Chapter

 1 1 |        Silvestra svoji budeme, oni už čosi naozaj zmýšľajú,
 2 1 |     času, ktorý nie je ďaleko. Oni nech len idú, kam sú tvárou
 3 1 |   chodiť a na sobáš čakať, ako oni s tými ich papierikmi za
 4 1 |       kúpia, mladý pánko, teda oni tento nešťastný papier,
 5 1 |       Viedni, a čo aj nie, nuž oni skôr znesú tú škodu ako
 6 2 |    sami teológovia opatrovali: oni nám kníh a všeslovanských
 7 2 |   prehovoril Brožek, – a za to oni nemôžu!~Ale Jaroslav len
 8 3 |     nimi; lenže čo je po tých? Oni by tiež radi iba svojim
 9 3 |     veď on!~– Ale, babka moja, oni sa mýlia, nie je to on!~
10 3 |    povestný mešťan a učený pán oni vedia dobre nielen ľudí,
11 3 | nechala s Ľudmilou. „Veď si to oni sami najlepšie spravia,“
12 3 |      je tajomstvo ich strachu, oni eifrujú. Musím ja ju zavolať.~–
13 3 |      do ucha: – Nech to už len oni spravia všetko s ňou, ja
14 3 |       detinskou dôverou: – Ach oni sú dobrá, babka moja, oni
15 3 |      oni sú dobrá, babka moja, oni chcú, aby som šťastná bola,
16 4 |        boli takí chlapi, čo by oni aj skutočne mohli tak rozhadzovať
17 4 |     takto sa mu prihovárala, – oni sú šťastný, sú ženích, sú
18 4 | doniesol šťastie, nechže sa aj oni nad jednou nešťastnou dievkou
19 4 |       božej rok 1847, v ktorom oni počínajú šťastný byť, a
20 4 |       pozrú, a veď by si to aj oni mohli kúpiť!~A podávala
21 6 |    seba hovoril Šúplata.~– Ale oni by nechceli takú starú,
22 6 |        syn otcom štvoro detí a oni ešte len mládenčia. Ale –
23 6 |        začať reč.~– A či si to oni, Herr von Šúplata, už takto
24 6 |      za ženušku – ale, čože to oni tuná čosi o dlhoch hovoria? –
25 6 |           Veru sa im divím, že oni sama sú v celých Bruchoslaviciach,
26 6 |    svoje dlhy ukrývať! Ale ked oni chcú vedieť, ako Hovorková
27 6 |       či jej toľko ostane, ako oni, Herr von Šúplata, len hen
28 6 |      pôjdu za ním všetci, a ak oni nepomôžu, nezadlho bude
29 6 |  hovorila stará, – mohli by si oni, ako najväčší bruchoslavický
30 6 |        reč Šúplata, – akože to oni vedia, čo si ja myslím?
31 6 |       to myslel; ej, ej, už sú oni len, no a či je nie tak?~–
32 6 |    svojím spisovateľstvom.~Ale oni, ej oni, Herr von Šuplata,
33 6 |   spisovateľstvom.~Ale oni, ej oni, Herr von Šuplata, taký
34 8 |      meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky syn. No, ale
35 8 |      som sa smel staviť, že aj oni, Frau von Hovorková, už
36 8 |        mu Brožek, – teda sú aj oni tuná? No – no, mládenec,
37 9 |    lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť za môj lós?~–
38 9 |    Čudovala sa Ilona, – no veď oni tomu rozumejú, a čo sa ja
39 9 |    Šúplatová Ilona.~Ale kým si oni vychodia potrebné svedectvá
40 9 |        začne. Tak sa stáva, že oni ešte pred kostolom zvedia
41 9 |     než polhodina odbila, boli oni obaja na večné veky vekov
42 9 |    stať, ja som si myslela, že oni...~– Ale Brožek jej nedal
43 9 | Ľudmilku za pána Milenského? A oni sľubovali aj mne satisfakciu. –
44 9 |       zas Brožek.~– A keď budú oni takým bosorákom, že mi budú
45 10|       nové víno odobrali sa aj oni na svoj pokoj.~Ako posledný