Chapter

 1 1 |     veksľoch stotisíc a Kriklák sa mi nehanbí päťtisíc so svojou
 2 1 |          babka hvízda, a keď by sa mi takto stará naklonila, vnučka
 3 1 |        starej sa zakrúť! A táto sa mi pozdáva, ebugatta, len toť
 4 1 |       ebugatta, len toť nedávno sa mi pekne na ulici prihovárala!
 5 1 |          boli radi. Len neviem, či mi túto šajnu budú môcť, mladý
 6 1 |           to si veru vyprosím, aby mi ho daromným papierom menovali!
 7 1 |           Myslia si, že neviem, čo mi banka vyplatí za túto ceduľu?~–
 8 1 |            biedna šmatlinoha, ešte mi banky bude spomínať! Ktože
 9 1 |           a žid ako žid! Lež tajdi mi – keď si sa dala kmínskemu
10 1 |        takto vyhodiť! Tajdi, tajdi mi, nech na to ani nemyslím!~
11 2 |          ho zas Brožek, – veďže sa mi tak nerozdeklamúvaj, ja
12 2 |          ľudia, hanbia sa zaň. Aký mi je to národ, keď nemá ani
13 2 |        Brožkovi reč Milenský. – Ty mi nadhadzuješ, že vždy len
14 2 |           a blahu?~– No, no, veďže mi nedeklamuj o tých veciach,
15 2 |            na to Jaroslav, – národ mi je ten človek v ňom, ktorý
16 2 |    slovenský národ národom, ale ty mi zas popusti z tých svojich
17 2 |            Bol som teológom, aj sa mi teológia páči, ale úradne
18 2 |         ale úradne teologizovať sa mi znevidelo. A ja iba proti
19 2 |       akože by som sa nesmial, keď mi na um zišlo tvoje večné
20 2 |          peknú noveletku, za ktorú mi pán redaktor pekný honorár
21 3 |           zo svojho kaputa.~– Ozaj mi majú dačo povedať? Nože
22 3 |        pichá v krvi, páli ma, mdlo mi prichodí, a keď ide cez
23 3 |          keď ide cez chyžu, tak sa mi zdá, že anjel letí. Za tie
24 3 |            čo v ruke má, a to nech mi veria, tisíce by som platil,
25 3 |         tisíce by som platil, také mi je to všetko vďačné. Sám
26 3 |            v tom nie inšieho, nech mi ráčia veriť, Herr von Šúplata.
27 3 |          zas Hovorková.~– Ale, keď mi len ten slovenský spisovateľ
28 3 |    privykla, a teraz vidíš, ako je mi dobre. Tiež som išla mladá,
29 3 |         ich chcem naveky, čokoľvek mi možné urobiť alebo zniesť
30 3 |         fifidlo ty jašterka, tajdi mi z očí, nech ťa nevidím!
31 4 |    Bruchoslavičanom čo?~Hja, dajte mi pokoj s Bruchoslavičanmi!
32 4 |           slova nepovedala. – Vari mi ani neodpovieš – ty šmatlinoha? –
33 4 |          trstenice tam niet! – Kde mi je trstenica? – zahrmel
34 4 |          prosím ich ponížene, nech mi dajú zaň pätnásť zlatých,
35 4 |           Nože, – povedá, – ukážte mi ešte tú ceduľu! – Pozrúc
36 4 |        čože sa starajú do mňa, keď mi nechcú pomôcť!~A s tým,
37 5 |           tam po biedach, povedzže mi, čo si vykonal u Ľudmily?
38 5 |           ešte Jaroslava:~– Povedz mi teda istotu, či ozaj tá
39 6 |         Ale... – na kieho čerta sú mi tie peniaze, keď ich nemám
40 6 |         boháč pomyslieť, načože sú mi peniaze, veď ja si ženu
41 6 | spisovatelia, ale prosím ich, nech mi povedia, čo sú to za ľudia,
42 6 |          spisovateľstvo!~– Eh, ako mi odľahlo! – vzdychol si Šúplata, –
43 7 |        bohatstvá ach, tajdi, tajdi mi s takými nádejami.~Hurdálková
44 7 |       láska dákeho turistu, keď si mi ty o všetkom tomto ešte
45 7 |    Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril
46 7 |           hovoril mu ešte, – to sa mi páči. Teda len skoro sa
47 8 |         môj dobrý priateľ Milenský mi sľúbil, že ma bude rekomedovať
48 8 |          tvoj osud len na mňa. Ver mi, že všetko dobre vypadne,
49 9 |            do lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť
50 9 |            že je to pravda, čo ste mi vy o nich už dávno hovorievali:
51 9 |          ale len to si prosím, aby mi povedali, čo naozaj mienia,
52 9 |          na teba pomyslím, vždy sa mi zdá, že by sme sa my dvaja
53 9 |     najlepšie k sebe hodili. A ver mi, duša moja, že som teba
54 9 |          som si obzeral ženu. Sľúb mi teda, že...~– Ale, ale,
55 9 |           a šaty, o tom potom! Len mi ty sľúb! – Takto ju posilňoval
56 9 |         tak, nech ohovárajú, to sa mi páči, Ilonôčka moja, – a
57 9 |     odplekaný aj pochovávaný – ten mi to uzná. Ona si už len v
58 9 |            To neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou,
59 9 |            domu chodiť! A pane ani mi len slova nepovedal, lež
60 9 |            mojej Ľudmile – nie, to mi je nie možné zniesť, ja
61 9 |            tak, prv nevstanem, kým mi nesľúbia tu pred týmto mojím
62 9 |          Ľudmila ma nechce, bár by mi ju babka mala vôľu dať.
63 9 |   privolenia nič nebolo.~– Čože by mi to bola za satisfakcia za
64 9 |            oni takým bosorákom, že mi budú schopný túto satisfakciu
65 9 |           sám seba natrestal. Toto mi verte – o chvíľu bude o
66 9 |           robí, za pätnásť zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje –
67 9 |      Brožek Milenského, – povedzže mi teraz, povedz, kto viac
68 9 |          pätnásť zlatých, a aby si mi ani tie nebol dlžen, vrátiš
69 9 |            tie nebol dlžen, vrátiš mi ich tak, keď ich Šúplatovi
70 10|                        10~Prichodí mi hovoriť o Šúplatovi. Nebola
71 10|          vychádzajúcou.~– Ale čože mi už raz nepovieš, kde máš
72 10|           strela, dosť na tom, daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu
73 10|         ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel za ňu vrátiť
74 10|       skoro zúfala.~– Nože netrkoc mi už toľko za ušami, ale dones
75 10|      svadbu nenechala? Či nie? Ale mi sľúb – že ma nevyhrešíš.
76 10|           tú istú ceduľu, ktorú si mi na Silvestra aj na Nový
77 10|        stojíš, ponúkala, tú ceduľu mi daj, to ti hovorím!~Ilona,
78 10|        ceduľu donesiem; pán Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju
79 10|       Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí. Čo
80 10|            starého pána – nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici
81 10|            a tento dobrý mladý pán mi na moje prosby vyčítal hneď