Chapter

 1 1 |               Kto nezná pána Šúplatu? A jeho šmatlavú ženičku kto nevidel
 2 1 |                sme mohli bezpečne aj po jeho mene našu noveletku pomenovať
 3 1 |              čas dosť bol sporý v oraní jeho okrúhlej tváričky, predsa
 4 1 |               silné a od sily sa puklo. Jeho rámiky a malý fioček boli
 5 1 |                má nos ešte dosť rovný a jeho oko je tiež na svojom mieste.
 6 1 |             takže keď vstal od zrkadla, jeho hlavička ani len nemyslela
 7 1 |             pokladať, že som sa otrel o jeho dom a len za to jedno päťtisíc
 8 1 |               šťastná myšlienka bola do jeho veľkej hlavy vletela, takto
 9 1 |                doma našiel. Ale vtom ho jeho vlastná kuchárka musela
10 1 |             nasledovne ani na kuchárku. Jeho Ilona bola kus obyčajného
11 1 |             dvere dokorán a dnuka vojde jeho dvadsať rokov spravodlivá
12 1 |             nijako do rozumu nešlo, ako jeho kuchárka môže tak nemilobohu
13 1 |                 Renzef je taký kmín ako jeho druhý kamarát a žid ako
14 2 |          vkusným náradím. V prvej stála jeho pekná knižnica, jeden pisársky
15 2 |         Slovákom priznáva, ba k predným jeho priateľom prináleží, keď
16 2 |             nemá synov, ktorým by šlo o jeho česť; a keď sa aj vyberú
17 2 |            starosť o svoj dom a dvor, o jeho pospolité veci sa nestarajú.
18 2 |                poznáva, touto známosťou jeho cesty osvecuje a svoj život
19 2 |              svoj život kladie na oltár jeho cti, slávy a šťastia!~–
20 2 |             sebou jedného: „Aha, už ten jeho premúdry syn chce mať Einfluss
21 2 |          pochyby terajšieho sveta idú z jeho učencov, a nie z tých zákonníkov;
22 3 |               ani slova odpovedať. Prvé jeho slovo bolo: – Ach, – ja
23 3 |                 čo by päť centov bolo z jeho hlavy odpadlo, a počal sa
24 3 |                Ľudmily, ale táto sa zas jeho na príčinu svojho smiechu
25 3 |               Ďorďa. Vyrozprávala jej o jeho veľkom bohatstve dlhé histórie,
26 3 |              sebe také čosi neohrabané. Jeho srdce je to najlepšie a
27 4 |                 sa dali vymáhať od neho jeho tajomstvá.~Vínko sa nalievalo,
28 4 |                pozdravenie a ďakujúc za jeho opýtanie, vinšovala svoj
29 4 |               príjemnejšie a vidiac, že jeho tajomstvo nie je viacej
30 4 |            hundral Šúplata, medzitým čo jeho verná dievka až sa tak zachádzala
31 5 |                 väčšmi zatemňovalo nebo jeho nádejí. V nedeľu po Novom
32 5 |                rukopisu.~Brožek bol ten jeho večný anjel potešiteľ, vždy
33 5 |               prechádzala veselosť, ale jeho myseľ slobodnejšia bola
34 6 |            prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení pri knihe, to je:
35 6 |              Domovej pokladnici.~My ten jeho monológ od slova do slova
36 6 |                veru taký gavalier, a od jeho smrti sa už tiež dačo strovilo!
37 6 |              myšlienky mu také išli cez jeho myseľ, aké sa nikdy predtým
38 6 |            nikdy predtým neopovážili do jeho kotrby vstúpiť.~Prosím pekne
39 6 |                 Hurdálková, nedbajúc na jeho mdloby, dorážala len ustavične
40 7 |             tušiť, že by jednako zajtra jeho ohlášky mali byť.~Sú, ach
41 7 |           diktovala, ako bol všetok ten jeho život, ktorý ho obracal
42 7 |         nestretol takého, čo by  mu bol jeho nazbierané koncepty, akými
43 7 |              pomútil, takže sa mu úplne jeho žiadosť vyplnila a on sám
44 7 |             stĺp sa bol mal premeniť. Z jeho úst málo klebiet vyšlo,
45 7 |           svojmu národu. Znal všetky, a jeho oko nevidelo ani jednu jej
46 8 |                rozume, že by sa veru aj jeho ohlášky mali zajtra začínať.
47 8 |                hneď druhý pochvaľoval a jeho význam hádal.~– Ó, ó, nie
48 8 |            zniesť, keď videl, že Brožek jeho, ako si myslel, Ľudmilku
49 8 |           urobiť všetkému tomu lapkaniu jeho Ľudmilôčky za rúčky a zato
50 8 |                lebo otec mu ešte nevydá jeho táľ.“ Takto si rozmýšľal
51 8 |              Milenskému sa zdalo, že sa jeho priateľovi ruka trasie,
52 8 |            priateľovi ruka trasie, ba i jeho hlas bol ako toho človeka,
53 8 |        nepochyboval viac o tom, že žreb jeho vlastnej kuchárky vyhral
54 8 |            Ilonu.~Nikdy sa mu ešte táto jeho verná slúžka nezjavila v
55 8 |            Šúplata sa ešte raz obzrel – jeho oko sa však zas stretlo
56 8 |                Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht často vybuchovať
57 8 |                sa presvedčil, ako stojí jeho budúcnosť s Ľudmilou, –
58 8 |               Brožkovi – ako k zradcovi jeho priateľstva, ako k pôvodcovi
59 9 |                Hurdálková, darmo volala jeho poctivé meno, on len cválal
60 9 |        dvestotisícami – aké sa zajtra s jeho veksami spájať budú pri
61 9 |              všetkých prebdených nocí v jeho živote. Ani sa nevyzliekol
62 9 |          Bruchoslavíc cestu von a žehná jeho kroky na ceste slávy. „Posvätenie
63 9 |                 pracuje, aby sa Ľudmila jeho ženou stala.~– Už som prestal
64 9 |               zapochyboval nad všetkými jeho rečami a sľubmi Milenský.~–
65 9 |             pannou Ilonou Škrabáčkovou, jeho budúcou, vernou a úprimnou
66 9 |              Šúplatovi, vychádzajúc pri jeho boku von z kostola.~Šúplata
67 9 |           skorého sobáša dnes-zajtra na jeho stolíku zjavia. Tak došli
68 9 |              lež ja tam v kostole musím jeho sprosté ohlášky vyočúvať! –
69 9 |                 vidiac, že je teraz pre jeho fígle príhodný okamih. Chytil
70 9 |           zaplatený žreb, nech má výhru jeho priateľ, ak nie – aspoň
71 9 |               vie o tom ten advokát, že jeho žreb vyhral?~– Vie, – odpovedal
72 9 |            bežal do druhej chyže, kde v jeho kabani Milenského rukopis
73 9 | Bruchoslaviciach taký advokát, lež toho jeho chudobného priateľa nieto
74 9 |               chceli so slzami odplácať jeho veľkomyselnosť, lež on sa
75 10|         rozplakal, takže sa nielen celý jeho dom a dvor, ale celá ulica
76 10|               Kto nezná pána Šúplatu? A jeho šmatlavú ženičku kto nevidel