Chapter

 1 1 |             skočila mu do reči Ilona, – veď šajnu, hej, hej, šajnu,
 2 1 |            kieho čerta sa vám porobilo, veď ste vari len nedali päť
 3 1 |             bankovými nádejami nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós na
 4 1 |              veru sotva vytiahnu.~– Ale veď mne ten strapatý žid Renzef
 5 1 |                 tento nešťastný papier, veď vari skôr ich ako mňa vytiahnu
 6 2 |               Má – reč!~– Dobre, dobre, veď reč má, ale pozriže, čo
 7 2 |               on do rozprávky. – Hjaja, veď keby sme viacej sociálnych
 8 2 |              predsa pekná poklona!~– No veď sa len smej, – odvetil Jaroslav, –
 9 2 |                 nedá bez teológov!~– No veď, ja z tohto hľadiska naskrze
10 2 |                nechže je tvoje navrchu, veď si slovenský spisovateľ,
11 2 |                druhej sa len začudujem; veď ty dobre vieš, že som sa
12 2 |                 sám rád vidím. Nuž ale, veď ja nič, ja som len tak hovoril
13 2 |                 spytoval Milenský. – No veď ja viem, že v mojom románe
14 2 |              nevinšovali šťastnú cestu? Veď aj ja, čitateľ máme z nich
15 3 |                to on!~– Kto?~– On.~– No veď on!~– Ale, babka moja, oni
16 3 |             samého nechala s Ľudmilou. „Veď si to oni sami najlepšie
17 3 |               keď ju ja dostanem domov, veď sa budem aj ja učiť a aj
18 3 |             veriť, Herr von Šúplata. No veď by som ja tej dala, keby
19 3 |                Hovorková skríkla.~– Nuž veď videli tie moje veksle,
20 3 |              tak ozvalo po chyži. – No, veď, povedá, – takú ja chcem!~
21 3 |               uprela ako na statky. – A veď sa on medzi nami potom vycibrí,
22 3 |              sirota na svete!~– No, no, veď sa nič neboj, – tešila ju
23 3 |                 sú ich pekné dedičstvo.~Veď je pravda, že aj láska je
24 3 |             matka bola siroty nakŕmila! Veď vari znáš vdovu Vedomilskú?
25 4 |                  a Ľudmila ani zbla! No veď by tej dala Hovorková! Paroma
26 4 | Bruchoslaviciach. – No, nehovorila som? Veď som ja to vedela! – dodávala
27 4 |               láske ako láske žičili, – veď uvidíme, ako sa to ešte
28 4 |                 ale nuž nechže pozrú, a veď by si to aj oni mohli kúpiť!~
29 5 |      klebetníctva ani zamak nestaral. A veď aj dobre mal, lebo je to
30 5 |                 vo svojom fraškovaní.~– Veď vari vieš, že som ja čarodejník,
31 5 |                 slovenskí spisovatelia. Veď chodíte všetci takí ako
32 6 |                sa takto mohlo povedať: „Veď to Hurdálková povedala,
33 6 |                 je ešte nič také čudné, veď on viac ráz pri stolíku
34 6 |                  ale horké jej požitie, veď je už taká ako tá hrachovina.
35 6 |              hovorila Hurdálková, – nuž veď by to aj nič nového nebolo,
36 6 |                   Hja ja, – začínala, – veď to u nás vedia ľudia svoje
37 6 |                 sa ohlasoval Šúplata, – veď panebože, viem, čo len lúk,
38 6 |               by ich vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre znala, nebol
39 6 |          vyťahujú aj biele aj žlté. Ale veď len má dačo, má, pán boh
40 6 |               moje láskavé čitateľstvo, veď si on takto začal šeptať: –
41 6 |          Ľudmilôčka moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach –
42 6 |                a tu si mľaskol nahlas), veď je to len decko! – A keď
43 6 |        pomyslieť, načože sú mi peniaze, veď ja si ženu sám zaopatrím!
44 6 |                 vedia, čo si ja myslím? Veď som si ja práve to myslel;
45 6 |                no a či je nie tak?~– No veď vravím, že majú pravdu, –
46 6 |                  čarbe, ako takí ľudia! Veď vedia, že chce byť každý
47 6 |              len krátko odpovedal:~– No veď uvidím, – povedá, – musím
48 6 |                 druhú stranu, a potom – veď; panebože, azda len mám
49 7 |       dohovôrkach s Milenským Brožek, – veď vraj prísahu skladal Hurdálkovej,
50 7 |                dalodohnať od Ľudmily?~– Veď som to ja vedel, že ty zas
51 7 |                 chumaj taký svižký bol? Veď je to také hlúpe teľa na
52 8 |                počala stará mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť,
53 8 |                 musia. No ale zato nič, veď sú fašiangy ešte iba na
54 8 |           neukázal v meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky syn.
55 8 |                lebo taký človek ako ja, veď dobre vedia, musí sa v Bruchoslaviciach
56 8 |            potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja nejdem túto krásavicu
57 8 |                myslí tak si rozmýšľala, veď on s tým vyjde na svetlo
58 8 |               chuť nemal ako teraz on.~„Veď to len musí byť toho bohatstva
59 8 |             1847-my rok komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia,
60 9 |               tie bruchoslavické panny. Veď to nič nevie, len sa frntiť,
61 9 |              nič o lutrii. Ale pravda – veď to len teraz v novinách
62 9 |             bude? – omykala sa Ilona, – veď by ma tie bruchoslavické
63 9 |               dáke sa len musia urobiť, veď sme nie vdovci.~Nič, nič, –
64 9 |                 Čudovala sa Ilona, – no veď oni tomu rozumejú, a čo
65 9 |                od hnevu, žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia na mňa na
66 9 |                 svadby, ani bálu; hľa – veď bálu nieto ani v celých
67 10|                 vsotil pohár do seba.~– Veď, – povedá, – ani len na
68 10|           nevieš, že tvoj žreb...~– Ale veď sa dosť hlavy nalámem na
69 10|                  či žrebe, či čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. –
70 10|            dobre stáť od strachu.~– Nuž veď som im ju, mladý pánko,
71 10|                 nehnevajú, mladý pánko, veď im ja tú ceduľu donesiem;
72 10|               toľko záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. – A schytiac