Chapter

 1 1 |         predsa nedám za päťtisíc zlatých! Ebugatta! Ja mám len na
 2 1 |          ste vari len nedali päť zlatých v striebre za tento kúštik
 3 1 |     nijako vysvediť ani tých päť zlatých v striebre, ani ten kúštik
 4 1 |      niet. Dala za papierik šesť zlatých v striebre, a to si môžeme
 5 1 |         nedala som päť, ale šesť zlatých v striebre za tento papierik;
 6 1 |          menovali! A dvestotisíc zlatých, ktoré zaň dnes-zajtra dostanem? –
 7 1 |     dostanem? – Čo – dvestotisíc zlatých? Myslia si, že neviem, čo
 8 1 |         je to lós na dvestotisíc zlatých, ale ty, hus sprostá, musíš
 9 1 |         päť a či, hľa, vari šesť zlatých v striebre vyhodiť – a to
10 1 |      takéto papieriky len za päť zlatých v striebre predávajú, ináč
11 1 |          nepredáš! – Ale pätnásť zlatých takto vyhodiť! Tajdi, tajdi
12 1 |      strachu, že svojich pätnásť zlatých stratí, i tak aj ináč veľmi
13 1 | ohlasovalo sa ešte dlho „pätnásť zlatých, pätnásť zlatých“, bár sa
14 1 |         pätnásť zlatých, pätnásť zlatých“, bár sa Šúplata už dakde
15 1 |       stará sa o svojich pätnásť zlatých. Ale takto pri tme čože
16 4 |         za žreb vyhodila pätnásť zlatých.~Ilona chcela dnes ako na
17 4 |         nech mi dajú zaň pätnásť zlatých, nech ma oslobodia od neho!~
18 4 |         len tak na ulicu pätnásť zlatých vyhodiť! Vidíš ti ju vidíš,
19 4 |   Šúplatu o nádej na dvestotisíc zlatých pripravená, bár jej aj istá
20 4 |         škoda, že stratí pätnásť zlatých, hrozila, predsa i napriek
21 4 |           aby ste nestratili päť zlatých v striebre, to je teraz
22 4 |        namrzená Ilona, – pätnásť zlatých ma to ledačo stojí! Ale
23 6 |       komu nie prepustiť pár sto zlatých. Už ľudia ani nechodili
24 9 |       vydať zato, že som pätnásť zlatých do lutrie vyhodila a že
25 9 |          že vyhrala tých 200 000 zlatých z lutrie – mali by v tom
26 9 |       ktorú, ak si ju za pätnásť zlatých kúpi, dostane vo Viedni
27 9 |  ošudáriť a dala za žreb pätnásť zlatých. Potom sa pochválila pred
28 9 | chudobnej dievke, a tých pätnásť zlatých – staví na šťastie svojho
29 9 |   huncútom rada ostala za 200000 zlatých.~– Nuž ale, vie o tom ten
30 9 |          sa vám robí, za pätnásť zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje –
31 9 |        chceš? Dal som ti pätnásť zlatých, a aby si mi ani tie nebol
32 9 |      cesty do Viedne pre 200 000 zlatých, ktorú hneď na tretí deň
33 10|           čo si to za ňu pätnásť zlatých Renzefovi dala!~– Ahá –
34 10|          Kto by teraz na pätnásť zlatých myslel, keď ma také štastie
35 10|           že som si tých pätnásť zlatých radšej na svadbu nenechala?
36 10|          som ti ani tých pätnásť zlatých nestratila, ktoré som sama
37 10|          hen tých istých pätnásť zlatých. Ale keď im toľko záleží
38 10|    povedá,  – mojich dvestotisíc zlatých, – a s tým obrátiac sa na
39 10|          lós, že vraj jej dá sto zlatých zaň. Šudier, chcel ju zas
40 10|         nej dal jej ešte pätnásť zlatých a odoslal ju spiatkom s