Chapter

501 7 |          tretina nie je pravda. Čo by sa Šúplata Ľudmily zriekol,
502 7 |            bol nedávno u Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od lásky;
503 7 |            len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol.~A k tomu ešte má
504 7 |             všetko radšej tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež ťažko.
505 7 |        odohnať tiež ťažko. Ako by som sa ja dalodohnať od Ľudmily?~–
506 7 |          Ľudmilkine oči.~Ale Milenský sa ani týmito rečami nemohol
507 7 |               chytro Brožek, – nedáme sa mu pravdy dohmatať, len
508 7 |               mu pravdy dohmatať, len sa skôr do Hovorkovcov zoberme.
509 7 |              ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril touto
510 7 |          dôležitosťou môjho srdca. To sa stalo len následkom môjho
511 7 |           vnútorného boja, krútiaceho sa medzi ženiť a neženiť. Ten
512 7 |         dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti, že nemôžem byť šťastný
513 7 |            priateľ môj jediný!~Brožek sa zaradoval nád touto úprimnou
514 7 |                 hovoril mu ešte, – to sa mi páči. Teda len skoro
515 7 |               mi páči. Teda len skoro sa berme, dnes je osudný večer,
516 7 |            Ľudmilky.~– No – len by si sa v Hurdálkovej nesklamal,
517 7 |        Hurdálkovej nesklamal, ale mne sa všetko tak vidí, že ten
518 7 |          chytrejší bol z prameňa vody sa napiť ako my.~– Hahaha, –
519 7 |             my.~– Hahaha, – rozosmial sa na to Brožek, – ale by ten
520 7 |           svojej maštaľky nevyjde, ak sa v nej dočuje o Hovorkovej
521 7 |       Hovorkovej dlhoch. Hahaha – nič sa neboj, predídeme ho my.~
522 7 |               čitateľ už vie, Šúplata sa dosť naklebetil s Hovorkovou,
523 7 |              nech je už, ako chce, my sa tiež musíme ponáhľať na
524 7 |             skúsili všetko.~Schabrali sa teda aj títo dvaja dobrí
525 7 |         burnusy a krišpíny, lebo, ako sa môj láskavý čitateľ bude
526 7 |              Takto zabalení ponáhľali sa do Hovorkov.~No, keď sme
527 8 |               Náš Šúplata bol teda čo sa dlhov týka celkom uspokojený
528 8 |              istotu chcel vedieť – či sa Ľudmilka na svadbu teší.
529 8 |         Ľudmilka na svadbu teší. Jemu sa teraz živšie ako kedy inokedy
530 8 |           napísané pri nich:~„Ohlášky sa začínajú“, a tak sa mu veľmi
531 8 |           Ohlášky sa začínajú“, a tak sa mu veľmi zreteľne počalo
532 8 |               pliesť po rozume, že by sa veru aj jeho ohlášky mali
533 8 |            všetko skončila, ale že by sa už zajtra mali jej vnučke
534 8 |          počala stará mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť, a
535 8 |           bude do gazdovstva, škrabúc sa za uchom hovoril Šúplata.
536 8 |           bude mať čo dať – uspokojil sa milý Šúplata celkom a už
537 8 |          hlave čosi vrčalo a vrčí, že sa na Tri krále ohlášky začínajú.
538 8 |                nechže bude!~Vtom, ako sa takto dohovorili, začuli
539 8 |         tretej chyži, srdečné vítanie sa dalo vyrozumieť, ale Šúplatovi
540 8 |             vyrozumieť, ale Šúplatovi sa zdalo, že očuje aj lusknutie
541 8 |      neukľakla popredku, ale poberala sa, aby sa pred samými svojimi
542 8 |        popredku, ale poberala sa, aby sa pred samými svojimi hosťami
543 8 |             do babkinej chyžky, a tak sa skoro v samých dverách stretli.~
544 8 |               prednej chyži.~– Nechže sa páči sadnúť u nás. Ej –
545 8 |          sadnúť u nás. Ej – ej, kdeže sa to vzalo? Taký pyšný mladý
546 8 |               pyšný mladý pán, ani by sa len neukázal v meštianskom
547 8 |           Herr von Brožek, wie?~Takto sa mala okolo Brožka Hovorková,
548 8 |              síce trochu ľahšie, lebo sa cítil sám a nemusel sa dívať
549 8 |           lebo sa cítil sám a nemusel sa dívať na hostí a hostia
550 8 |              vdychoval do srdca, lebo sa nazdal, že len s ním samým
551 8 |          mačka táto moja testiná, ako sa líška komusi, keď mňa nemá
552 8 |            ešte ani nič nebol zbadal, sa mu v očiach zatmelo – a
553 8 |           Šúplatovi na nohy. Až teraz sa zbadala, že za sebou dvere
554 8 |               zeslou prišla, schabral sa Šúplata zo zeme a zastal
555 8 |             Ľudmilky, lebo pred týmto sa hanbila popustiť kantáre
556 8 |              svojmu hnevu. Za Šúplatu sa trochu hanbila a bola by
557 8 |               prvý raz za života, ako sa má k prítomným správať a
558 8 |               sám z rozpakov. V duchu sa smial z Hovorkovej tak ako
559 8 |            veľmi dobre znal.~– Ja som sa veru neopovážil prísť do
560 8 |             ja, veď dobre vedia, musí sa v Bruchoslaviciach aj trochu
561 8 |             na ulicu vyjsť. Ja by som sa smel staviť, že aj oni,
562 8 |               nicht gar? – vyhovárala sa Hovorková.~– Ale tu tento
563 8 |              toto vravel, priam vtedy sa zjavil na prahu Šúplata.~–
564 8 |             pán Šúplata, – prihovoril sa mu Brožek, – teda sú aj
565 8 |       mládenec, a dievča v dome, čože sa budeme čudovať. Nechže sa
566 8 |             sa budeme čudovať. Nechže sa páči medzi nás, – a vtedy
567 8 |               besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil,
568 8 |           ťažké „och“ vysipel.~Brožek sa ho spytoval, ako sa má a
569 8 |            Brožek sa ho spytoval, ako sa má a hneď i aj odpovedal,
570 8 |               sú jediný syn, – chytro sa našiel Šúplata; – a pán
571 8 |               Milenský mlčal, lebo on sa nevedel šiknúť do takýchto
572 8 |               zanechajúc Šúplatu, dal sa s Ľudmilou do žartovania.
573 8 |       dakoľkým šuhajom srdcia. Majúže sa vám, slečna, tí bruchoslavickí
574 8 |            nahlas Šúplata a Hovorková sa začala hniezdiť na stolici,
575 8 |              tento človek. – Ale dala sa aj nahlas čosi hovoriť,
576 8 |          povedá, – prosím ich, kto by sa obzrel o ňu?~Ale Brožek
577 8 |           ruku, lež na nešťastie noha sa mu akosi zaplietla medzi
578 8 |           kroky spod Šúplatu.~Ľudmila sa vytrhla aj Brožkovi z ruky
579 8 |              Šúplatovu stolicu, „nech sa len páči sadnúť, pán Šúplata,“
580 8 |             seba vyjavené.~Hovorkovej sa Brožek vždy väčšmi páčil,
581 8 |          páčil, takže už teraz ničomu sa tak netešila, ako že Šúplatovi
582 8 |               je dosť času prezvedieť sa – najmä v Bruchoslaviciach.
583 8 |               vezme Ľudmilu.“~Šúplata sa však ináč namyslel. To zaiste
584 8 |              on ľúbi Ľudmilku, ale to sa mu samému nezdalo také byť,
585 8 |         lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on sám so sebou ináč poradil,
586 8 |         dokonal a zajtra v mene božom sa vyhlásiť dať mohol. Na tie
587 8 |       bohatstva u tej Hovorkovej, keď sa už k nej aj takí gavalieri,
588 8 |          Brožek, nanášajú. Bezmála by sa rád vicišpánom stal a potrebuje
589 8 |             na Ľudmilku pomyslel.~Keď sa zdalo, že už všetkých predmet
590 8 |             nové vo svete? – spytoval sa Brožek.~Hovorková ho ponúkla,
591 8 |               okom sem a ta, zastavil sa až na samom konci pri ohlasoch,
592 8 |           zaujímavé musel nájsť, lebo sa celý v tvári premenil. Oči
593 8 |            celý v tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým ohňom a
594 8 |              divým ohňom a Milenskému sa zdalo, že sa jeho priateľovi
595 8 |               Milenskému sa zdalo, že sa jeho priateľovi ruka trasie,
596 8 |               ako toho človeka, ktorý sa alebo náramne ľakne, alebo
597 8 |           prítomných nepohla. Šúplata sa díval ako obyčajne, Ľudmila
598 8 |           díval ako obyčajne, Ľudmila sa do lutrie nestarala, Hovorková
599 8 |               oči vyvaľovať, za uchom sa škrabať a na stolici sa
600 8 |               sa škrabať a na stolici sa hniezdiť. Bol by sa rád
601 8 |           stolici sa hniezdiť. Bol by sa rád spýtal čosi, ale sa
602 8 |               sa rád spýtal čosi, ale sa zas čohosi bál, ale keď
603 8 |               zas čohosi bál, ale keď sa Brožek len aj ďalej tomu
604 8 |          akože je to, ako? – spytoval sa už celý prevrátený.~Brožek
605 8 |       kuchárky vyhral dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola
606 8 |            hlas anjela strážcu; razom sa mu teraz zdalo, že vidí
607 8 |               zatvára, slovom, všetko sa mu vidí teraz tak, ako Hurdálková
608 8 |              mysle videl Ilonu.~Nikdy sa mu ešte táto jeho verná
609 8 |         usporadovať – a na jej truhle sa presúšali veksle.~– Jaj,
610 8 |               pravdivej ženy. Lež ako sa teraz von dostať? – Takto
611 8 |           celkom naňho uprené, a toho sa tak ľakol, že razom chmatol
612 8 |               schytil širák a poberal sa ku dverám. Keď bol Šúplata
613 8 |           Šúplata pri dverách, Brožek sa rozosmial a čosi šeptal
614 8 |          pyšteky zalryzovala. Šúplata sa ešte raz obzrel – jeho oko
615 8 |            ešte raz obzrel – jeho oko sa však zas stretlo s Brožkovým,
616 8 |              nemohol – a len tak, ako sa vraví, od kľučky sa odoberúc,
617 8 |               ako sa vraví, od kľučky sa odoberúc, hrbolcoval  dolu
618 8 |          nechcel začať reč.~Hovorková sa stavala, ako čo by sa hanbila
619 8 |       Hovorková sa stavala, ako čo by sa hanbila za takého hosťa,
620 8 |            srdci smútila trochu, lebo sa jej zdalo, že jeden istý
621 8 |            nadstaveného osídia. Tento sa jej lepšie páčil, zato ho
622 8 |          tamtoho poplašiť. Potešovala sa v duchu len tým, že čo priam
623 8 |            Šúplatu  uspokojí.~Ľudmila sa pod noštek usmievala, Brožek
624 8 |          najspôsobnejšie vykonal. Dal sa totiž s Ľudmilou žartovať –
625 8 |              s Ľudmilou žartovať – až sa jej tak položartom-polonaozaj
626 8 |               to najradšej videla keď sa Brožek mal okolo Ľudmily.
627 8 |             pre hostí, ale vidiac, že sa Brožek s ňou dobre zabáva,
628 8 |            mlyn, lebo tento náš šuhaj sa už tak bál Hovorkovej, že
629 8 |             už tak bál Hovorkovej, že sa mu zdala byť ako diabol,
630 8 |           diabol, a keď odišla, cítil sa ako od diabla oslobodený.~
631 8 |          diabla oslobodený.~Ale teraz sa Milenský aj na samého Brožka
632 8 |         Brožka hneval, lebo videl, že sa on len okolo Ľudmilky obracia
633 8 |             nemohol porozumieť, a tak sa ani na Milenského veľmi
634 8 |       Milenského veľmi neobzeral, ale sa len okolo Ľudmily vrtel.
635 8 |            doň, aby robil, čo má, aby sa presvedčil, ako stojí jeho
636 8 |            svojich chyžiach, chválila sa svojím Jankom Dávidom, lichotiIa
637 8 |          Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala, ako čo by
638 8 |               bolo preňho vidieť, ako sa aj Ľudmila s Brožkom dobre
639 8 |            lapil svoj šírák a poberal sa preč, sklonenou hlavou k
640 8 |            svojho nešťastia a chladne sa pokloniac starej a mladej,
641 8 |            chcel aj sám odísť – bojac sa o svojho priateľa, lež Hovorková
642 8 |               priateľa, lež Hovorková sa skoro naňho privesila, len
643 8 |        prezúfal a prebolestil. Brožek sa síce tiež dlho nebavil u
644 8 |           Hovorkov – ale k Milenskému sa už doklepať nemohol.~Tu
645 9 |               cválal po uliciach – až sa pri svojom vlastnom dome
646 9 |              si ku kachliam, ohrieval sa, šúchal rukami a nevedel,
647 9 |          šúchal rukami a nevedel, ako sa má prihovoriť milej kuchárke.
648 9 |        nezakúrite, Ilonka moja?~Ilona sa tak trhla, ako čo by ju
649 9 |         nabrali tú Ilonku? – posmešne sa ho spytovala slúžka.~– A
650 9 |          Ilonôčka moja drahá, – počal sa žartom spytovať Ilony pigľujúcej
651 9 |             sobáš. Myslia si vari, že sa ja nemôžem vydať zato, že
652 9 |            vyhrala; ale doparoma, ako sa len dám do toho. Začal teda
653 9 |          Ilonka moja, Ilonka! Čo viac sa obzerám po tých bruchoslavických
654 9 |        bruchoslavických pannách, vždy sa len väčšmi presviedčam o
655 9 |              z nich mať nebude!~Ilone sa usmievalo šťastie, lebo
656 9 |          panny. Veď to nič nevie, len sa frntiť, len po báloch sa
657 9 |              sa frntiť, len po báloch sa blázniť, širáky nad širáky,
658 9 |               naozaj mienia, lebo mne sa triafa šťastie môj kulifaj
659 9 |            všetok skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne aj svojím
660 9 |      skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne aj svojím vyhraným
661 9 |           chváliť, lebo také trúfačné sa mu zdali jej reči.~– Nie
662 9 |            Bruchoslavičianku, ale ani sa ďalej trápiť nebudem v tomto
663 9 |            len na teba pomyslím, vždy sa mi zdá, že by sme sa my
664 9 |             vždy sa mi zdá, že by sme sa my dvaja len predsa najlepšie
665 9 |              to posmechujú – hanblivo sa uťahujúc od Šúplatu, hovorila
666 9 |              v novinách prišlo. – Dal sa teda hlasito a úprimne rozprávať:~–
667 9 |                nabok všetko neúprimné sa uťahovanie! Ja som tiež
668 9 |              akože to bude? – omykala sa Ilona, – veď by ma tie bruchoslavické
669 9 |          takých šiat nemám, už by som sa len tiež musela podľa ich
670 9 |              už len má a má byť, nech sa stane božia vôľa, čo sa
671 9 |               sa stane božia vôľa, čo sa ja slabé stvorenie naprotivím.
672 9 |           tvár taký bozk (lebo božtek sa to nemôže menovať), že by
673 9 |             to nemôže menovať), že by sa mľasknutie bolo mohlo do
674 9 |             Lež ako k tomu, – starala sa teraz Ilona, – prípravy
675 9 |          teraz Ilona, – prípravy dáke sa len musia urobiť, veď sme
676 9 |                  nijaké parády. Pôjde sa zajtra na faru, z fary pre
677 9 |           fary pre dišpenzáciu, potom sa dáme aspoň raz ohlásiť v
678 9 |          možné – tak chytro? Čudovala sa Ilona, – no veď oni tomu
679 9 |               oni tomu rozumejú, a čo sa ja slabé stvorenie naprotivím.
680 9 |               tak, nech ohovárajú, to sa mi páči, Ilonôčka moja, –
681 9 |          pristalo – ako tam obšmietať sa okolo Ľudmilky, no či nie?~
682 9 |              nad dvestotisícami – aké sa zajtra s jeho veksami spájať
683 9 |               nijaké dlhy nemá. – Tak sa potešoval.~Taktiež Ilona
684 9 |               neodviedol odo mňa, keď sa tu len všetko ľudia dozvedia. –
685 9 |               a usilovne strážiť, aby sa nik k jej pánovi nedostal.~
686 9 |               Šúplata mal strach, aby sa Ilona nedozvedela, že je
687 9 |            bohatšia ako on sám, a aby sa potom ozaj dáky kulifaj
688 9 |        svojich chyží a najprv Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého
689 9 |                  Ako by to bolo, keby sa už k mojej sľúbenici takí
690 9 |               nocí v jeho živote. Ani sa nevyzliekol zo šiat, keď
691 9 |               zo šiat, keď líhal, ani sa teda neobliekal včasráno
692 9 |           celý zblednutý a prechodiac sa po chyži, zmýšľal už len,
693 9 |                zmýšľal už len, ako by sa dostal von z Bruchoslavíc.
694 9 |              ceste slávy. „Posvätenie sa národu,“ tieto slová vidí
695 9 |              svojho osudu.~– Posvätím sa teda celkom tebe, národ
696 9 |                a zakryl oči trasúcimi sa rukami.~Vtom vstúpi do chyže
697 9 |              na to zas Milenský a dal sa ďalej doňho tak, že Brožkovi
698 9 |              už ľúto bolo. Osvedčoval sa, že včera musel tak robiť –
699 9 |          musel tak robiť – a zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom
700 9 |                že na tom pracuje, aby sa Ľudmila jeho ženou stala.~–
701 9 |           hovoril Brožek, že Milenský sa cítil byť k nemu nanovo
702 9 |          Bruchoslaviciach, usmievajúc sa hovoril Brožek potom, keď
703 9 |              ním k Hovorkovej, – a ak sa neklamem, máme sa o tejto
704 9 |                a ak sa neklamem, máme sa o tejto histórii aj dosť
705 9 |              dodával Brožek a obzeral sa po pulpite. Milenský premŕvajúc
706 9 |          pulpite. Milenský premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach,
707 9 |             na samom spodku, posmešne sa vyslovil:~– Tu ho máš, aby
708 9 |         vyslovil:~– Tu ho máš, aby si sa presvedčil, že tvoje čary
709 9 |       Milenského dobrý priateľ.~Potom sa rozišli – po kostole mali
710 9 |             rozišli – po kostole mali sa zas zísť. My ich však zanecháme
711 9 |               ísť do kostola. Zavčasu sa teda aj teraz ako obyčajne
712 9 |          nikoho nebolo v kostole, ona sa už vo svojej rodinnej stolici
713 9 |             priam dnes. Lebo čím viac sa ľudia schádzali – tým viac
714 9 |        schádzali – tým viac obzerania sa na ňu, tým viac šeptania
715 9 |               vzala modlitbu a chcela sa celá do nej pohrúžiť, ale
716 9 |              pán farár tak kričal, že sa celý napriek tej trojkráľovej
717 9 |               šeptanie, to usmievanie sa a obzeranie na ňu. Už sa
718 9 |              sa a obzeranie na ňu. Už sa v duchu zas zariekala, že
719 9 |            kázeň chodiť, takže z domu sa síce vyberajú pri prvom
720 9 |           priateľoch – až trúfajú, že sa už kázeň začne. Tak sa stáva,
721 9 |             že sa už kázeň začne. Tak sa stáva, že oni ešte pred
722 9 |           kostola len na ceste z neho sa o tom alebo inom novom dočula,
723 9 |            potom od hocakej meštianky sa o novinkách dozvedať. Ba
724 9 |       novinkách dozvedať. Ba viac ráz sa jej to prihodilo, že medzitým,
725 9 |            prihodilo, že medzitým, čo sa ona v kostole modlila, dačo
726 9 |               modlila, dačo zaujímavé sa v meste stalo, o čom všetci
727 9 |              a ktorí nedoniesli, teda sa ju pri kázni od susedov
728 9 |         susedov dočuli. Ale také dačo sa jej predsa nikdy nestalo
729 9 |              nestalo ako teraz.~Kázeň sa jej už taká dlhá zdala byť –
730 9 |               byť – ako rok, nevedela sa toho amen dočkať. Už neverila,
731 9 |         dočkať. Už neverila, len skôr sa von dostať, ale vtom zahrmelo –
732 9 |               zahrmelo – amen. Lež ak sa hnevala Hovorková, doteraz
733 9 |             samé šeptanie a obzeranie sa na ňu, mohlo ju od hnevu
734 9 |               teraz dívania a divenia sa, šepotu a chechotu ani konca
735 9 |        láskavý čitateľ predstaviť, čo sa to všetko v srdci tejto
736 9 |         bielym ručníkom – neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú
737 9 |           nikdy nerozlúči.~– No, nech sa už bár o zem hodí Hovorková, –
738 9 |        obstála ako meštianka. Ostatné sa malo už len po sobáši doplniť.~–
739 9 |         doplniť.~– Či ju videli – ako sa metala? – spytovala sa verná
740 9 |            ako sa metala? – spytovala sa verná manželka svojho manžela,
741 9 |             iba rátal tie sumy, ktoré sa mu ako následok tohto skorého
742 9 |               tuším potoky sĺz za ňou sa liali, tak nariekala – rozumie
743 9 |               tak nariekala – rozumie sa od hnevu. Ledva dotrielila
744 9 |          vstúpila do svojej chyže tak sa jej poľahčilo, lebo našla
745 9 |      najmilších, akože by aj nie, keď sa jej celý zástup v kostole
746 9 |      príjemnejší. Ale Brožek – no ten sa jej ukázal priam ako anjel
747 9 |            Všetci traja už vedeli, čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili,
748 9 |              vedeli, čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili, aby stará
749 9 |               svoj žiaľ, ale – predsa sa len kedy-tedy vyzradila –
750 9 |              svoju novinku, spytovala sa svojich hostí, či vedia,
751 9 |            nové?~– A čo také? – razom sa všetci ohlásili, hľadiac
752 9 |            ste si nepomysleli, ani by sa vám nesnívalo – Šúplata –
753 9 |           moji, tento gemeiner Mensch sa ešte opovážil ku mne prísť,
754 9 |            moju Ľudmilu pýtať.~Ale tu sa ďalej nemohla premáhať,
755 9 |             nemohla premáhať, pustila sa do plaču z toho do nového
756 9 |         vykonať! To neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou,
757 9 |             ohlášky vyočúvať! – A zas sa rozplakala.~Ľudmila sa len
758 9 |            zas sa rozplakala.~Ľudmila sa len tak bokom uškierala,
759 9 |           nesmútil so smútiacimi, ale sa v duchu radoval s radujúcimi
760 9 |            duchu radoval s radujúcimi sa.~– No – už ma ten doriadil,
761 9 |               je nie možné zniesť, ja sa pominiem od hnevu, žiaľu
762 9 |               aj starej ruku a hodiac sa na kolená, dal sa prosiť:~–
763 9 |              hodiac sa na kolená, dal sa prosiť:~– Ja mám dostatočnú
764 9 |              tak rozišiel po tele, že sa rozpálila ako oheň, lebo
765 9 |          Ľudmilu pre seba pýtať, – To sa nemôže stať, ja som si myslela,
766 9 |         kolenách o Ľudmilu. Hovorková sa už celkom vážne obzerala
767 9 |              obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila:~– Nikdy, –
768 9 |              von Hovorková, – ohlásil sa Brožek, zdržujúc Milenského, –
769 9 |        hlasujte vy ostatní.~Hovorková sa zasmiala, ale z privolenia
770 9 |             slová, hľadajúc stadiaľto sa vykĺznuť.~– Hej – hej, pravda
771 9 |          satisfakciu?~– No to – on by sa aj so svojou šmatlaňou uspokojil,
772 9 |               to mohol vykonať, že by sa Šúplata bol prenáhlil a
773 9 |       šmatlavú Ilonu dostal? spytoval sa zas Brožek.~– A keď budú
774 9 |             Viktória –Viktória, tešte sa so mnou, ja viem s istotou,
775 9 |           nevediac o tom a so sobášom sa ponáhľajúc, tak pekne sám
776 9 |            bola duša na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo za
777 9 |            ich ako dobrá matka. Potom sa strojil obed – a Hovorkovej
778 9 |           strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský vždy lepšie páčiť
779 9 |             bolo s tým Šúplatom. Dlho sa síce zdráhal, ale Ľudmila
780 9 |           bolo, že žid Renzef, ten čo sa to zo Schlossbergu presťahoval
781 9 |              dvestotisíc. Sprostá hus sa dala židovi ošudáriť a dala
782 9 |           žreb pätnásť zlatých. Potom sa pochválila pred svojím pánom –
783 9 |                  Ach – ach, –čudovala sa Hovorková, – ale ten advokát,
784 9 |          groša si nepodrží. Hovorková sa čudovala Brožkovým rečiam,
785 9 |           nieto.~– Že nie? – spytoval sa Brožek a schopiac sa zo
786 9 |         spytoval sa Brožek a schopiac sa zo stolice, bežal do druhej
787 9 |              vytiahnuc žreb 1847, dal sa ďalej hovoriť: – Ale jesto
788 9 |               priateľ Milenský nemôže sa viac od tejto chvíle chudobným
789 9 |               hlavnej výhry. Milenský sa nechcel mať k žrebu, ale
790 9 |               usporiť reč a zdráhanie sa. Všetci mu leteli do náručia
791 9 |           jeho veľkomyselnosť, lež on sa rozosmial:~– No, – povedá, –
792 9 |       rozosmial:~– No, – povedá, – čo sa vám robí, za pätnásť zlatých
793 9 |             kosti bola mala.~– Ja som sa prehrešil proti tebe, –
794 9 |         prehrešil proti tebe, – začal sa kajať Milenský.~– Hej? –
795 9 |         musíme dať do novín!~– Ja som sa prehrešila proti vám, pán
796 9 |            vám, pán Milenský, – takto sa zas kajúcne ohlasovala Hovorková.
797 9 |              braček Jarko, – spytoval sa Brožek Milenského, – povedzže
798 9 |           nevestou robili poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka
799 9 |               pamätnú históriu, ktorá sa od Silvestra do Troch kráľov
800 9 | Bruchoslaviciach prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili sa,
801 9 |               sa videli a presvedčili sa, že dlhé do vohľadov chodenie,
802 10|         Nebola uňho veľká svadba, ako sa to aj čakať mohlo. A bár
803 10|            chce vždy odo mňa? – Takto sa sama seba spytovala Ilona, –
804 10|       neposiela po nové víno odobrali sa aj oni na svoj pokoj.~Ako
805 10|             sám za ním dvere a odrazu sa dal do svojej Ilonôčky s
806 10|             že tvoj žreb...~– Ale veď sa dosť hlavy nalámem na tom
807 10|            tomu ani nerozumiem. – Tak sa Ilona vyhovárala a akýsi
808 10|             vyhovárala a akýsi strach sa jej počínal kosťami prechodiť.~–
809 10|             blázon bola vtedy, že som sa tomu Renzefovi dala tak
810 10|           neodohnali ma inde.~A s tým sa šmotŕňala von. Šúplata sa
811 10|             sa šmotŕňala von. Šúplata sa prechodil veľkým krokom
812 10|         dorážal na žreb.~– Nože, nech sa už len nehnevajú, mladý
813 10|             veru zas prepustí. Čo som sa naprosila starého pána –
814 10|           peniaze zo stola, ponáhľala sa von.~Šúplata sa pleštil
815 10|             ponáhľala sa von.~Šúplata sa pleštil na posteľ, a tak
816 10|           čosi – a po chrbtovej kosti sa mu zimnica prechodila. Dal
817 10|               zimnica prechodila. Dal sa rozmýšľať o svojom veľkom
818 10|               tak prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil a rozplakal,
819 10|        rozľútostil a rozplakal, takže sa nielen celý jeho dom a dvor,
820 10|                Po trojhodinovom plači sa mu predsa obľahčilo trochu
821 10|           zlatých, – a s tým obrátiac sa na druhý bok, tak tuho zaspal,
822 10|              ju stretol Renzef, ktorý sa priam k nej poberal. Chcel
823 10|           zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha. Židisko
824 10|             jej veľmi domáha. Židisko sa poškrabal za uchom – a myslel
825 10|              na druhé šudierstvo, keď sa mu toto nepodarilo. Ilonu
826 10|             Tak s tridsiatimi zlatými sa vrátila Ilona domov v tej
827 10|          Ilona domov v tej nádeji, že sa tými novými pätnástimi zlatými,
828 10|       pribudli, jej pán uspokojí.~Ako sa Šúplata prebudil a ako on
829 10|          svoju Ilonu vymastil.~Lež to sa len už teraz spýtať môžeme,