Chapter

 1 1 |          nemalú česť slúžiť musí. Nech pritom mlčím o najväčšej
 2 1 |    nakláňala, až to radosť bola! „Nech sa páči, nech nás navštívia“ –
 3 1 |       radosť bola! „Nech sa páči, nech nás navštívia“ – tak ešte
 4 1 |           ale teraz, ako hovorím, nech len spánombohom hľadajú
 5 1 |          ktorý nie je ďaleko. Oni nech len idú, kam sú tvárou obrátený,
 6 1 |         vyhodiť! Tajdi, tajdi mi, nech na to ani nemyslím!~Ale
 7 1 |     vrecka pán Šúplata vyfúkol.~– Nech si kúpia, mladý pánko, teda
 8 2 |         sláva národa!~– Počkajže, nech aj ja dačo poviem, – pretrhol
 9 2 |             prisviedčal Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore
10 2 |           no, kto jakživ nedymil, nech si len strčí do úst jednu
11 3 |        tých dvoch holúbkov.~– No, nech hádajú, čomu sa ja smejem? –
12 3 |        knižku, čo v ruke má, a to nech mi veria, tisíce by som
13 3 |          čo povie na to ona? O to nech nechajú len mňa  sa starať.
14 3 |         Nič je v tom nie inšieho, nech mi ráčia veriť, Herr von
15 3 |          šeptal starej do ucha: – Nech to už len oni spravia všetko
16 3 |           ja sa jej veru bojím, a nech ma ani nezdŕžajú. – A chabral
17 3 |      posvietila? Ale nejdeš hneď! Nech sa tam dakde uderí. – Takto
18 3 |        šťastná bola, ak len chcú, nech len chcú, ja im budem vďačná
19 3 |          babenka moja najdrahšia, nech odo mňa nežiadajú. Ja volím
20 3 |         jašterka, tajdi mi z očí, nech ťa nevidím! Čo si si ku
21 4 |            O tých sa ja nestarám, nech len pán boh dá šťastia všetkým
22 4 |          a odpovedať im nemám čo, nech si idú po odpoveď tam do
23 4 |        boli, prosím ich ponížene, nech mi dajú zaň pätnásť zlatých,
24 4 |         dajú zaň pätnásť zlatých, nech ma oslobodia od neho!~Ale
25 6 |      vedieť, ako Hovorková stojí, nech sa mňa opýtajú! Celé mesto
26 6 |      pokiaľ je gazdovstvo pokope. Nech len jeden načne, pôjdu za
27 6 |     spisovatelia, ale prosím ich, nech mi povedia, čo sú to za
28 6 |     posmech vyjde, a to sa stane, nech by si len takto krk vykrútil
29 6 |       svoje, a tam potom šťastie. Nech sa živí celý Milenský potom
30 7 |      povesť, že Hurdálkovú čert – nech sa prepadne – trápi, menovite,
31 7 | bračekovci naši, tam prídete. Ale nech je už, ako chce, my sa tiež
32 8 |          ich, domine spectabilis, nech nerobia posmechy z chudobného
33 8 |        lapala Šúplatovu stolicu, „nech sa len páči sadnúť, pán
34 8 |            nuž spánombohom potom, nech si Šúplata vezme Ľudmilu.“~
35 8 |         rok komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia, hlavná
36 9 |          svetská márnosť, pán boh nech ma chráni – nikdy mňa ani
37 9 |         to nič nie je súce. Ale – nech si urobia, ako chcú, aby
38 9 |        keď to už len má a má byť, nech sa stane božia vôľa, čo
39 9 |           nás ohovárať, po sobáši nech ohovárajú, koľko budú chcieť.~–
40 9 |         budú chcieť.~– Tak – tak, nech ohovárajú, to sa mi páči,
41 9 |     človek nikdy nerozlúči.~– No, nech sa už bár o zem hodí Hovorková, –
42 9 |       svojou dievkou ohlášky. Len nech si pomyslia, páni moji,
43 9 |          seba od radosti.~– Ó, ó, nech vstanú, nech vstanú, ja
44 9 |     radosti.~– Ó, ó, nech vstanú, nech vstanú, ja im všetko urobím
45 9 |        týchto dvoch dobrých duší, nech požehnajú lásku môjho  priateľa
46 9 |       prosím o Ľudmilkinu ruku.~– Nech nežartujú, Herr von Brožek,
47 9 |            potom privolím, dobre, nech si pán Milenský vezme moju
48 9 |       vyhrá draho zaplatený žreb, nech má výhru jeho priateľ, ak
49 10|          dorážal na žreb.~– Nože, nech sa už len nehnevajú, mladý