Chapter

 1 1 |        aký bohatý, ale premeniť ju – a vtom si čosi rozmyslí
 2 1 | skormútenú Ilonu, videli by sme ju, ako narieka nad dvestotisícmi
 3 1 |         ho sám nevidím. Necháme ju teda, neborku, so žrebom
 4 2 |  Ľudmilku dobre osedlal, aby ti ju dakto bohatší, ako si ty,
 5 3 |   mužského pohlavia. Mal by som ju opisovať, a keby som to
 6 3 |      smel staviť, že z tých, čo ju najradšej videli, ani ,jeden
 7 3 | Hovorková sa z prvého hnevu, čo ju bol prešiel, trocha zobrala
 8 3 |        reč Hovorková, potiahnuc ju za šaty a zboku jej šepla
 9 3 |    potom, keď odídu hostia, tak ju počínal premáhať strach.
10 3 |  Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na mieste zatrímalo.~Šťastný
11 3 |     istila Ľudmila.~Jaroslav si ju horúco objal a poručil bohu
12 3 |         viem o čom! Nuž ale keď ju ja dostanem domov, veď sa
13 3 |      Hovorkoviech, – posilňoval ju Šúplata, – však ona nič
14 3 |          však ona nič nemá a ja ju zaopatrím tak ako ju nijaký
15 3 |         ja ju zaopatrím tak ako ju nijaký Bruchoslavičan nemôže
16 3 |  strachu, oni eifrujú. Musím ja ju zavolať.~– Ale tak, tak,
17 3 |       dakto po podnávratí, a to ju potešilo, lebo si myslela,
18 3 |     palicu s tým naručením, aby ju včasráno zaniesla do Šúplatov!
19 3 |      veď sa nič neboj, – tešila ju stará, – pokým mňa poslúchaš,
20 3 |       seba Ľudmilu a nahovárala ju za Šúplatu Ďorďa. Vyrozprávala
21 3 |    rezko hovorila, že Hovorková ju nikdy takú odporujúcu nevidela.
22 3 |      bez seba klesať, ponechala ju na chvíľu, ale pomáhať jej
23 4 |         ňou Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama a sama chce
24 4 |        vstúpila dnuka Dora. Ako ju Šúplata zazrel, hneď bol
25 4 |        voňala, čo si myslel, že ju cez noc Ľudmiluška opatrovala. –
26 4 |          Toto je hrozná vec, ja ju mám oslobodzovať od lósu.
27 4 |       zlatých vyhodiť! Vidíš ti ju vidíš, aká podvodnica falošná!
28 4 |    žrebom. Ale nešťastie, ktoré ju naháňalo, nechcelo, aby
29 4 |   škrípaní zubmi domov.~Pán boh ju poteš, ja jej prajem veľa
30 6 |    krčma obyčajná, navštevovali ju len vyberanejší Bruchoslavičania,
31 6 |     hlúposť, aj pani Hurdálková ju mala, a síce tú, že najradšej
32 6 |        vraj predplatí – dostane ju za jeden zlatý v striebre.
33 6 |         hotové kapitály, rátajú ju na stotisíc!~– Hm, hm, stotisíc,
34 6 |       pán boh zachovaj, aby som ju ohovárala, lež, prosím ich,
35 6 |     pomyslel na Ľudmilku, videl ju stáť pred sebou, a tu sa
36 6 |      moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach – a budem
37 6 |       ja vyživím, ach – a budem ju mat v dome, (a tu si mľaskol
38 6 |      odobrala a on, vyprevadiac ju, dal sa už potom sám a sám
39 7 |    strčil ho do fľaše, zadebnil ju štopľom – potom sa s ňou
40 7 |     cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, aj starým buteľkovým
41 8 |         s prstienkami, prekáral ju všakovými láskavosťami.
42 8 | hniezdiť na stolici, také teplo ju prechádzalo.~– To je človek, –
43 8 |       frajerov prilákala; teraz ju čuje, ako Brožka víta a
44 8 |    videl ako tvár anjela, videl ju ďalej s vyhrnutými rukávmi
45 9 |         sa tak trhla, ako čo by ju bol dakto po papuli fľasol,
46 9 |         Len mi ty sľúb! – Takto ju posilňoval Šúplata.~– No, –
47 9 |        ako vrece zbožia, stisol ju a vylepil jej na tvár taký
48 9 |      svojmu priateľovi, ale ten ju odstrčil.~– Ty si môj zradca! –
49 9 |     alebo inom novom dočula, čo ju tak mrzievalo, že už koľko
50 9 |       ktorí nedoniesli, teda sa ju pri kázni od susedov dočuli.
51 9 |       obzeranie sa na ňu, mohlo ju od hnevu rozhodiť, keď na
52 9 |         po sobáši doplniť.~– Či ju videli – ako sa metala? –
53 9 |         Ľudmilu za ruku, bozkal ju, bozkal aj starej ruku a
54 9 |         pani babku, ale prv než ju vydám do rúk urazených,
55 9 |       dobre, – povedá, – nechže ju mne dajú, teraz ju pýtam
56 9 |       nechže ju mne dajú, teraz ju pýtam pre seba, prosím ich
57 9 |            A ty mlč, – ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský
58 9 |    Ľudmila ma nechce, bár by mi ju babka mala vôľu dať. Lež
59 9 |       banknota, za ktorú, ak si ju za pätnásť zlatých kúpi,
60 9 |       pred svojím pánom – a ten ju vysmial, vysvetliac jej,
61 9 |       žreb svojmu pánovi, ktorý ju ale vyhnal.~Hovorková bola
62 9 |      odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať musel, lebo si
63 10|    prechodiť.~– Nuž, – ohriakol ju Šúplata, – či žreb, či lós,
64 10|       strachu.~– Nuž veď som im ju, mladý pánko, dva razy dávala,
65 10|         donesiem; pán Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju veru
66 10|        mi ju odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí. Čo som
67 10|      starého pána – nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici
68 10|      záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. – A schytiac peniaze
69 10|       išla k Brožkovi. Na ceste ju stretol Renzef, ktorý sa
70 10|      zlatých zaň. Šudier, chcel ju zas ošudáriť, ale ona celá
71 10|       pätnásť zlatých a odoslal ju spiatkom s tým úprimným
72 10|        tým úprimným vinšom, aby ju pán boh dlho-dlho v šťastnom