Chapter

 1 1 |         dvoch klincoch od povaly až po zem, ale nakoľko sa dá
 2 1 |         ku mne tvárou nakláňala, až to radosť bola! „Nech sa
 3 1 |     uhládzal, k lícam pritláčal, až naposledy pekne potíšku
 4 1 | strieborným okutím vzal do ruky, až sa takto šťastne namyslený
 5 1 |        moje chcem u seba zadržať až do istého  času, ktorý nie
 6 3 |        jest kratochvíľu a zábavu až do polnoci. Vtedy sa  vítal
 7 3 |         o pominuteľnosti života, až prišla šťastne aj na to,
 8 3 |        všetko za dobré znamenie, až naposledy takto obsiahla
 9 3 |         jej tak silne prichytil, až sa celý potil, rukami-nohami
10 3 |          milý Šúplata, čo povie, až mu šťastne prišlo na um
11 3 |         To je pekné! – Smial sa, až mu pot na čelo vystupoval
12 3 |       hehehe, Ľudmila chichichi, až sa do vôle nasmiali.~A Hovorková
13 3 |     potiť, ale otázke nerozumel. Až zoberúc všetky svoje rozumy
14 3 |         Šúplata mľaskol papuľou, až sa tak ozvalo po chyži. –
15 3 |     urobil jednu poklonu mladej, až sa aj šťastne, bez najmenšieho
16 3 |      frajeri utekajú. Zišla však až dolu a na nemalé začudovanie
17 3 |         ja im budem vďačná za to až do smrti.~A tu usadila si
18 4 |         paličku, prizrel sa jej, až mu tak voňala, čo si myslel,
19 4 |        sa „Milí páni rodičové“ – až po amen. Všetko spamäti –
20 4 |        pustila grošiak, ktorý sa až k Šúplatovým nohám kotúľal.~
21 4 |    medzitým čo jeho verná dievka až sa tak zachádzala plačom
22 5 |   rukopis prehadzovať, premŕvať, až aj čosi doňho strčil, potom
23 6 |         chcú vziať tej zadĺženej až po uši Hovorkovej vnučku? –
24 6 |        vyrapotala tieto klebety, až na samom konci trocha odkašlávajúc.~
25 6 |       trhlo tak, že dupnú nohou, až sa okná zatriasli, povedal:~–
26 6 |     volala, kričala. boženkala – až sa vo dverách Ilona zjavila.~
27 7 |          bol nedávno u Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od
28 7 |          nie je, že je ako mačka až po uši zaľúbený do . Ľudmily,
29 8 |       pomáhať Šúplatovi na nohy. Až teraz sa zbadala, že za
30 8 |        na prahu ako dáky mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila.~–
31 8 | nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach, lebo
32 8 |       okom sem a ta, zastavil sa až na samom konci pri ohlasoch,
33 8 |   nevidel nikoho, neočul nikoho, až keď už mal chuť načisto
34 8 |      totiž s Ľudmilou žartovať – až sa jej tak položartom-polonaozaj
35 9 |         len cválal po uliciach – až sa pri svojom vlastnom dome
36 9 |       tohto bežiaceho roku, lebo až do rána nespal pokojne ani
37 9 |       akých svojich priateľoch – až trúfajú, že sa už kázeň
38 9 |        len kedy-tedy vyzradila – až naposledy celkom popustila
39 9 |      nového šprihania na Šúplatu až tak zubmi zaškrípala.~–
40 9 |          behala po celom meste – až našla jedného mladého blázna,
41 9 |      rástla od radosti a bola by až do povaly narástla, keby
42 10|         A ostatní prisviedčali – až povyprázdňovali džbány.
43 10|       svojej Ilonôčky s otázkou, až na mrzutý tón už vychádzajúcou.~–
44 10|          nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici stretla mladého,