iných, neďaleko Vltavy, 2707 5 | hrdinským Svatos1avom a Vítěslavom. Darmi, ktoré mali niesť 2708 10| okolitých krajín. Bolo tu vládnúce panstvo z Chorvátska a Poľska, 2709 1 | ba i Ruska a nad ktorým vládol sprvu Mojmír - za jeho vlády 2710 6 | povievajúcimi zvlnenými vlasmi vysadla na vraníka a s celou 2711 5 | ozbrojenej českej ruky našu vlasť nedostane! ~Výrazne predniesol 2712 7 | do hlbokého, pamätného a vlasteneckého rozmýšľania. ~ 2713 7 | a na poznanú hrdinskosť vlastného národa? ~Svätopluk stál 2714 8 | pokoj... tieto vnútorné vlastnosti dojali všetok ľud. Dojem 2715 3 | to ani nepatrilo k jeho vlastnostiam, nedovoľoval to ani jeho 2716 1 | cudzími modlami, a nedbáte na vlastných vrstovníkov, ktorí vám rozprávajú 2717 7 | znovu obmyť svojou silou a vlastným pričinením. Ale pravda, 2718 8 | Potom schytil svoj plecháč a vlial do seba, čo v ňom ešte bolo: - 2719 9 | ha ženícha? Vaša hruď sa vlnila, nepokojne burácajúce srdce 2720 3 | vlasy sa mu tak ako Adelaide vlnili po pleciach a modré jasné 2721 10| blýskať sa Svätoplukov meč a vlniť sa jeho perá na prilbici. ~ 2722 2 | chýba? ~- Milostivý cisár! - vmiešala sa do reči komorná, - kňažnú 2723 3 | Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta. ~Čo si 2724 1 | neřesti~národu a hanbu svojich vnuků.~J KOLLÁR~Slováci dávno 2725 8 | mier a večný pokoj... tieto vnútorné vlastnosti dojali všetok 2726 1 | hriechy a úhony, spáchané voči veľkému kráľovi, národospasnými 2727 2 | v dávnych časoch prvými vodcami... áno, milostivá kňažná, 2728 10| napochytro zhromaždiť, za vodcovstva Svatoslava, Spytimíra, Vítěslava 2729 10| 872. ~Ale oveľa horšie sa vodilo Ľudovítovi a jeho synom 2730 9 | stojí na stole, je naplnená vodou; muž sedí na brezovom klátiku. 2731 10| Vltavy, pokiaľ sa až Nemci vodrali, musel však ustúpiť pred 2732 1 | a mesiac akoby šiel na vohľady, s usmievavou tvárou si 2733 9 | ponechal sám cisár: a každý vojak plesal od radosti, lebo 2734 9 | takou mocou a silou. Mnísi a vojnoví nahuckávači sa usilovali 2735 10| zbojníkmi čo zostali z nemeckých vojsk v českých horách. Šesťsto 2736 9 | Hlavnú správu nad celým, vojskom si ponechal sám cisár: a 2737 5 | poslov z Rezna. Dovolili im vojsť. ~Dvanásť nemeckých rytierov 2738 8 | celá Bořivojova rodina aj s vojvodcami a českými rytiermi. Tisíce 2739 8 | murovaná, kameňom vykladaná a voľačo zvýšená obetnica na spôsob 2740 9 | brezovom klátiku. Keď bol o voľačom dôležitom porozmýšľal, vstal, 2741 8 | lebo o Nemcobijcovi - tak volali Svätopluka sa šírili ustavične 2742 1 | Moravy. Veľkou Moravou sa volalo to kráľovstvo v deviatom 2743 3 | tunajšieho väznenia. Zvyčajne ho volávali "slovenským rytierikom" 2744 5 | otroctvo. Tak si národ radšej volil pohanskú slobodu než kresťanské 2745 6 | klobúk. Adelaida však s voľne povievajúcimi zvlnenými 2746 2 | pobreží tvojho Dunaja je tak voľno, tak slobodno, mne sa tam 2747 3 | Aj sám cisár mal dobrú vôľu, a keď vystúpil spomedzi 2748 8 | všetky predsiene zaplnené, vošla dovnútra celá Bořivojova 2749 9 | Hrozne zaškrípal zubami, vpadnuté oči mu vyskočili navrch, 2750 10| ich," káže Svätopluk, ~a vpredu sám perie Nemca! ~Už sa 2751 5 | kniežacieho Vyšehradu. Nemci sa vracajú na západ k nemeckému cisárovi 2752 2 | cesty Adelaida s komornou, vracajúc sa z raňajšej prechádzky. ~- 2753 10| koniec. ~Keď sa Svätopluk vracal cez Prahu z Nemecka, kde 2754 8 | to lepšie ako nám, keď sa vraciame z poľovačky. ~Tu sa však 2755 4 | iba na Svätopluka a jeho vraha. Srdce mala nepokojné. ~ 2756 6 | zvlnenými vlasmi vysadla na vraníka a s celou družinou odcválala 2757 6 | pustných horách. Adelaida na vranom koníku, v utešenom poľovníckom 2758 8 | Keď sa Bořivojovi vyslanci vrátili z Nitry na Vyšehrad, doniesli 2759 9 | nijaká radosť a rozkoš sveta vrátiť to, čo jediné jej táto hrozná 2760 10| plamenné, ~ach, kedy sa vrátiš nad naše tváre ~národa slnce 2761 8 | poznajte pravého boha - vráťte sa k nemu, ako, hľa, tu 2762 9 | výkriky, lenže táto sláva a vrava neprenikli. cez jej zádumčivosť. 2763 3 | sa jej zazdalo, akoby vo vrave sem-tam sa prechádzajúcich 2764 8 | samých Čechov ponachodil! Vravím vám, samí Česi, akoby sa 2765 2 | dlho nosím na srdci. ~- No, vravte, komorná, len nech to zas 2766 9 | priblížila k stĺpu, do ktorého vrazila strela namierená na Svätopluka, 2767 10| Svätopluk s manželkou sedel za vrchom skvostného a krásneho stola, 2768 4 | Kňažná nebeská! - zrazu sa vrhol k Adelaidiným nohám. - Vyslyšte 2769 1 | a nedbáte na vlastných vrstovníkov, ktorí vám rozprávajú o 2770 2 | päťdesiatročná žena, švitorivá, vrtká, štebotavá Nemka. Sotva 2771 9 | neznámeho rytiera, i táto vrúcna modlitba, aj tieto usedavé 2772 9 | mladá mníška a modlí sa. Vo vrúcnej modlitbe zotrváva do polnoci. ~ 2773 10| Svätopluka sa jej hlboko vryl do srdca. ~A tak pre obidve 2774 6 | lovcov po skalách, dolinách a vŕškoch. Chvíľu sa ešte ozývali 2775 4 | pobúrená krv kypela. ~- Vstaňte, milý gróf, - povedala mu 2776 7 | Svätopluk Metodovi, keď vstúpil do jeho siene, lebo sa zdržal 2777 3 | Adelaidou a Svätoplukom vstúpili do siene. ~Z jednej strany 2778 5 | rytierov so spupným výzorom vstúpilo do snemovne a jeden z nich 2779 9 | začal sa v duchu tešiť. Vtom však zaštrkotal vo dverách 2780 8 | zachcelo po nemecky k nám vtrhnúť! No, ale neľakajte sa! Ha, 2781 9 | silno, že za chvíľu v nej vybil hlbokú dieru. A začal sa 2782 1 | nepoznanie. Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké 2783 6 | by sa bol aj prv dal na výboj, keby mu v tom nebol zabránil 2784 10| otca a priviedli na. ťažko vybojované veľkomoravské kráľovstvo 2785 9 | všelijak poobliekaných, no výborne, ba priam skvelo ozbrojených. 2786 2 | vojská sú porazené, našich výborných, aj tu prítomných správcov 2787 3 | že Svätopluk sa do Rezna vybral s tým cieľom, aby tu svojmu 2788 6 | poľovníckej sláve, a preto si vybrala miesto na osamotenej príkrej 2789 7 | proti samému sebe, aj to vychádza z tohto svätého predsavzatia, 2790 2 | pyšnejšie uberá ďalej. ~Vychádzajúce slnko oprelo svoje lúče 2791 1 | Videl svoj národ blažený! ~Vychodila dennica, bledá lampa v kráľovskej 2792 6 | odvážna lovkyňa. Už před východom slnka bola poľovnícka výprava 2793 9 | stavali zo severu a z juhu, z východu a západu. Konečne mala byť 2794 10| Na Rastislavovom dvore ho vychovali v hrdinskej sláve, svoje 2795 1 | dobrodincu, ktorý mu dal výchovu i nitrianske kniežatstvo, 2796 3 | svojej milenke bolestnú slzu, vychvaľujúc peknými slovami Adelaidinu 2797 9 | zalietal v tú stranu, kde vyhasol posledný lúč, čo sa odrazil 2798 6 | skale, odkiaľ sa jej otváral výhľad na roztrúsené čistinky. 2799 3 | nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali cisára. Lenže medzitým, 2800 9 | ani miesta, kde by neboli vyhľadávali lekárov, ale nič nepomáhalo. ~ 2801 8 | čím nové nádeje a radostné výhľady do budúcnosti oživiIi srdce 2802 1 | Nemcov zo svojej krajiny, vyhlásil sa za samostatného kráľa, 2803 2 | prítomných správcov zradne vyhnali z krajiny! Nuž teda, radcovia 2804 2 | Svätoplukovej krajiny, čo sa po ich vyhnaní stali jeho najúhlavnejšími 2805 1 | ňom pleskla rybka, keď sa vyhodila nad vodu. Nitriansky hrad 2806 6 | tento skutok pre nich veľmi výhodný. Pre nich spojenie so Svätoplukom 2807 3 | národu vyjednal pokoj s výhodnými podmienkami, dostal sa natoľko 2808 2 | kňažná, jeho rod svojimi výhonkami siaha až do čias Hermana 2809 8 | národa, ktorému sa znovu vyhrážali Nemci. Medzi ľudom sa rozprávalo, 2810 2 | Nuž teda, radcovia moji, vyjadrite svoj názor o spôsobe a čase 2811 8 | veľmi pochvalne a priaznivo vyjadrovali o nitrianskom kresťanstve, 2812 8 | vo svojej starobe krásna, vyjadrujúca mier a večný pokoj... tieto 2813 4 | váhala - ako všetky Nemky - vyjaviť Svätoplukovi svoje myšlienky, 2814 6 | v boji proti Bořivojovi vyjde a pokorí ho až po svadbe. ~ 2815 3 | Namiesto toho, aby národu vyjednal pokoj s výhodnými podmienkami, 2816 8 | stála murovaná, kameňom vykladaná a voľačo zvýšená obetnica 2817 3 | na jeho rukoväti, tylci, vykladanom zlatom a perlami, mal zavesenú 2818 3 | Čo si zaumienil, to aj vykonal. Lenže Svätopluk sa sklamal 2819 7 | nemeckou kňažnou, a tak vykonať násilie proti samému sebe, 2820 8 | oponou, nemal okrem kňaza vykonávajúceho obrad nikto prístup. Pre 2821 1 | s usmievavou tvárou si vykračoval po hviezdnatej klenbe. Tichučký 2822 9 | počesť. Vítali ju hlasné výkriky, lenže táto sláva a vrava 2823 8 | Stvoriteľa, v jeho syna Vykupiteľa a v Ducha svätého posvätiteľa! ~ 2824 10| ktorá začala upadať. ~Celý výkvet hrdinskej Nitry čakal už 2825 8 | svätého posvätiteľa! ~Metod, vylievajúc na nich krst svätý, hovoril 2826 5 | poslov, ktorí mali od neho vymôcť povoľnosť a platenie ročných 2827 9 | vedomie, že túto milosť vám vymohla milostivá kňažná Adelaida. ~ 2828 1 | neprirodzené a nepravdivé výmysly. Ale najmúdrejšie spravíte 2829 9 | toto jej nádejne položenie vynášalo jej vnútro na najvyšší stupeň 2830 3 | aj z tejto siene museli vyniesť nejedného omdlievajúceho 2831 9 | že anjelský hlas, ktorý vynikal nad všetky ostatné, je mu 2832 8 | radcov a rytierov. Každý bez výnimky, prv než vylial na nich 2833 3 | Adelaide. Nejeden rytier vynútil svojej milenke bolestnú 2834 2 | alabastrových rukách, jej vypad1a. ~- Čo to hovoríte, komorná, 2835 2 | teraz, keď nás nikto nemôže vypočuť sa s vami o niečom, čo už 2836 2 | krajina nám dnes-zajtra vypovie poslušnosť. My sme svojou 2837 8 | českému nár.odu, nebola vypracovaná podľa kazateľských pravidiel, 2838 7 | teraz tebe. Nech sa s tebou vypraví vyslanectvo na Vyšehrad. 2839 5 | po Svätoplukovom odchode vypravil k.českému kniežaťu Bořivojovi 2840 6 | ľahostajne. Hotovil sa na výpravu proti Čechom. Už by sa bol 2841 3 | stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť 2842 4 | slovenskí odenci. Svätopluka vyprevádza sám cisár aj so svojimi 2843 6 | kušu a bez dlhého cielenia vypustil jedovatý šíp na Adelaidu. 2844 8 | sa a otvorí človeku,keď vyputuje z tohto tmavého údolia, 2845 8 | lomoz okolo šiatra, ktorý tu vyrástol za malú chvíľu. Pred šiatrom 2846 3 | stál s Adelaidou. Strela vyrazila zo stĺpa kus tvrdého muriva, 2847 5 | ruky našu vlasť nedostane! ~Výrazne predniesol Bořivoj tieto 2848 2 | a Vilím boli muži oveľa výrečnejší a v štátnickom konaní, oveľa 2849 7 | susedných Čechov? ~Metodova výrečnosť prekonala všetky kráľove 2850 8 | moji, - rozprával jeden výrečný český junák, štrngajúci 2851 6 | väčšie, brány krášlili novými výrezmi predstavujúcimi nemecké 2852 9 | Svätoplukovej lásky k Adelaide! - vyriekla napokon. Potom nedbajúc 2853 10| jeho knieža Bořivoj. Tento výrok bol taký pravdivý, že ani 2854 9 | ozbrojených. Ich vodca sa im vyrovnal vo všetkom. ~Zrazu sa z 2855 4 | Ach, ty pes slovanský! - a vyrútil sa z komnaty. Adelaida bola 2856 4 | všetko nešťastie sa na ňu vyrútilo, a nijaká útecha jej nesvitla 2857 6 | poľovačku. ~Z myšlienok ju vyrušil šuchot v kroví pod skalou. 2858 1 | Rastislava, ktorého som mu vyrval. Hej, chcem zakryť svoje 2859 9 | jediné jej táto hrozná chvíľa vyrvala. ~Jej mdloba nebola obyčajnou 2860 6 | povievajúcimi zvlnenými vlasmi vysadla na vraníka a s celou družinou 2861 7 | pretrhla reč, na čelo mu vysadli kropaje studeného potu. 2862 5 | odrazili a mníchov, ktorých im vysielal, pohádzali do Vltavy. ~Tak 2863 9 | zubami, vpadnuté oči mu vyskočili navrch, akoby sa naraz chceli 2864 9 | dôrazne odpovedal: - Som vyslancom môjho kráľa, prečo nakladáš 2865 7 | Nech sa s tebou vypraví vyslanectvo na Vyšehrad. Ty sa, otče, 2866 5 | aj v rade. I zostavilo sa vyslanstvo, ktoré sa skladalo z českých 2867 2 | lebo jej myseľ sa bavila na výslní krásnych želaní a nevnímala 2868 6 | ju rýchlo na ušľachtilé výslnie Svätoplukovej slávy. Jej 2869 2 | Veľkomoravská ríša by sa azda navždy vyslobodila z područia nemeckých panovníkov. ~ 2870 9 | navrch, akoby sa naraz chceli vyslobodiť zo svojich jamôk. Niekoľko 2871 2 | Vilím. ~Lenže iný názor vyslovil Karolman, cisárov syn, ktorému 2872 4 | vrhol k Adelaidiným nohám. - Vyslyšte moje srdce, pripusťte k 2873 3 | jagala v celej sieni. Jej vysoká, dokonalá postava, vážny 2874 3 | bielym alabastrovým hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, na 2875 10| ktorá bola v tom čase na vysokom stupni. Slúžil spravodlivosti, 2876 3 | prechádzali sa popri hrubých a vysokých stĺpoch po sieni s akousi 2877 8 | uveril! Sláva buď bohu na výsostiach! Hospodine, pomiluj ny! ~ 2878 8 | Neskôr vysvätil mnoho kňazov, vystaval niekoľko chrámov, ako na 2879 6 | utierali z nich prach, vystavovali prilbice, meče a štíty alávnych 2880 9 | Svätoplukov vyslanec obrátil k vystrašenej a prekvapenej Adelaide a 2881 10| hodiny. ~No čoskoro ich vystrašilo čierne mračno, blížiace 2882 1 | premenili na nepoznanie. Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné 2883 8 | apoštola k Čechom. Neskôr vysvätil mnoho kňazov, vystaval niekoľko 2884 8 | sv. Klimenta v Litomyšli vysvätili títo dvaja bratia. ~ 2885 9 | čo vyzerala tak, akoby sa vytiahla z horských dúpät a jaskýň. 2886 9 | sila. No lekárska pomoc ju vytrhla z tejto blaženosti a ona 2887 9 | týmto nečakaným pohanením, vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale 2888 10| ovenčenými slávou šťastného a vytúženého úspechu. Potom, keď s ním 2889 8 | Svantovíta a všetkých bohov vytvorených ľudskou rukou. Verím v jediného 2890 5 | tým väčšmi sa ho usiloval využiť vo svoj prospech, čím horúcejšie 2891 6 | Myšlienka na Svätopluka ju vyvábila aj na túto poľovačku. ~Z 2892 9 | sebe. Ako keď divá víchrica vyvalí aj storočný dub aj jemné 2893 1 | Svatopluků!~Jak vás možno z hrobu vyvásti?~By ste uvidely neřesti~ 2894 6 | prebodnutú jej šípom , vyviedlo ju rýchlo na ušľachtilé 2895 9 | modlí k bohu za Svätopluka. Vyvolila si tichý kláštor, v ktorom 2896 9 | Konečne mala byť Veľká Morava vyvrátená. Ešte nikdy sa Ľudovít nechystal 2897 8 | Pred šiatrom bolo neveľa vyvýšené miesto na spôsob rečniska, 2898 1 | nezíde. Ach, ako smutno to vyzerá s národom, keď sám zabúda 2899 9 | šlo asi osemdesiat strašne vyzerajúcich rytierov, všelijak poobliekaných, 2900 9 | uberala sa posledná zberba, čo vyzerala tak, akoby sa vytiahla z 2901 9 | milostivá kňažná Adelaida. ~Vyziabnutého a preblednutého väzňa tieto 2902 7 | a skutky, ktorými si sa vyznačil, už zotreli túto škvrnu. 2903 2 | so svojimi synmi. Medzi významnejšie osoby patrili grófi Engelschalk 2904 5 | nemeckých rytierov so spupným výzorom vstúpilo do snemovne a jeden 2905 10| druhého dňa ráno začalo sa vyzváňať a zástupy sa hrnuli do chrámu 2906 8 | nemeckým kresťanstvom. ~Medzi Vyšehradom a Prahou stál vtedy na pobreží 2907 10| spojil manželským zväzkom vyšehradskú kňažnú. so Svätoplukom, 2908 5 | čo sa mal skončiť snem, vyšehradský hradný strážca oznamoval 2909 8 | na podzámok a nezmizli vo vyšehradských ohradách. ~Hoci sa to rozumie 2910 9 | rozkázal rozložiť stany a sám vyšiel, aby sa presvedčil, či tu 2911 9 | krok, o ktorom rozhodli vyššie osudy, odpustíte! A tebe 2912 3 | ako aj na to, že keby to vyžadovala potreba; postavia sa jeho 2913 10| žil šťastne, a tak by som vzácneho čitateľa, a milú čitateľku 2914 10| si v považskej zátočine vzal svoj hriešny život. ~Napokon 2915 1 | palota bola zavretá, čo vzbudilo všelijaké reči v kráľovskej 2916 9 | nahuckávači sa usilovali vzbudiť v celom nemeckom národe 2917 8 | Každá nezvyčajná udalosť vzbudzuje pozornosťa aj rozličné povesti 2918 10| príznakov predpovedal skoré vzbúrenie sa Nemcov proti veľkomoravskému 2919 10| jeho národa. Zrazu sa v ňom vzbúrili všetky jeho predstavy, želania 2920 10| slovenské kniežatá, aby vzdali hold veľkomoravskému kráľovi. 2921 2 | von nadýchať sa ranného vzduchu. Bola to tu rozmanitá strakatina; 2922 3 | Stermanovo meno. A rytieri vzdychali a omdlievali od lásky, lebo 2923 9 | modlitba, aj tieto usedavé vzdychy sú obeťou nábožného srdca 2924 9 | kráľ pohanený. Ak z toho vzíde vojna, Nemci, aj môj meč 2925 10| Vedel síce, že z toho musí vzísť vojna, no v tom domnení, 2926 5 | horúci prúd víťaznej krvi, vzkypela v žilách českých vojvodcov. 2927 4 | trhliny, nad ktorými sa vznášal, aj výsosť závratnej slávy, 2928 9 | horiaca láskou, živým a vznešeným citom k Svätoplukovi? Povedzte 2929 6 | Svätoplukovej slávy. Jej duša sa vzniesla z lona týchto starých germánskych 2930 1 | storočím! Od tých čias sa vzniesli nad našimi hlavami smutné 2931 6 | skrášlený Adelaidin klobúk a vzniesol sa vysoko do oblakov, aby 2932 3 | Nevypínal sa síce podľa vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek 2933 10| pristať, keďže sa viac nemohol vzpierať a protiviť nepremoženému 2934 8 | dôstojnú postavu. Vysoký vzrast, strieborné, zošedivené 2935 9 | Potešila sa a odišla od obloka. Vzrušená nebeskou radosťou prechádzala 2936 6 | velebnosťou. ~Jej srdce bolo vzrušené tou najčistejšou láskou 2937 2 | hradného strážcu najväčšmi vzruši1a Adelaidu. Kvitnúce ruže 2938 9 | strašne vyzerajúcich rytierov, všelijak poobliekaných, no výborne, 2939 9 | túlajúc sa horami, pozbieral všelijakú zberbu povaľačov a lúpežníkov, 2940 10| Bořivoj, požívajúc ochranu všemocného Svätopluka, rozširoval vo 2941 8 | prichádzam na rozkaz tohto všemohúceho boha. ~Neprichádzam preto, 2942 8 | do moci a riadenia toho všemooúceho boha! ~Všetko je slabé, 2943 2 | rodín; lebo to časté, ba všeobecné pozdravovanie nemohlo patriť 2944 3 | čosi počuli. Ale ona videla všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť 2945 10| tento deň ako slnce medzi všetkými dňami života. Takisto Bořivojovi. 2946 8 | vnútorné vlastnosti dojali všetok ľud. Dojem zvyšovalo ešte 2947 4 | Adelaidu o ruku. ~Adelaide za1čalo byť teraz tak úzko, že nevedela, 2948 3 | s akousi treťou, rovnako zababušenou postavou a spolu si dačo 2949 3 | našich čias! Ale ešte aj iná zábava čakala na hostí v priestrannej 2950 10| najmilšou Svätoplukovou zábavou. Nikdy nepocítil horúci 2951 9 | mníška. Umierajúci slnečný záblesk bledožltým bozkom zafarbil 2952 4 | Adelaidinu dušu horúcimi zábleskami, lenže mrak neistoty zastiera 2953 2 | k nim znížili purpurové záblesky slnca a zlatom obrúbili 2954 10| a trúby, keď sa v rukách zablýskali čaše na Svätoplukovu slávu. 2955 10| sám perie Nemca! ~Už sa zablysli slnca lúče ~na oslavu víťaza 2956 8 | nikdy nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď 2957 7 | Svätopluk sa spustil na stolec a zabral sa do hlbokého, pamätného 2958 6 | výboj, keby mu v tom nebol zabránil príchod zimy. ~Teraz mu 2959 4 | srdce jej v tom načisto zabránili. Potom, keď sa jej vnútro 2960 10| ako sa zdalo, na svadbu zabúdal, nech mi to ráči odpustiť 2961 1 | svojich predkov; lebo toto zabúdanie podožiera koreň jeho života. 2962 7 | iba na nepriateľskú moc a zabúdaš na skúsenosť a na poznanú 2963 6 | skalou. Zrazu sa obzrela, no zabudla, že sa opiera o natiahnutú 2964 1 | J KOLLÁR~Slováci dávno zabudli na svadbu veľkomoravského 2965 8 | sa tak pánu Svätoplukovi zachcelo po nemecky k nám vtrhnúť! 2966 5 | tak rozmýšľal Bořivoj o zachovaní svojho národa. Bořivoj poznal 2967 9 | akokoľvek ovenčený, predsa si zachováva svoju smutnú podobu. ~Ustanovili 2968 6 | niekoľko jedľových halúzok, zachytil perami skrášlený Adelaidin 2969 1 | pozor, lebo začnem od samého začiatku. ~Bola noc. V Nitre bolo 2970 10| dvorom, a tu bol vlastne začiatok tej slávnej, pamätnej svadby 2971 2 | cisár. - Všetci vidíme, ako začína silnieť ten náš područník, 2972 10| mu ani prudký oheň lásky zacloniť slávu jeho národa. Zrazu 2973 1 | ale dajte pozor, lebo začnem od samého začiatku. ~Bola 2974 3 | prechádzajúcich mužov bola začula hlas dobre známeho grófa, 2975 9 | záblesk bledožltým bozkom zafarbil jej tvár. Rytier ju mohol 2976 9 | sa potom premeniť hoci na zafír, nikdy viac neoživí skleslú 2977 8 | a hoci im mnohé zostalo záhadou, predsa ich celá táto reč 2978 1 | pamätnú svadbu zaviala a zahalila šedivá, ďaleká, stratená 2979 10| žiadosť tá spočívala v zahanbení domácich, keby sa mu podarilo 2980 6 | potom si sadla na skalu a zahĺbila sa do myšlienok. Pomyslenie 2981 10| Nemcov mesto i miesto, ~zahnali Nemcov Slováci! ~A vďaka 2982 7 | posilniť svoj ľud, a potom ho, zahnať a naveky pokoriť? A napokon 2983 1 | predsavzatí. ~Ach, ale jako zahojím rany svojho národa, keď 2984 1 | medzi lúkami, poliami a záhradami, a iba sem-tam v ňom pleskla 2985 10| vyšehradskej kňažnej s inými, najmä zahraníčnými devami, všetko sa mu na 2986 5 | tieto slová a celý snem zahrmel: - Sláva Bořivojovi, slávnemu 2987 5 | ako rozmýšľal Ľudovít o záhube Čiech, tak rozmýšľal Bořivoj 2988 7 | slávu naveky - to, že som zahubil veľkého Rastislava... ~- 2989 10| nepriateľov a nekonečnú záhubu - to už sem nepatrí. No 2990 3 | pozrieť obraz, visiaci oproti, zahvižďala mu okolo uší strela a treskla 2991 3 | plášť, bohato naberaný, sa v záhyboch ako vo vlnách spúšťal až 2992 6 | nádejali, že si zas dobre zahýria, keď sa budú môcť svadbiť 2993 2 | purpurové plamene, čierne oči sa zaiskrili, a šatôčka, obrúbená rýdzim 2994 10| Slovákov, a Metod. Vyslanec zaiste podľa známych príznakov 2995 10| zbrojnoši, ktorí okrem toho zajali ich náčelníka a zviazaného 2996 1 | kniežatstvo, keď ho zradne zajatého vydal jeho najväčšiemu nepriateľovi 2997 5 | kým Čechy boli zatiaľ v zajatí tuhého pohanstva. Neisté 2998 8 | kniežaci príkaz rozhlásili, že zajtra sa majú konať služby neznámemu 2999 9 | otriasla Adelaidinu dušu od základov, takže nikdy viac neprišla 3000 3 | Adelaidu. Vilím a Engelschalk, zakrútení do plášťov, prechádzali 3001 1 | som mu vyrval. Hej, chcem zakryť svoje hriechy a úhony, spáchané