Chapter

 1 1 |           literatúre tohto nielen roku, lež aj – očúvajte – tohto storočia!
 2 1 |            druhý kamarát a žid ako žid! Lež tajdi mi – keď si sa dala
 3 2 | filisterskochlebárskeho ľudu pomenoval.~Lež hneď nato bol hotový Milenský
 4 3 |               jazyk ako parom ostrý!“ – Lež poďmeže už bližšie.~Na Silvestra
 5 3 |      bruchoslavických zábaviek a bálov. Lež oblek nemá veľmi chýrny,
 6 3 |            alabaster a líčka – a zúbky, lež ako hovorím, opísaťsa to
 7 3 |            predsa vedela dačo pre teba, lež –~– Ach, – vzdychla na to
 8 3 |        Hovorková: – Ale sakrment – kto?~Lež Ľudmila sa bála horšieho
 9 3 |         preniklo, ako čo by nie dvermi, lež bár komínom bol zhrbolcoval
10 3 |                 lietalo z jej ústočiek.~Lež Šúplata začal len zas: –
11 3 |                ale nie veľmi podlízavo. Lež zarazili ho tie rozpaky,
12 3 |                počínal premáhať strach. Lež keď zas pozrela na Jaroslava,
13 3 |              prerážali Šúplatovi srdce.~Lež čo odpovedať? Myslel, myslel
14 3 |          maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež k reči aby bol prišiel,
15 3 |                že sa aj ona neschytila. Lež ostrý pohľad Hovorkovej
16 3 |                očí, odpovedala Ľudmila. Lež Šúplata zas nevedel, ani
17 3 |                  ale pomáhať jej nešla, lež vopchajúc ruky do vrecák,
18 4 |                  ako sa to ešte skončí. Lež aby sme nepredbiehali sami
19 4 |                starý pánko, nie veksľu, lež toť hľa, oné, akože sa to
20 5 |                 noci usilovne pracoval; lež čo teraz s ňou – ja nešťastný
21 6 |                 ráz pri stolíku sedel – lež Šúplata číta knihu, lež
22 6 |                 lež Šúplata číta knihu, lež ani to by ešte nič také
23 6 |             všade čo namiesto čo stojí; lež aj to by ušlo, bár v Poklade
24 6 |               nemať – to je tiež škoda! Lež čože už robiť, keď som ja
25 6 |              len ďalej a ďalej vdova. – Lež nabok špásy, veru, úprimne
26 6 |         zachovaj, aby som ju ohovárala, lež, prosím ich, keď sa dlžníci
27 6 |           jednako, – hučalo mu v hlave. Lež tu sa srdce začalo hýbať,
28 7 |             Hurdálkov dvere nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej,
29 7 |              Mienky boli zas rozdelené, lež my nestihneme už túto rozprávku
30 8 |                 okolo Brožka Hovorková, lež my pozrime trochu na Šúplatu.
31 8 |             poriadne ho po nose brnkla.~Lež čo tu robiť so Šúplatam?
32 8 |                 vyhovárať pred Brožkom, lež bola ona taktická žena a
33 8 |           chytiť Ľudmilu za druhú ruku, lež na nešťastie noha sa mu
34 8 |             vidím obraz pravdivej ženy. Lež ako sa teraz von dostať? –
35 8 |               Milenským dač poštebotať, lež Brožek to vedel prekaziť.~–
36 8 |             bojac sa o svojho priateľa, lež Hovorková sa skoro naňho
37 9 |              prihovoriť milej kuchárke. Lež predsa mu prišlo na um: –
38 9 |                  čítame v Písme svätom. Lež, vieš ty čo? Ja som už tak
39 9 |             druhá pečať vernej lásky.~– Lež ako k tomu, – starala sa
40 9 |                 vstúpi do chyže Brožek, lež nebol to už ten včerajší
41 9 |               na svete.~– O tom potom – lež aby som nezabudol, prichystaj
42 9 |               ale vtom zahrmelo – amen. Lež ak sa hnevala Hovorková,
43 9 |                 mi len slova nepovedal, lež ja tam v kostole musím jeho
44 9 |                 ju babka mala vôľu dať. Lež poradíme si hneď, budeme
45 9 |          Bruchoslaviciach taký advokát, lež toho jeho chudobného priateľa
46 9 |           Hovorková počala naňho mihať, lež to by nebolo predsa Milenského
47 9 |           odplácať jeho veľkomyselnosť, lež on sa rozosmial:~– No, –
48 10|            vzbudí vždy dobrého človeka.~Lež nevedela si vysvetliť, prečo
49 10|                 a svoju Ilonu vymastil.~Lež to sa len už teraz spýtať
50 10|                 bruchoslavickom kasíne, lež aj veľacteného nášho obecenstva: