Chapter

 1 3|      donáša. Tak – tak, Ľudmilka moja, to si zapamätaj, a teraz
 2 3|    zmysel dlhých slov:~– Miluška moja, vidíš, že ti dobre chcem,
 3 3|          No, nicht wahr, Miluška moja! Jaj, jaj, málo je toho
 4 3|   Ľudmila, – aj ja by som, babka moja, pre seba dačo vedela, ale –~
 5 3|          No veď on!~– Ale, babka moja, oni sa mýlia, nie je to
 6 3|         šepla: – To je on, babka moja to je on!~– Kto? – spytovala
 7 3|    dievča.~– Pán Milenský, babka moja drahá! – odpovedala Ľudmila,
 8 3|       nemajú čo báť. Za jedno je moja vnučka poslušné dieťa, a
 9 3|         no vidia, ona je dedička moja!~– No pán boh ich len živ, –
10 3|           Viem, ach, viem, babka moja, že nič nemám na tomto svete!
11 3|          Ach oni sú dobrá, babka moja, oni chcú, aby som šťastná
12 3|        moje šťastie prekazila to moja nebohá tetka, pán boh jej
13 3|        večnú! Tak vidíš, Miluška moja, už si očula a vieš, ako
14 3|         bola odjakživa najväčšia moja radosť, počúvnuť ich chcem
15 3|        tým Šúplatom, to, babenka moja najdrahšia, nech odo mňa
16 3|     chceš, koho čakáš? Jaj, jaj, moja milá frajla, mohla by si
17 4|       našla.~– A čo by ste rada, moja milá, – spytoval sa jej
18 4|    podávala mu svoj žreb.~– Jaj, moja milá – tajdite vy len domov
19 6|          trochu prisprostý, a tá moja budúca sa do tých kníh tak
20 6| pokladnici, budeže sa čudovať tá moja Ľudmilôčka! Hihihi! Ale
21 6|         aká bohatá je Hovorková, moja budúca pani svokra.~Hurdálková
22 6|          Nuž čo priam Ľudmilôčka moja nič nedostane, veď si ju
23 6|        je toto ťažký krok – táto moja ženba.~Tak sa Hurdálková
24 8|          tiež falošná mačka táto moja testiná, ako sa líška komusi,
25 9|        lepšie nezakúrite, Ilonka moja?~Ilona sa tak trhla, ako
26 9|        si to pigľujete, Ilonôčka moja drahá, – počal sa žartom
27 9|    nahlas k Ilone:~– Ach, Ilonka moja, Ilonka! Čo viac sa obzerám
28 9|             Nie tak, nie, Ilonka moja, – počal jej skákat do reči, –
29 9|    úprimné slovo. Ja ti už, duša moja, musím povedať – čo oddávna
30 9|      sebe hodili. A ver mi, duša moja, že som teba vždy mal pred
31 9|          to sa mi páči, Ilonôčka moja, – a zas si bozkal svoju
32 9|           lebo to viem, že Ilona moja nijaké dlhy nemá. – Tak