Chapter

 1 1 |           jedno päťtisíc odrátať!~Tu zamĺkne a trie si čelo tak,
 2 2 |        Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore s tamtou tvojou
 3 2 |         iste tak dobre zakusujem. Tu tieto naše Bruchoslavice
 4 2 | vyprevadili ako pána Šúplatu, tak tu týchto dvoch Slovákov, zapáľme
 5 2 |          čítal; alebo ešte lepšie tu tieto peštianske cigarky
 6 3 |     vstupovala do chyže Ľudmilka.~Tu je už teda lakôtka pre mojich
 7 3 |           o poriadneho ženícha!~A tu oprela svoje bystré oko
 8 3 |           aj seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč Hovorková,
 9 3 |      strachom sa trasúc.~– Ten je tu posledný raz, to ti povedám! –
10 3 |      odrazu vypadol z ruky širák.~Tu máš, chlape, hľa, ako je
11 3 |           pomoc, kvapky, lebo nám tu umrie a s tým bežala do
12 3 |         sakramentské slovo, už je tu, ja ich milujem, ich liebe
13 3 |         liebe Sie, frajle!~Všetci tu stoja ako vyjavení, dívajú
14 3 |         objal Jaroslav Ľudmilu; a tu potom porozprávali si obaja
15 3 |    sviecou prišla.~– No ale si už tu? A tam na tie malé krútené
16 3 |       vďačná za to až do smrti.~A tu usadila si vedľa seba Ľudmilu
17 5 |            a ja sa ledva udržujem tu v tejto kocúrkovskej diere.~
18 5 |      spisov, tak celého národa.~– Tu praesens cur a , deo comitte
19 6 |       Hádam sa čudujú, kde som sa tu vzala? – spytovala sa Hurdálková.~–
20 6 |       videl ju stáť pred sebou, a tu sa mu začal oheň žilami
21 6 |           budem ju mat v dome, (a tu si mľaskol nahlas), veď
22 6 |           Ach – čo tá láska robí! Tu to najlepšie vidíme, čo
23 6 |          pánom by bol rád každý – tu majú to tajomstvo, prečo
24 6 |            hučalo mu v hlave. Lež tu sa srdce začalo hýbať, klepať,
25 7 |   Hurdálkov dvere nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej,
26 7 |     svojej budúcej pani testinej, tu tá veľká vľúdnosť, akou
27 7 |     vďačnosťou mu bola zaviazaná. Tu sa nám zavdáva dobrá príležitosť
28 8 |         ho po nose brnkla.~Lež čo tu robiť so Šúplatam? Kým Ľudmila
29 8 |         nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach,
30 8 |    vyhovárala sa Hovorková.~– Ale tu tento môj dobrý priateľ
31 8 |      kuchárky vyhral dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola
32 8 |  presúšali veksle.~– Jaj, čert ma tu po týchto bruchoslavických
33 8 |           sa už doklepať nemohol.~Tu vidíme, že každá prepiatosť
34 9 |         vlastnom dome zastavil. A tu ani nešiel rovno do svojej
35 9 |        neodviedol odo mňa, keď sa tu len všetko ľudia dozvedia. –
36 9 |           so mnou k Hovorkovej, a tu máš na závdavok moju statočnosť,
37 9 |           posmešne sa vyslovil:~– Tu ho máš, aby si sa presvedčil,
38 9 |     zástup v kostole zhnusil – a  tu u seba vidí Brožka a Milenského.
39 9 |           moju Ľudmilu pýtať.~Ale tu sa ďalej nemohla premáhať,
40 9 |        nevstanem, kým mi nesľúbia tu pred týmto mojím najvernejším
41 9 |      môjho  priateľa Milenského a tu tejto vnučky Ľudmilky.~Hovorkovú
42 9 |        tom každý kohút kikiríkať.~Tu bolo potom smiechu. Hovorkovej
43 9 |       chvíle chudobným menovať. A tu podal žreb svojmu priateľovi –
44 9 |         Tri krále.~Ale kde a ako?~Tu, u Hovorkov, nieto ani svadby,
45 10|     vyvaľuje.~– Žreb daj, ináč ťa tu zachlomaždím! – zhurtoval
46 10|          Silvestra aj na Nový rok tu, kde teraz stojíš, ponúkala,