| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Jozef Miloslav Hurban Svadba krála velkomoravského IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Chapter
3002 9 | vojna, Nemci, aj môj meč zakúsite v poli! ~Potom ľavou rukou 3003 9 | Svätopluka, zastala pri ňom a zaliali ju horúce slzy. To bol posledný 3004 9 | stupeň blaha. Pohľad jej zalietal v tú stranu, kde vyhasol 3005 9 | zaštrkotal, pravicou si založil na hlavu prilbicu. Po dlhých 3006 8 | krstenie. Mnohí potom našli zaľúbenie v Kristovi, takže sa ich 3007 6 | chodby a siene, v ktorých mal záľubu Karol Veľký, opravovali, 3008 10| lebo ich aj sami Slováci zámerne pálili pred nepriateľom, 3009 6 | vojna: aké rozdielne ľudské zamestnanie! ~Cisára veľmi popudila 3010 3 | vystúpil spomedzi svojich, zamiešal sa medzi kniežatá a iné 3011 4 | slová. Potom odišiel. ~Pred zámkom stoja slovenskí odenci. 3012 9 | nahádzané. Zapálené oči, zamračené čelo a akási spurnosť z 3013 1 | Kráľ zas umĺkol a hlboko sa zamyslel. No jeho myseľ musela však 3014 9 | gróf smútil. Preto prosila zaňho Adelaida - a tak teraz tohto 3015 10| Svadba kráľa Veľkomoravského" zapáči, pokúsi sa potom našim milým 3016 4 | horiaci, ale už-už hasnúci lúč zapadajúceho slnka očarúva obrazotvornosť 3017 1 | premenili a sláva Nitry zapadla do hlbokého, nemého a neúčastného 3018 10| naše tváre ~národa slnce zapadlé? ~Slnce zapadlo v mraku 3019 6 | do oblakov, aby po chvíli zapadol v lesnej pustatine. ~Adelaida 3020 9 | ledabolo na sebe nahádzané. Zapálené oči, zamračené čelo a akási 3021 2 | odkladania nemeké pluky zaplavili Svätoplukovu krajinu. Podľa 3022 8 | už boli všetky predsiene zaplnené, vošla dovnútra celá Bořivojova 3023 10| Svätoplukovým návratom. ~Zaraz sa aj v Nitre pripravovali 3024 7 | národa? ~Svätopluk stál zarazený. Myseľ mu horela, ale tvár 3025 2 | cisárskom zámku sa konalo zasadnutie rady, na ktorom bol prítomný . 3026 10| opúšťala nádej... ~lež tu sa zaskvel v zlej dobe anjel, ~ktorého 3027 2 | chatrči, tak to nie je mojou zásluhou, že som sa narodila na kráľovskom 3028 10| aj všetkých ostatných, sa zaslúžili o víťazstvo nad nepriateľom, 3029 9 | namierená na Svätopluka, zastala pri ňom a zaliali ju horúce 3030 3 | prísahu vernosti nemeckej zástave. Potvrdením tohto dohovoru 3031 4 | zábleskami, lenže mrak neistoty zastiera tento obraz v jej mysli. ~ 3032 8 | český národ bol. teraz taký zastrašený a jeho myseľ zmietali sem 3033 4 | dvere a Adelaidinu myseľ zastrelo žalostné tušenie, že to 3034 8 | štvorhlavá Svantovítova socha zastrená v popredí osobitnou oponou, 3035 3 | Adelaida svojou krásou zatienila všetky prítomné panie a 3036 7 | svätého predsavzatia, a práve zato ma podozrievajú Slováci! 3037 10| neklamú, tak si v považskej zátočine vzal svoj hriešny život. ~ 3038 8 | sám stvoril, on ho môže zatratiť, ale je taký dokonalý vo 3039 8 | prevrátená: mnícha stŕčali a zauškovali, ba niekoľko pohanov ho 3040 5 | cisári s týmto náboženstvom zavádzali hneď aj desiatky a dane, 3041 3 | vykladanom zlatom a perlami, mal zavesenú prilbicu. Gaštanové vlasy 3042 1 | osudy, a tú pamätnú svadbu zaviala a zahalila šedivá, ďaleká, 3043 3 | ale Svätopluk sa musel zaviazať za seba aj za svoju krajinu 3044 3 | Iní zasa Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali 3045 7 | na tento nebezpečný krok. Zavolali si preto medzi seba kráľovského 3046 4 | ktorými sa vznášal, aj výsosť závratnej slávy, ku ktorej túžil povzniesť 3047 1 | ostrôh. Kráľovská palota bola zavretá, čo vzbudilo všelijaké reči 3048 3 | Zahrmeli bubny a trúby víťazne zavrešťali. V sieni sa ozvali hlasy " 3049 3 | zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby vo vrave sem-tam 3050 10| Sláviu. Na českom pomedzí zazneli nemecké trúby, a hneď potom 3051 10| Veľký! ~Slávou ti večnou zaznie harfa ~i ďalekému potomstvu! ~ 3052 10| Slováci! ~A vďaka i sláva ti zaznieva ~kráľ, Svätopluk Veľký! ~ 3053 10| naskutku prepustiť. Bohvie, kam zašiel tento sám sebe odcudzený 3054 4 | rozorvaný zúfalec sa na to hneď zaškľabil. ~- Akože, akože, milostivá 3055 9 | dvere sa ani nehli. Hrozne zaškrípal zubami, vpadnuté oči mu 3056 2 | trhala kvietky a bylinky, zašli obe až do lesíka na brehu 3057 10| mocné zväzky s priateľmi, zažal v národe svetlo pravdy a 3058 6 | horách a strmých skalách zažili iste málo dobrých dní. Preto 3059 6 | hrdinský Svätopluk, keď zbadá nejakú zver, prebodnutú 3060 2 | Jednako, aby sa ich čím skôr zbavila, sama ju pobádala do ďalšieho 3061 9 | horou uberala sa posledná zberba, čo vyzerala tak, akoby 3062 9 | horami, pozbieral všelijakú zberbu povaľačov a lúpežníkov, 3063 8 | však pred krčmou začali zbiehať deti a dospelí, robili krik 3064 10| proti Svätoplukovi rojili a zbierali, on na vojnu ani nepomyslel, 3065 9 | kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo vojsko. Šíky a pluky sa 3066 4 | Svätopluk nemohol opätovať. ~- Zbohom, kňažná, uvidíme sa, až 3067 10| dorazila až neskôr, ozbíjaná zbojníkmi čo zostali z nemeckých vojsk 3068 10| osedlaných koní zostalo zbojníkom, iné ochránili hrdinskí 3069 9 | čiernom podstavci,. kľačí so zbožnou mysľou tá mladá mníška a 3070 5 | osed1ané kone, štíty a rozličné zbrane. Ale práve čo sa mal skončiť 3071 5 | náboženstvo, kým Slováci zbratani s Moravanmi už medzitým 3072 8 | zhromaždilo sa tu väčšie množstvo zbrojnošov a pospolitého ľudu, lebo 3073 10| najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so svojou kňažnou 3074 9 | razom strhol hrozný krik, zdesaťnásobený hrmotom a šramotom ostrôh, 3075 5 | sa český národ tak dlho zdráhal prijať kresťanské náboženstvo, 3076 7 | kráľ môj, dôležité veci ma zdržali, - ospravedlňoval sa vážny, 3077 10| je to div, že sa človek zdrží pri tých obrazoch, pre nás 3078 3 | Hoci ohromený, ale nie zdurený, odišiel Svatopluk aj s 3079 8 | Ten boh stvoril nebo a zem a všetko živé pod slnkom: 3080 10| potom, keď skončil svoju zemskú púť, ako znesvárení synovia 3081 1 | lampa v kráľovskej komnate zhasla a v Nitre i na hrade sa 3082 3 | s ňou po komnate, to sa zhovárajúc s ňou, to obzerajúc starožitné 3083 7 | o ktorých sa s tebou ja zhováram dosť dôležité? - hovoril 3084 10| veľkomoravským kráľom. ~Trúby a bubny zhrmeli a celá Nitra sa chystala 3085 8 | vystúpil. na rečnisko,a kázal zhromaždenému zástupu. ~- Čo to vraví, 3086 10| ktoré mohol napochytro zhromaždiť, za vodcovstva Svatoslava, 3087 1 | aj tieto spomienky už-už zhynú! ~Ale podíďme už bližšie. 3088 6 | tom nebol zabránil príchod zimy. ~Teraz mu zas prípravy 3089 7 | Moravu, že by som mohol získať aj susedných Čechov? ~Metodova 3090 9 | ples, na ktorom sa mala zísť celá nemecká sláva. Sama 3091 8 | plný svätého nadšenia, - zišli ste sa tu, udatní Česi, 3092 9 | spánku, iba ten jeden oblôčik zjasňuje slabá lampa. Pred krížom 3093 2 | ospevuje vašu krásu a váš milý zjav! A vy, kňažná, nič nepočujete! ~ 3094 9 | jednej cely, v ktorom sa zjavila preblednutá, smutná mníška. 3095 3 | cieľom, aby tu svojmu národu zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol, 3096 4 | bledá. Pozrela do zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny vo svojej 3097 7 | Rastislavovcov, by si sa zľakol, keď máš víťaziť? Svätopluk, 3098 10| Všetko sa topilo v lesku zlata a striebra, a srdce v radostiach. 3099 9 | oblečený v čistom striebre a zlate a rytieri sa tešili na svadobný " 3100 8 | pokoji. ~Od neho máte to zlato, striebro, tú meď a to drevo, 3101 6 | starých germánskych hôr na zlatoklasé polia a vínonosné nitrianske 3102 8 | lámal vašich strieborných a zlatých, - drevených a medených 3103 10| lež tu sa zaskvel v zlej dobe anjel, ~ktorého z neba 3104 3 | hociktorému nepriateľovi Nemecka a zložia prísahu vernosti nemeckej 3105 6 | Bořivojom, a tak naveky zmariť nemeckú nádej. Preto sa 3106 4 | zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny vo svojej tvári. Dnes mal 3107 8 | rýchlo premenila na úžas a zmeravenie, keď sa zjavil nábožný Metod. 3108 2 | celé toto správanie kňažnej zmiatlo, lebo sa zrazu cítila oklamaná. 3109 8 | časoch, pravdaže, ľud sa zmieta sa vo večných pochybnostiach, 3110 8 | zastrašený a jeho myseľ zmietali sem a ta všelijaké povesti, 3111 4 | posledný obláčik prachu, zmizla aj šatôčka aj Adelaida zo 3112 2 | skoncovala pokojnou cestou a zmluvami. Zdalo sa im, že Svätoplukove 3113 10| lásky, preto sa ho teraz zmocnil celou svojou prudkosťou. 3114 10| cnosti; takže sa nemal čas zmocniť jeho srdca tento všetko 3115 7 | namrzenosť, ktorá sa čoraz väčšmi zmocňovala jeho ducha odvtedy, čo sa 3116 9 | nemu už prichádza strážca. Zmraštil obočie, položil kanvicu 3117 9 | plesal od radosti, lebo bola známa sláva Ľudovítovej hrdinskosti. 3118 3 | mužov bola začula hlas dobre známeho grófa, o ktorom sme už prv 3119 6 | poľovnícku trúbku a dala znamenie na rýchle stretnutie sa 3120 5 | Tak sa teraz cisár chytil znamenitej príležitosti. Hneď po Svätoplukovom 3121 8 | Česi, šľachetné ratolesti, znamenití potomci Čecha a Sama! A 3122 9 | ostatné, je mu povedomý a známy, že ho už dakde musel počuť. 3123 10| Metod. Vyslanec zaiste podľa známych príznakov predpovedal skoré 3124 10| Svätopluka, lebo on býval známym vodcom Nitranov. Všetky 3125 10| si kvílil, synu Nitry, ~znášajúc jarmo nemecké, ~tak nariekal 3126 10| skončil svoju zemskú púť, ako znesvárení synovia nepokračovali v 3127 5 | jeho sila, čo tak ukrutne zničila Stojmírovu slávu, našla 3128 2 | krajoch, až sa aj k nim znížili purpurové záblesky slnca 3129 1 | náhlivo vstal a usmievajúc sa, znova sa začal prechádzať po komnate. - 3130 2 | Rozprávať sa nemala s kým. Zohla sa, dvihla šatôčku a ponáhľala 3131 2 | A pri tých slovách sa zohýnala a so smiechom trhala bylinky 3132 2 | dívala s otvorenými ústami a zopnutými rukami, a ani hneď nevedela, 3133 10| náhlil do Nitry a Bořivoj zoraďoval šíky a pluky, lebo Nemci 3134 10| anjel, ~ktorého z neba Nitre zoslal boh. ~Už luhy slávske pod 3135 7 | že Svätopluk sa zamýšľa zosobášiť s nemeckou kňažnou, nemilo 3136 10| neskôr, ozbíjaná zbojníkmi čo zostali z nemeckých vojsk v českých 3137 7 | hlavy zošedivené v bojoch a zostarnuté v radách. Boli to živí svedkovia 3138 5 | platilo v poli aj v rade. I zostavilo sa vyslanstvo, ktoré sa 3139 7 | ktorými si sa vyznačil, už zotreli túto škvrnu. Ale vedz, kráľ 3140 9 | sa. Vo vrúcnej modlitbe zotrváva do polnoci. ~A za koho sa 3141 10| prvý raz zmocnila, keď sa zoznámil s vyšehradskou kňažnou - 3142 2 | bolieť, akýsi červ musí zožierať koreň jej blaha; našej milostivej 3143 4 | včerajšia udalosť sa jej zračila v hroznej podobe. Domnievala 3144 1 | chytiť a poslali ho ako zradcu nemeckému cisárovi do Rezna. 3145 6 | zahľadel na bralo. ~- Aha, zradná stvora, poľujete po skalách 3146 9 | slovenský, tu povedz tie zradné slová toho môjho satrapu, 3147 4 | podišla k obloku a uprela zrak na dunajskú vodu. ~S nezdvorilým 3148 8 | a môže ju večne spasiť! Zriekam sa modly štvorhlavého Svantovíta 3149 4 | vstala bledá. Pozrela do zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny 3150 10| nikdy nevídanou mocou, aby zrúcal a rozvláčil celý slovanský 3151 9 | nehli. Hrozne zaškrípal zubami, vpadnuté oči mu vyskočili 3152 3 | Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali aj jeho aj Adelaidu. 3153 6 | Adelaidy, ktorá sa jej sama zúčastnila ako odvážna lovkyňa. Už 3154 3 | vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť na plese. ~Prv, než sa zjavil 3155 9 | Adelaida - a tak teraz tohto zúfalca prepustili. ~Bol to deň, 3156 4 | nezmohla. Tento rozorvaný zúfalec sa na to hneď zaškľabil. ~- 3157 6 | hustých krovín vystúpil zúfalý gróf Rudolf a divo sa zahľadel 3158 10| vojská nemecké, ~mestami zúrili chlípne! ~Lež tu Svätopluk 3159 10| apoštol spojil manželským zväzkom vyšehradskú kňažnú. so Svätoplukom, 3160 9 | položil kanvicu na stôl a zvalil sa na svoje machové lôžko. ~ 3161 2 | bol mohol cisár náležite zvážiť slová štebotavej komornej, 3162 9 | poslednú silu, a keď sa už zvečerilo, pobral sa do táboriska. ~ 3163 8 | Celý zástup ich sprevádzal zvedavými očami, až kým neprišli na 3164 6 | Svätopluk, keď zbadá nejakú zver, prebodnutú jej šípom , 3165 10| nebeským cieľom urobiť nám zverené národy šťastnými... nech 3166 8 | posiela ma k vám, aby som vám zvestoval jeho vďačnú pravdu! ~Ten 3167 10| toho zajali ich náčelníka a zviazaného ho doviedli do Nitry. ~Svätopluk 3168 10| odísť s ,tou nádejou, že ak zvíťazím, odmení ma vaša ruka? ~Konečné 3169 2 | nepodarilo nad Svätoplukom zvíťaziť, Veľkomoravská ríša by sa 3170 7 | Rezna, správal sa celkom zvláštne. Nepochybovalo sa o tom, 3171 10| istou domnelou žiadosťou po zvláštnom víťazstve nad svojimi nepriateľmi: 3172 6 | však s voľne povievajúcimi zvlnenými vlasmi vysadla na vraníka 3173 4 | blaženosti, znovu sa rozzúril a zvolal chrapľavým hlasom: - Ach, 3174 2 | Svätopluk mal byť razom zvrhnutý z trónu. ~Jeho reč podporoval 3175 3 | jeho tunajšieho väznenia. Zvyčajne ho volávali "slovenským 3176 8 | nebol by úbohý mních ušiel zvyčajnému osudu, utopeniu, keby sa 3177 7 | vladykov a radcov a premeškal zvyčajnú hodinu. ~- Milostivý kráľ 3178 2 | ktoré okúsili slobodu a zvykli si na víťazstvo, boli by 3179 7 | stupeň. Lebo určite nemal vo zvyku tak nešetrne sa zhovárať 3180 8 | kameňom vykladaná a voľačo zvýšená obetnica na spôsob kresťanských 3181 9 | cisársky pisár, ktorý väzňovi zvýšeným hlasom prečítal takýto rozsudok: ~- 3182 8 | dojali všetok ľud. Dojem zvyšovalo ešte dlhé rúcho. ~- Kvôli 3183 9 | vlasy mu padajú do očí, šaty má síce čisté a skvostné, 3184 1 | svadbu zaviala a zahalila šedivá, ďaleká, stratená minulosť...! ~ 3185 3 | postavou a spolu si dačo šepkali. ~Veľactený čitateľ a láskavá 3186 10| vojsk v českých horách. Šesťsto bujných, osedlaných koní 3187 4 | pripísal iba Rudolfovej šialenosti. ~- Poznám, drahá kňažná, 3188 8 | sa inde. ~Za okamih bol šiator roztrhaný, kazateľnica prevrátená: 3189 8 | robili krik a lomoz okolo šiatra, ktorý tu vyrástol za malú 3190 8 | vyrástol za malú chvíľu. Pred šiatrom bolo neveľa vyvýšené miesto 3191 8 | Všetko sa hrnulo von k šiatru. ~Nemecký mních v jednej 3192 1 | lampy... a mesiac akoby šiel na vohľady, s usmievavou 3193 5 | národ nevie skláňať svoju šiju do otrockého jarma. Vie 3194 10| nepodmaniteľná, všetky nepriateľské šípy a strely sa od nej odrážali. ~ 3195 8 | junák, štrngajúci svojím širokým mečom, - tam je všetko inakšie. 3196 10| aby mu nepomohli, jednako škodu, ktorú utrpeli Nemci po 3197 7 | strach. Prešiel nejednou školou trpkých osudov, a preto 3198 10| náboženstvo, Svätopluk staval školy a chrámy a viedol svoj ľud 3199 3 | Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali aj jeho 3200 7 | vyznačil, už zotreli túto škvrnu. Ale vedz, kráľ môj, národ 3201 8 | ste sa tu, udatní Česi, šľachetné ratolesti, znamenití potomci 3202 2 | Svätopluk, kráčajúc v ich šľapajach! Naše vojská sú porazené, 3203 10| synovia nepokračovali v šľapajách veľkého otca a priviedli 3204 9 | čo bujdošili v horách, šli pod cisárske zástavy. Hlavnú 3205 9 | Bez dákeho poriadku tu šlo asi osemdesiat strašne vyzerajúcich 3206 9 | zdesaťnásobený hrmotom a šramotom ostrôh, mečov a rytierskych 3207 1 | rozmýšľal teraz o jej blahu a šťastí. A to tým viac, že si bol 3208 8 | vašich bohov? Aké veľké šťastie pre vás, že ste takí mocní, 3209 2 | Milostivá kňažná, aká ste šťastná! Ach, svätá matka božia 3210 10| Svätopluk sa oženil a žil šťastne, a tak by som vzácneho čitateľa, 3211 10| šedinami ovenčenými slávou šťastného a vytúženého úspechu. Potom, 3212 9 | Svätopluka. Ale dnes bol štastný deň, všetko na hrade sa 3213 10| urobiť nám zverené národy šťastnými... nech nás spojí naveky...! 3214 2 | muži oveľa výrečnejší a v štátnickom konaní, oveľa prefíkanejší 3215 2 | cisár náležite zvážiť slová štebotavej komornej, pod hradom sa 3216 2 | začala hovoriť ešte smelšie a štebotavejšie než predtým. Takto pokračovala 3217 6 | stíchli a ohlášal sa iba štekot psov. ~Adelaida, pyšná lovkyňa, 3218 1 | Malojeny, Bruncvíkovcov, Štilfrídov a im podobné neprirodzené 3219 8 | jeden výrečný český junák, štrngajúci svojím širokým mečom, - 3220 9 | povedal. ~Po zámockej dlažbe štrngali ostrohy a rinčal hrmotný 3221 8 | svätyne, v ktorej stála štvorhlavá Svantovítova socha zastrená 3222 8 | spasiť! Zriekam sa modly štvorhlavého Svantovíta a všetkých bohov 3223 3 | cisárom a Karolmanom. ~Boli už štyri popoludní, keď sa sadalo 3224 2 | reznianske veže a peny Dunaja šumeli pri krajoch, až sa aj k 3225 2 | nič nepočujete! ~Takto švitorila štebotavá komorná, ale o 3226 2 | asi päťdesiatročná žena, švitorivá, vrtká, štebotavá Nemka. 3227 9 | svoje machové lôžko. ~Vošiel žalárnik a po jeho boku si zastal 3228 4 | Adelaidinu myseľ zastrelo žalostné tušenie, že to neprichádza 3229 10| slovenské. ~Útecha vädla v mysli žalostnej, ~srdce opúšťala nádej... ~ 3230 2 | bavila na výslní krásnych želaní a nevnímala reči komornej. ~- 3231 10| vzbúrili všetky jeho predstavy, želania a ciele, ktoré si bol uložil, 3232 3 | mnohými kahancami a na železných reťaziach visiacimi lampami 3233 9 | porozmýšľal, vstal, podišiel k železným dverám a začal nimi z celej 3234 10| šíku hustom ~"Bi, sekaj, žeň ich," káže Svätopluk, ~a 3235 2 | komorná, asi päťdesiatročná žena, švitorivá, vrtká, štebotavá 3236 9 | čakali na svojho milého, ha ženícha? Vaša hruď sa vlnila, nepokojne 3237 7 | to postaral a nehľadal si ženu v nemeckých krajoch. ~- 3238 2 | prilbíc. Po brehu išli dve ženy, ktoré na seba obracali 3239 10| nad svojimi nepriateľmi: žiadosť tá spočívala v zahanbení 3240 10| a omámený istou domnelou žiadosťou po zvláštnom víťazstve nad 3241 9 | lebo nikto ju viac nevidel žialiť. ~- Tu je skrytý hrob Svätoplukovej 3242 10| že Svätopluk sa oženil a žil šťastne, a tak by som vzácneho 3243 9 | nič nepomáhalo. ~Adelaida žila v sebe. Niekedy sa usmievala, 3244 4 | Celá sa triasla od ľaku, žilami sa jej rozprúdil studený 3245 5 | tom, akoby aj ďalej mohol žiť český kmeň slobodne. ~Príčinou 3246 8 | stvoril nebo a zem a všetko živé pod slnkom: on nám daroval 3247 7 | Svätopluk, - tu pred tvárou živého boha ti prisahám, že jediným 3248 7 | zostarnuté v radách. Boli to živí svedkovia histórie Veľkomoravskej 3249 10| Na kráľovskom hrade bolo živo. Celý jeden rad siení bol 3250 10| najkrajšie hodiny vo svojom živote na Vyšehrade. Svatopluk 3251 9 | Adelaida, horiaca láskou, živým a vznešeným citom k Svätoplukovi?