Chapter

 1 1 |         pán Šúplata Ďorď, aspoň sa on takto podpisúval, keď komu
 2 1 |       ulici jeden pred druhým.~Mal on všetkého dosť, len jedného
 3 1 |       rozpakoch lásky a ženby.~Bol on zavčerom už ako na isté
 4 1 |        vhabe do piateho. Doťahoval on teda priam päťdesiateho
 5 2 |           Ehe – aký pán, len by si on svoj dom a toho svojho jedináčika
 6 2 |             a po chvíľke sa dal aj on do rozprávky. – Hjaja, veď
 7 3 |     nevdojak vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám pán boh doniesol!~
 8 3 |          do ucha: – Ach, nie je to on!~– Kto?~– On.~– No veď on!~–
 9 3 |             nie je to on!~– Kto?~– On.~– No veď on!~– Ale, babka
10 3 |          on!~– Kto?~– On.~– No veď on!~– Ale, babka moja, oni
11 3 |            oni sa mýlia, nie je to on!~Hovorková: – Ale sakrment –
12 3 |         Mlč s takými vtipmi, to je on!~A tak začala novú rozprávku
13 3 |           tíško jej šepla: – To je on, babka moja to je on!~–
14 3 |            je on, babka moja to je on!~– Kto? – spytovala sa Hovorková,
15 3 |            padol Ďorďovi do očí. A on div oči nenechal na milom
16 3 |          ako na statky. – A veď sa on medzi nami potom vycibrí,
17 3 |        teraz rada myslievam naňho. On potom zomrel, zanechal po
18 4 |             Deväť hodín odbilo – a on sa priam len teraz prebúdza.~
19 4 |       tajomstva sa vyzradil, že je on veru ženích, lebo že pani
20 4 |      odkundesa! Dajtimibože, že je on tam tým akýmsi šriftštelerom!
21 4 |          len uňho nechala, že však on synovi všetko sám rozpovie,
22 5 |          Bruchoslaviciach nebýval.~On sa do bruchoslavického života
23 5 | bruchoslavických“ nič nebál, že si on svoje dobre odbaví.~– Ale,–
24 6 |           ešte nič také čudné, veď on viac ráz pri stolíku sedel –
25 6 |             slovom: ona prestala a on nemohol začať reč.~– A či
26 6 |        láskavé čitateľstvo, veď si on takto začal šeptať: – Ale... –
27 6 |          pot mu vystúpil na čelo a on ostal celý bez seba. Boli
28 6 |     odhovárajúc ho od Ľudmily, ale on, trúc si čelo päsťou, len
29 6 |           sa Hurdálková odobrala a on, vyprevadiac ju, dal sa
30 6 |            hlave vrčalo, ako že by on už mal na zajtrok byť z
31 6 |            tak mihotala v očiach a on si myslel, o čom začne s
32 6 |        usmieva, keď vidí, že sa aj on už so slovenskou národnosťou
33 7 |       Hovorkovej dlhmi nastrašila, on napriek celej svojej povahe
34 7 |            jeho žiadosť vyplnila a on sám trafil do samej chyže
35 7 |           tiež sa rozumie samo, aj on svoju celú dôvernosť za
36 7 |       Milenského lásku, zato vedel on hneď po literárnych rozprávkach
37 7 |      Šúplatu odcokáme od Hovorkov. On je skučko, zato aj to verím,
38 7 |          to nie pravda? Najmä, keď on do Ľudmily a doňho je stará
39 8 |          Šúplatovo, lebo priam ako on prikľakol ku kľúčovej dierke,
40 8 |         mne prišiel? Ktovie, či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“
41 8 |   rozprávkami Milenský mlčal, lebo on sa nevedel šiknúť do takýchto
42 8 |       myslí tak si rozmýšľala, veď on s tým vyjde na svetlo a
43 8 |       mohol, aby dal najavo, že aj on ľúbi Ľudmilku, ale to sa
44 8 |   lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on sám so sebou ináč poradil,
45 8 |        väčšiu chuť nemal ako teraz on.~„Veď to len musí byť toho
46 8 |           ponúkla, aby otvoril, čo on aj chytro urobil a poprebiehajúc
47 8 |         prišiel poriadok začať, čo on aj najspôsobnejšie vykonal.
48 8 |          hneval, lebo videl, že sa on len okolo Ľudmilky obracia
49 9 |          volala jeho poctivé meno, on len cválal po uliciach –
50 9 |        pána, lebo od Silvestra mal on papuľu akúsi nadutú a Ilone
51 9 |    nedozvedela, že je bohatšia ako on sám, a aby sa potom ozaj
52 9 |            rána nespal pokojne ani on, ani ona, totiž ani Šúplata,
53 9 |          okríkla ho Hovorková, ale on stál na svojom a prosil
54 9 |         tom satisfakciu?~– No to – on by sa aj so svojou šmatlaňou
55 9 |         mladý advokát. Ja viem, že on z dvestotisíc ani groša
56 9 |           jeho veľkomyselnosť, lež on sa rozosmial:~– No, – povedá, –
57 9 |          Ale Milenský vyznával, že on nemá čo odpúšťať. Figliar,
58 9 |            odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať musel, lebo
59 10|          sa Šúplata prebudil a ako on svoju paniu trstenicou mastieva,