Chapter

 1 2|        ináč vyzerá ako u tohto. Milenský je slovenský spisovateľ
 2 2|        krátkosti poviem, že náš Milenský mal dve čisté, pekné chyže
 3 2|       je nič, tam málokedy býva Milenský.~Teraz teda na Silvestra
 4 2|     stolice, hrmeno sa spytoval Milenský Brožka, – čo, Slováci nie
 5 2|       pretrhol zas Brožkovi reč Milenský. – Ty mi nadhadzuješ, že
 6 2|        Lež hneď nato bol hotový Milenský so svojou odpoveďou, vraviac
 7 2|          upokojený dodával ešte Milenský, len by si sa darmo neškriepil,
 8 2|      zasmútiac sa hovoril na to Milenský.~Brožek sa chcel vážne zatváriť,
 9 2|    Myslíš? – smutne sa spytoval Milenský. – No veď ja viem, že v
10 3|       vtom sa zjavil vo dverách Milenský a Ľudmila, obrátiac sa k
11 3|         sa ťa ja, dievča.~– Pán Milenský, babka moja drahá! – odpovedala
12 3|      predmet a zdalo sa jej, že Milenský pokorne zniesol jej úštipok.
13 3|         príležitosť.~– Herr von Milenský, – prihovárajúc sa mu, akoby
14 3|    Jakobeiho Poklad spomína pán Milenský.~– No, ten aj ja mám doma,
15 3|     samým.~Ľudmila sa zasmiala, Milenský bol rád a Hovorková tiež.
16 3|        si obaja o svojej láske. Milenský bol zarazený, Ľudmila zas
17 3|         O malú chvíľu sa zberal Milenský domov a nik ho nezdŕžal,
18 3|        zu sagen, to nič nie je; Milenský sa, chudák, dakedy príde
19 4|         hovorili jednohlasne, – Milenský nemá nič, a Ľudmila ani
20 5|       sebe očuje z ich úst.~Náš Milenský si písal – študoval a dakedy
21 5|      Novom roku popoludní sedel Milenský pri svojom dohotovenom rukopise
22 5|     súdiť o nás! – odpovedal mu Milenský.~– No veru, ja som už tiež
23 5|     potichučky na ceste k tebe.~Milenský sa ľakol. Za dlhú chvíľu
24 5| filistra vyhodili zo sedla!~Ale Milenský odporoval všetkému neslušnému
25 6|    takto krk vykrútil ten pekný Milenský s tou Ľudmilou Hovorkoviech;
26 6|      šťastie. Nech sa živí celý Milenský potom tým svojím spisovateľstvom.~
27 7|    jednu jej roveň. Keby si bol Milenský hocktorú inú z bruchoslavických
28 7|     Bruchoslavičan, – odpovedal Milenský, k tak veríš Hurdálkovej.
29 7|         ako Ľudmilkine oči.~Ale Milenský sa ani týmito rečami nemohol
30 8|         tento môj dobrý priateľ Milenský mi sľúbil, že ma bude rekomedovať
31 8|        Medzi týmito rozprávkami Milenský mlčal, lebo on sa nevedel
32 8|   hrešievala na všetky lutrie a Milenský ani nechcel, ani nemohol
33 8|      noštek usmievala, Brožek a Milenský čakali tiež čosi, ale predsa
34 8|        oslobodený.~Ale teraz sa Milenský aj na samého Brožka hneval,
35 8|   Brožek mal čosi v hlave, čomu Milenský nemohol porozumieť, a tak
36 8|      mal viac času... – odsekol Milenský a celý zblednutý hľadal
37 8|       Ľudmily za Milenského – a Milenský to všetko videl a zahorel
38 8| privesila, len aby ho zadržala.~Milenský. ani nevedel, ako prišiel
39 9|    oklamal, – odvetil na to zas Milenský a dal sa ďalej doňho tak,
40 9|   všetkými jeho rečami a sľubmi Milenský.~– Dnes pôjdeš ešte raz
41 9|      istotou hovoril Brožek, že Milenský sa cítil byť k nemu nanovo
42 9|    hovoril Brožek potom, keď mu Milenský sľúbil, že pôjde s ním k
43 9|      odpovedal trochu upokojený Milenský, – možno z toho povstane
44 9| povstane aj román, v ktorom ale Milenský bude predstavovať najnešťastnejšieho
45 9|        a obzeral sa po pulpite. Milenský premŕvajúc sa v papieroch
46 9|        verejných porážkach.~Sám Milenský prichodil pyšnej Hovorkovej
47 9|        Brožek mrdal fúzikmi – a Milenský tiež nesmútil so smútiacimi,
48 9|     anjel mojej lásky šľachetný Milenský, – a potupne pozrúc na Brožka, –
49 9|  ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím, keby nás samých
50 9|    privolím, dobre, nech si pán Milenský vezme moju vnučku za ženu.~
51 9|  strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský vždy lepšie páčiť počínal.~
52 9|       Hovorková bola samé ucho, Milenský ale s Ľudmilou žili zas
53 9|      môj dvestotisícový priateľ Milenský nemôže sa viac od tejto
54 9|  označujúci sumu hlavnej výhry. Milenský sa nechcel mať k žrebu,
55 9|    proti tebe, – začal sa kajať Milenský.~– Hej? – žartoval Brožek, –
56 9|       prehrešila proti vám, pán Milenský, – takto sa zas kajúcne
57 9|       ohlasovala Hovorková. Ale Milenský vyznával, že on nemá čo
58 9|         premožený počal hovoriť Milenský, ale Brožek nedopúšťal vystupovať