Chapter

 1 1|              hovorím, prv som sa tých ich záletov čosi-kamsi bávala,
 2 1|             už tie časy pominuli a ja ich sama k frajerke vystrojím.~
 3 1|           sobáš čakať, ako oni s tými ich papierikmi za ženou chodia
 4 1|              si môžeme myslieť, že by ich za daromný papierik nebola
 5 1|       nešťastný papier, veď vari skôr ich ako mňa vytiahnu vo Viedni,
 6 3|              No, wie gehts denn s tým ich slovenským Schriftstellerstvom? –
 7 3|    spisovateľským triedam.~– Und wenn ich fragen darf! – Či, akože
 8 3|              nejde veľmi chýrne, lebo ich potom vlastní pôvodcovia
 9 3|               sadnúť.~– No, či aj ten ich Poklad je taký? – spytovalo
10 3|                Ale predsa začal:~– Ja ich, frajle, ja ich – frajle
11 3|           začal:~– Ja ich, frajle, ja ich – frajle meine, ja ich, –
12 3|             ja ich – frajle meine, ja ich, – no to bolo do porazenia;
13 3|       vyjavuje.~Ešte dakoľko ráz: „ja ich“ a „frajle meine“ povedal,
14 3|      sakramentské slovo, už je tu, ja ich milujem, ich liebe Sie,
15 3|             už je tu, ja ich milujem, ich liebe Sie, frajle!~Všetci
16 3|              ráčili vedieť, ako ja tú ich vnučku ľúbim, ja ani len
17 3|            dedička moja!~– No pán boh ich len živ, – hovorila zas
18 3|              Šúplata, to je tajomstvo ich strachu, oni eifrujú. Musím
19 3|              nemajú čo jesť, aj láska ich omrzí. Žena, deti chodia
20 3|               Hŕby kníh a papierov sú ich pekné dedičstvo.~Veď je
21 3|       najväčšia moja radosť, počúvnuť ich chcem naveky, čokoľvek mi
22 4|                 hľa, k Šúplatovi, bár ich rozdáva, spiatkom sa kotúľajú!~–
23 4|           kotúľajú!~– Hľa, hľa, čo tá ich skúposť robí! – hundrala
24 4|           takým šťastným boli, prosím ich ponížene, nech mi dajú zaň
25 5| Bruchoslavičania. Najlepšie je nechať ich o sebe hovoriť do vôle a
26 5|               dačo zlé o sebe očuje z ich úst.~Náš Milenský si písal –
27 6|            nim z priateľstva, aby som ich nohu od priepasti, nad akou
28 6|                Vedia dobre, že som ja ich dobrá priateľka a už ani
29 6|            Hovorkovej! Neviem, kde by ich vzala? Jej nebohý, veď som
30 6|             ju ohovárala, lež, prosím ich, keď sa dlžníci zhrnú, veru
31 6|          čerta sú mi tie peniaze, keď ich nemám užiť! Nuž čo priam
32 6|              peniaze rozflári a ktorá ich predsa pri všetkom tom ľúbiť
33 6|              spisovatelia, ale prosím ich, nech mi povedia, čo sú
34 6|             to za ľudia? – Nuž prosím ich, to sú hladoši. – Takto
35 6|              ešte nikdy neurobil, aby ich bol vážil na váhach svojho
36 7|             zlí, – hovoril, – keď ani ich ešte nenechajú s pokojom!
37 7|               jazyka ako to načim.~My ich necháme klebetiť spolu,
38 8|              veru neopovážil prísť do ich domu, Frau von Hovorková, –
39 8|        interesy dávajú.~– Och, prosím ich, domine spectabilis, nech
40 8|          Bruchoslaviciach bohatší ako ich pán otec! – Tak saŠúplata
41 8|               jaj, – povedá, – prosím ich, kto by sa obzrel o ňu?~
42 9|          odpoveď.~– Hm – čo pigľujem? Ich krágliky na sobáš a môjmu
43 9|               lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť za môj
44 9|              sa len tiež musela podľa ich stavu nosiť.~– Ja budem
45 9|              stvorenie naprotivím. Ja ich, mladý pánko môj – veru
46 9|              už oddávna ľúbim a chcem ich vernou manželkou byť.~Šúplata
47 9|          kostole mali sa zas zísť. My ich však zanecháme a pôjdeme
48 9|              veľmi múdrili, aby stará ich furtácku radosť nezbadala.
49 9|       vstávajúc hovoril Brožek, – tak ich prosím, pre blahoslavenstvo
50 9|             ju pýtam pre seba, prosím ich o Ľudmilku!~Všetci pozreli
51 9|                ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím, keby
52 9|          našich zaľúbencov, požehnala ich ako dobrá matka. Potom sa
53 9|            tie nebol dlžen, vrátiš mi ich tak, keď ich Šúplatovi obetuješ
54 9|                vrátiš mi ich tak, keď ich Šúplatovi obetuješ na svadbu –
55 9|            skorého družbu odporúčajúc ich priateľstvu odišiel veselý
56 9|             poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka týka, ale najmä