Chapter

 1 1 |  chlapského pohlavia – vie, ako sa pán Šúplata oženil a ako sa
 2 1 |        večer sedel vo svojej chyži pán Šúplata Ďorď, aspoň sa on
 3 1 |           dom má, všetko má – milý pán boh vie, čo je to, že sa
 4 1 |       pachtili, naposledy zneľúbi.~Pán Šúplata sedel pred zrkadlom,
 5 1 |            väčšmi zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera, takže
 6 1 |         Teda tajomstvo, – pretŕhal pán jej reč.~– Áno, áno, tajomstvo
 7 1 |         myšlienka, či by takto jej pán tento žreb od nej neodkúpil,
 8 1 |    dvestotisíc z hlavy aj z vrecka pán Šúplata vyfúkol.~– Nech
 9 2 |           národných ústavoch, haj, pán boh uchovaj, aby som ti
10 2 |            A druhý zas: „Ehe – aký pán, len by si on svoj dom a 
11 2 |       peknú noveletku, za ktorú mi pán redaktor pekný honorár dá,
12 3 |          vletí dolu nosom do chyže pán Šúplata.~Pani Hovorková
13 3 |             to je on, tuším ho sám pán boh doniesol!~A Ľudmila,
14 3 |   prisudzovala pravdu Šúplatovi: – Pán Šúplata sú povestný mešťan
15 3 |            povestný mešťan a učený pán oni vedia dobre nielen ľudí,
16 3 |          Pýtam sa ťa ja, dievča.~– Pán Milenský, babka moja drahá! –
17 3 |          utieral si pot z tvári.~– Pán Šúplata sa potia, – začínala
18 3 |           Jakobeiho Poklad spomína pán Milenský.~– No, ten aj ja
19 3 |           svojho smiechu domáhala.~Pán boh to vie, čomu sa Šúplata
20 3 |    mdlobách.~– Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera, pomoc, babka,
21 3 |          ona je dedička moja!~– No pán boh ich len živ, – hovorila
22 3 |        chodia otrhané, a keď učený pán zomrie, sú z nich hotoví
23 3 |    prekazila to moja nebohá tetka, pán boh jej daj slávu večnú!
24 4 |           sa ja nestarám, nech len pán boh dá šťastia všetkým slovenským
25 4 |            rok, a síce tento 1847. Pán Šúplata ešte spí, bár si
26 4 |          rozprávala, ako si palicu pán Šúplata u Milušky zabudol,
27 4 |   skormútená stará panna „teraz je pán dobrej vôle, teraz zakúsil
28 4 |              spytoval sa jej starý pán Brožek a zazrúc, že má dákysi
29 4 |            v škrípaní zubmi domov.~Pán boh ju poteš, ja jej prajem
30 5 |           a tento rukopis, ak bude pán boh chcieť, sa aj sám vydá.~
31 6 |           Ale veď len má dačo, má, pán boh zachovaj, aby som ju
32 6 |          si z toho nič nerobia, dá pán boh, že aspoň u nás celé
33 8 |            nedele musia pozhovieť, pán syn!~– Ach, len nie veľké
34 8 |          Šúplata. Ale tým titulom „pán syn“ bol zas trochu pošteklený.
35 8 |            vzalo? Taký pyšný mladý pán, ani by sa len neukázal
36 8 |          na prahu Šúplata.~– Ó, ó, pán Šúplata, – prihovoril sa
37 8 |   Bruchoslaviciach bohatší ako ich pán otec! – Tak saŠúplata vyhováral
38 8 |      chytro sa našiel Šúplata; – a pán otec žije dnes-zajtra.~–
39 8 |           nech sa len páči sadnúť, pán Šúplata,“ hovoriac tomuto.~–
40 9 | hovorievali: samá svetská márnosť, pán boh nech ma chráni – nikdy
41 9 |          dnes nič nezachovala, bár pán farár tak kričal, že sa
42 9 |           všetkého žartu ohlasoval pán farár v mene blahoslavenej
43 9 |        potupne pozrúc na Brožka, – pán Brožek, čo robíte?~– A ty
44 9 |         ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím, keby nás
45 9 |           privolím, dobre, nech si pán Milenský vezme moju vnučku
46 9 |           sa prehrešila proti vám, pán Milenský, – takto sa zas
47 10|        mala za stratené. Tak, hľa, pán boh vzbudí vždy dobrého
48 10|           zhurtoval z celého hrdla pán manžel. – Žreb, či 1ós,
49 10|          im ja tú ceduľu donesiem; pán Brožek mi ju odkúpil – a
50 10|       mladého, a tento dobrý mladý pán mi na moje prosby vyčítal
51 10|            zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha. Židisko
52 10|            úprimným vinšom, aby ju pán boh dlho-dlho v šťastnom
53 10|            ktoré jej pribudli, jej pán uspokojí.~Ako sa Šúplata