Chapter

 1 3|         tak len pristúpme k pani Hovorkovej. Pani Hovorková je vdova
 2 3|          nebol závidel bohatstvo Hovorkovej? Ale táto bruchoslavická
 3 3|  zapierali, na iné zvaľovali a o Hovorkovej lásku a priateľstvo sa ubiehali.
 4 3|         a Ľudmila, obrátiac sa k Hovorkovej, tíško jej šepla: – To je
 5 3|     neschytila. Lež ostrý pohľad Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na
 6 3|         osmelil sa dačo pošepnúť Hovorkovej.~Ale šeptanie bolo veľmi
 7 3|           Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej, bozkávala jej ruky a vravela
 8 3|     krátkosti tuná uvedený obsah Hovorkovej slov, akými nahovárala Ľudmilu.~
 9 4| rozkladal všetky múdre reči pani Hovorkovej, ale o Ľudmile rozprával
10 4|    Musíme vidieť ešte len aj hen Hovorkovej Dorku, a Ilonu sme tiež
11 4|        už vyše hodiny čaká s ňou Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama
12 4|      medzi postielaním hovoriť o Hovorkovej, aká je múdra a bohatá pani
13 6|          tej zadĺženej až po uši Hovorkovej vnučku? – Že sa chcú zapliesť
14 6|           ale čítať ťažko, najmä Hovorkovej! Neviem, kde by ich vzala?
15 6|        iste urobili, keby si tej Hovorkovej mazlenu za ženu vzali.~–
16 6|          ak ženiť?~Hurdálkovej a Hovorkovej domy boli uňho vo veľkej
17 6|        otázku: ktorý predsa dom, Hovorkovej či Hurdálkovej viac viery
18 6|          budem trápiť, idem ja k Hovorkovej, musím vyočúvať aj druhú
19 6|        tá história o dlhoch pani Hovorkovej.~Vstal teda Ďorď, poobliekal
20 7|      priam Hurdálková aj Šúplatu Hovorkovej dlhmi nastrašila, on napriek
21 7|        do samej chyže samej pani Hovorkovej.~Rozumie sa, že ho ona,
22 7|         Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej, tej svojej budúcej pani
23 7|          išla Šúplatu od Ľudmily Hovorkovej odhovárať.~A my už vieme,
24 7|     musím dnes vyhrýzť Šúplatu z Hovorkovej srdca, ako si ho ty už dávno
25 7|    nevyjde, ak sa v nej dočuje o Hovorkovej dlhoch. Hahaha – nič sa
26 8|       Šúplata bol ticho vyočúval Hovorkovej rozprávku o celej Hurdálkovej
27 8|           Ale ten prívetivý hlas Hovorkovej k Brožkovi, ten mu zas akúsi
28 8|     rozpakov. V duchu sa smial z Hovorkovej tak ako zo Šúplatu – ale
29 8|     zakaždým zbadal čosi také na Hovorkovej tvári, čo bolo podobné posmešku –
30 8|       ale len pre seba vyjavené.~Hovorkovej sa Brožek vždy väčšmi páčil,
31 8|         byť toho bohatstva u tej Hovorkovej, keď sa už k nej aj takí
32 8|      srdiečku zarytého nemala.~A Hovorkovej nič iné nebolo treba ako
33 8|          náš šuhaj sa už tak bál Hovorkovej, že sa mu zdala byť ako
34 8|        bola rada v neprítomnosti Hovorkovej s Milenským dač poštebotať,
35 9|        pôjdeš ešte raz so mnou k Hovorkovej, a tu máš na závdavok moju
36 9|         sľúbil, že pôjde s ním k Hovorkovej, – a ak sa neklamem, máme
37 9|        Milenský prichodil pyšnej Hovorkovej akýsi milší a príjemnejší.
38 9|         hľadiac na blednúcu tvár Hovorkovej, ktorá si takto začala:~–
39 9|       skočil, ruku svoju do ruky Hovorkovej plesol.~– No tak, – povedá, –
40 9|           Tu bolo potom smiechu. Hovorkovej bola duša na mieste. A bár
41 9|        Potom sa strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský vždy lepšie
42 9|         by veľkomyseľne odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať musel,