Chapter

 1 1 |                zadivíme sa, ako Nitra k takejto novinke prísť mohla.
 2 1 |              pristúpime už radšej len k samej historke.~Na Silvestra
 3 1 |          priam pristrojil a vystrojil k druhej, lebo čože je jemu
 4 1 |           vyzeral, ako čo by ešte len k štvrtému krížiku sa poberal,
 5 1 |           Šúplata, prečo sa nepáči aj k nám dakedy? Ej, ej, už hen
 6 1 |             vymastené vlasy uhládzal, k lícam pritláčal, až naposledy
 7 1 |              Šúplatovi, ktorý sa ináč k Ilone ukazoval mrzutý, zachcelo
 8 1 |           časy pominuli a ja ich sama k frajerke vystrojím.~A pozrúc
 9 2 |         budúci len zúfať z teba, lebo k tomuto zúfaniu každého z
10 2 |               keď ešte aj taký, čo sa k Slovákom priznáva, ba k
11 2 |               k Slovákom priznáva, ba k predným jeho priateľom prináleží,
12 2 |          iných ciest, vedúcich národy k sláve a blahu?~– No, no,
13 2 |              budem za iných,“ a pokým k bráne príde, ešte si aj
14 2 |               mužov mali, ktorí by sa k našej národnosti priznávali,
15 2 |       napospol sa len teológovia mali k slovenskej národnosti a
16 2 |          plody a skutky chýž!~– Našim k slovenskej národnosti sa
17 2 |            idem? A či je nie slobodno k dievčaťu zabehnúť? ~– Prekliate
18 3 |            kosti.~A tak len pristúpme k pani Hovorkovej. Pani Hovorková
19 3 |            nádej nemala na bohatstvo. K tomu bola aj takej povahy,
20 3 |              bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej
21 3 |         začala: – Chodia síce, chodia k tebe všakovakí, ale čože
22 3 |       Milenský a Ľudmila, obrátiac sa k Hovorkovej, tíško jej šepla: –
23 3 |             očkom bľusknúť na ňu, lež k reči aby bol prišiel, to
24 3 |              zaľúbencom a dopomôcť mu k rozprávke. A vskutku, pot
25 3 |           chyže, Šúplata prichodil už k sebe, takže nebolo mu treba
26 3 |               zo stolice, letel rovno k Ľudmile, dupol nohou a akoby
27 3 |           chudák, dakedy príde najesť k nám. A ako spisovateľ z
28 3 |              dva razy obrátil chrbtom k starej, kým urobil jednu
29 3 |           svete.~Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej, bozkávala jej
30 4 |         pochybnosť, že by s Milenským k svadbe prísť mohlo a skôr
31 4 |       Hovorkov, niesla ráno trstenicu k Šúplatovcom a tešiac sa
32 4 |          pustila grošiak, ktorý sa až k Šúplatovým nohám kotúľal.~
33 4 |            tie peniaze okrúhle – hľa, k Šúplatovi, bár ich rozdáva,
34 5 |        ženícha menovať. Zato aj bežím k tebe, aby som sa len čím
35 5 |           spieval potichučky na ceste k tebe.~Milenský sa ľakol.
36 6 |              Teraz sa musíme ponáhľať k Šúplatovi.~Ani by si očiam
37 6 |          úprimne hovoriac, prichádzam k nim z priateľstva, aby som
38 6 |              sa budem trápiť, idem ja k Hovorkovej, musím vyočúvať
39 7 |              čudovať môžeme, že láska k dievčaťu bruchos1avického
40 7 |              Nemajúc však sám prístup k Šúplatovi, spojil sa so
41 7 |      vlastného syna.~Keď teda prišiel k nej Brožek kvôli Šúplatovi,
42 7 | Bruchoslavičan, – odpovedal Milenský, k tak veríš Hurdálkovej. Ja
43 7 |            Ľudmilu – to sa triasol.~A k tomu ešte má Hovorkovú na
44 7 |              Ak len môžeš čo dopomôcť k môjmu šťastiu – pomôž, pomôž,
45 8 |            Saus und Braus to pôjde, a k tomu treba trochu viac času,
46 8 |             prívetivý hlas Hovorkovej k Brožkovi, ten mu zas akúsi
47 8 |          dediť po otcovej smrti, a je k tomu advokát!~A takýmito
48 8 |              raz za života, ako sa má k prítomným správať a držať.~
49 8 |             tej Hovorkovej, keď sa už k nej aj takí gavalieri, ako
50 8 |            videl a zahorel nenávisťou k Brožkovi. V tomto okamihu
51 8 |             sa preč, sklonenou hlavou k zemi prehodil pár potupných
52 8 |           prehodil pár potupných slov k Brožkovi – ako k zradcovi
53 8 |       potupných slov k Brožkovi – ako k zradcovi jeho priateľstva,
54 8 |        zradcovi jeho priateľstva, ako k pôvodcovi svojho nešťastia
55 8 |              nebavil u Hovorkov – ale k Milenskému sa už doklepať
56 9 |         obyčaj, ale hneď do čeľadníka k Ilone.~Zastal si ku kachliam,
57 9 |               toho. Začal teda nahlas k Ilone:~– Ach, Ilonka moja,
58 9 |            dvaja len predsa najlepšie k sebe hodili. A ver mi, duša
59 9 |               vernej lásky.~– Lež ako k tomu, – starala sa teraz
60 9 |          usilovne strážiť, aby sa nik k jej pánovi nedostal.~Ale
61 9 |               potom ozaj dáky kulifaj k nej nepriškrel, a tiež si
62 9 |            Ako by to bolo, keby sa už k mojej sľúbenici takí chalani,
63 9 |      dišpenzácie – my nazrieme trochu k Milenskému.~Trojkráľová
64 9 |               pôjdeš ešte raz so mnou k Hovorkovej, a tu máš na
65 9 |              že Milenský sa cítil byť k nemu nanovo priviazaný.~–
66 9 |       Milenský sľúbil, že pôjde s ním k Hovorkovej, – a ak sa neklamem,
67 9 |           nejdem, lebo je to nemožné. K tomu ja som sám v Bruchoslaviciach
68 9 |           vzal – a taký človek chodil k mojej Ľudmile – nie, to
69 9 |               Milenský sa nechcel mať k žrebu, ale Hovorková počala
70 10|          vyhral. A toto mu tak prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil
71 10|               Šúplatová skutočne išla k Brožkovi. Na ceste ju stretol
72 10|        stretol Renzef, ktorý sa priam k nej poberal. Chcel jej odkúpiť
73 10|           Ilonu Šúplatovú, keď prišla k Brožkovi, odoslali k Milenskému,
74 10|           prišla k Brožkovi, odoslali k Milenskému, ktorý jej síce