Chapter

 1 1|    ebugatta, čože chce aj sama Ľudmila! Nechže sa probuje najesť
 2 3|    najnáchylnejší na modlitbu. Ľudmila sa modlila, aby sa nebo
 3 3|          Ach, – vzdychla na to Ľudmila, – aj ja by som, babka moja,
 4 3|        sám pán boh doniesol!~A Ľudmila, smejúc sa od srdca, šeptala
 5 3|        Ale sakrment – kto?~Lež Ľudmila sa bála horšieho a odrazu
 6 3|         Na veľa otázok, aké mu Ľudmila v okamihu predniesla, nevedel
 7 3|       Znám, znám, – odpovedala Ľudmila s utájeným smiechom.~Hovorková
 8 3|        inšie dač vykresať.~Ale Ľudmila odrazu mala tiež odpoveď
 9 3|   zjavil vo dverách Milenský a Ľudmila, obrátiac sa k Hovorkovej,
10 3|    spytovala sa Hovorková, ale Ľudmila vítala svojho Jaroslava.~–
11 3|       moja drahá! – odpovedala Ľudmila, už aj trochu strachom sa
12 3|     chlapov malo z nej stŕhať.~Ľudmila bola prvý raz babkou rozmrzená,
13 3|       sa potia, – začínala reč Ľudmila a tieto slová prerážali
14 3|     volala ho do tretej chyže.~Ľudmila sa dívala za milým, akoby
15 3|  Chichichi, – vyrazila zo seba Ľudmila, – áno – áno, Jakobeiho
16 3|        aj ja mám doma, hahaha!~Ľudmila odskočila ku kasni a položila
17 3|    samé modlitby bez obrázkov.~Ľudmila už nevládala udúšať smiech,
18 3|        pustiť. Šúplata hehehe, Ľudmila chichichi, až sa do vôle
19 3|   Šúplatovi do očí, odpovedala Ľudmila. Lež Šúplata zas nevedel,
20 3|       nemohol. Razom, ani sama Ľudmila nevedela, čo sa stalo, len
21 3|      extracimry so mnou samým.~Ľudmila sa zasmiala, Milenský bol
22 3|         Milenský bol zarazený, Ľudmila zas tej najlepšej nádeje.
23 3|    tušil nešťastie zo Šúplatu, Ľudmila zas nevidela celom Ďorďovi
24 3|      teba, – odpovedala krátko Ľudmila.~– Babka ťa prinúti, babka
25 3|    domu!~Tak rozhorlená istila Ľudmila.~Jaroslav si ju horúco objal
26 3|      nasilu zdŕžala Hovorková. Ľudmila vyprevadila so sviecou Milenského.~–
27 3|        ja chcem!~Vtom vstúpila Ľudmila do chyže a Šúplata akoby
28 3|      ale sotva sa obrátila, už Ľudmila bola späť, so sviecou prišla.~–
29 3| vycibrí, dodávala si zakaždým.~Ľudmila čakala starú úzkostlivo,
30 3|   neboj ničoho zlého na svete.~Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej,
31 3|      akými nahovárala Ľudmilu.~Ľudmila, vyočúvajúc babku, sticha
32 3|        pretŕhala jej škamranie Ľudmila – neznesiem to, viem, že
33 4|           Milenský nemá nič, a Ľudmila ani zbla! No veď by tej
34 6|         vypeká sa, vysmáža sa, Ľudmila sa frntolí, robiť sa ťaží,
35 6| trstenicu a bral sa ku dverám. Ľudmila sa mu len tak mihotala v
36 8|   hosťami úklonkami vyznačila. Ľudmila však chcela hostí voviesť
37 8|      zostal v strednej chyžke.~Ľudmila bola celá naradovaná, že
38 8|  prikľakol ku kľúčovej dierke, Ľudmila sotila dvere a poriadne
39 8|      tu robiť so Šúplatam? Kým Ľudmila spiatkom so zeslou prišla,
40 8|   prahu ako dáky mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila.~– Ale si
41 8|   priam bola so zeslou ždúrila Ľudmila, takže milý Šúplata na ponúknutie
42 8|       toho potrebu, vidiac, že Ľudmila len tak pletkársky odpovedá
43 8|        dva kroky spod Šúplatu.~Ľudmila sa vytrhla aj Brožkovi z
44 8| Šúplata sa díval ako obyčajne, Ľudmila sa do lutrie nestarala,
45 8|        prv vidieť nechcel, ako Ľudmila za inými pozerá, ako Hovorková
46 8|      že ona Šúplatu  uspokojí.~Ľudmila sa pod noštek usmievala,
47 8|       preňho vidieť, ako sa aj Ľudmila s Brožkom dobre zabáva.
48 9|   tomto obmedzenom hniezde len Ľudmila a Brožek zdržovali. Ale
49 9|      že na tom pracuje, aby sa Ľudmila jeho ženou stala.~– Už som
50 9|         Vo chvíľke pribehla aj Ľudmila.~V lone svojej rodiny a
51 9|           A zas sa rozplakala.~Ľudmila sa len tak bokom uškierala,
52 9|      nechcem vyžobranej lásky. Ľudmila ma nechce, bár by mi ju
53 9|      Dlho sa síce zdráhal, ale Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť