Chapter

 1 1| Bruchoslaviciach?~Hop, ale hop! Čože sú to za otázky v zábavníku
 2 1|         nemyslela na šediny. Ale aké sú oči, to sa v zrkadle nedá
 3 1|          dobre vidieť. Už neviem, či sú ozaj také akési pomútené,
 4 1|              kýmsi iným blázni. Toho sú už plné Bruchoslavice. Ale
 5 1|        ďaleko. Oni nech len idú, kam sú tvárou obrátený, ako hovorím,
 6 1|         mladý pánko, premeniť, už čo sú priam aký bohatý, ale premeniť
 7 2|            Brožka, – čo, Slováci nie sú národ? Ale pravda, pravda,
 8 2|              vysvetlím. Naši Slováci sú hŕba chlebárskeho, filisterského
 9 2|     schopnými hlavami náš národ? Kde sú národné školy, ústavy a
10 2|       prestával byť zato národom, že sú v ňom a vo všetkých stavoch
11 2|             sa nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší pred súdnou
12 2|             tieto naše Bruchoslavice sú naozajstná kvintesencia
13 2|         vyhodila. Svetskí teológovia sú teraz sociálni reformátori,
14 2|         ideálov nastavali, takže, ak sú knihy, plány, ideály – šťastie
15 2|             slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž!~– Našim
16 2|       kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko hneď smrdí,
17 3|              sa musí povedať, že nie sú mesto posledné na svete.
18 3|           jeden nevedel povedať, aké sú; rúčky mala ako valčeky,
19 3|            panny ostarievajú a potom sú už na nič nie súce.~Ľudmilka
20 3|             ale čože je po všetkých, sú to napospol ľahké vozíky;
21 3|          jeden taký motýlik. Daktorí sú síce aj domáci, mestskí
22 3|             Šúplatovi: – Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený
23 3|           nieto takých obrázkov, tam sú iba samé modlitby bez obrázkov.~
24 3|           všetka nič nie je tam, kde sú stotisíce, ale mladá dievčica
25 3|         detinskou dôverou: – Ach oni sú dobrá, babka moja, oni chcú,
26 3|              a keď učený pán zomrie, sú z nich hotoví žobráci. Hŕby
27 3|        žobráci. Hŕby kníh a papierov sú ich pekné dedičstvo.~Veď
28 4|            nesie pánu Šúplatovi, aká sú stará pani naradovaná, a
29 4|         kotúľal.~Ako je to dobre, že sú tie peniaze okrúhle – hľa,
30 4|             sa mu prihovárala, – oni sú šťastný, sú ženích, sú bohatý
31 4|       prihovárala, – oni sú šťastný, sú ženích, sú bohatý gavalier,
32 4|           oni sú šťastný, sú ženích, sú bohatý gavalier, tento rok
33 5|        obcovania s takými ľuďmi, ako sú Bruchoslavičania. Najlepšie
34 6|             sa im divím, že oni sama sú v celých Bruchoslaviciach,
35 6|            čo ja viem čoho má, a kde sú hotové kapitály, rátajú
36 6|             toť štvrtý nastáva taký, sú zlé hja, veru sa len vyťahujú
37 6|              Ale... – na kieho čerta sú mi tie peniaze, keď ich
38 6|              boháč pomyslieť, načože sú mi peniaze, veď ja si ženu
39 6|          práve to myslel; ej, ej, už sú oni len, no a či je nie
40 6|             ich, nech mi povedia, čo sú to za ľudia, keď ja od ktoréhosi
41 6|              trantárie zahnali!~– Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím
42 6|          ľudia? – Nuž prosím ich, to sú hladoši. – Takto odpovedala
43 7|        zajtra jeho ohlášky mali byť.~Sú, ach sú isté tušenia v našom
44 7|            ohlášky mali byť.~Sú, ach sú isté tušenia v našom srdci,
45 7|         tušenia v našom srdci, ktoré sú nad istotu dňa istejšie,
46 7|              dlhy.~– Ach – ach, však sú len ľudia zlí, – hovoril, –
47 7|            teraz nechže povedia, kto sú to tí ľudia? Ja musím vedieť,
48 7|              najmä o novinách, ktoré sú doteraz ešte novinou na
49 8|          musia. No ale zato nič, veď sú fašiangy ešte iba na počiatku,
50 8|        meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky syn. No, ale
51 8|      prihovoril sa mu Brožek, – teda sú aj oni tuná? No – no, mládenec,
52 8|           otec, to som nie ja.~– Ale sú jediný syn, – chytro sa
53 9|      kostolom zvedia všetky nové, ak sú aké v meste, klebietky a