Chapter

 1 2 |           naopak, že už aká je, taká tá naša národnosť, ale predsa
 2 2 |              jednu radu vedel dať, a tá by bola, aby si si Ľudmilku
 3 3 |         akási nová myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká
 4 3 |            Ten blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, ten úsmev na
 5 3 |        dívala za milým, akoby jej ho tá stará do temnice odvádzala,
 6 4 |              dvere a volal na Ilonu. Tá vošla do chyže akási zamračená. –
 7 4 |             kotúľajú!~– Hľa, hľa, čo tá ich skúposť robí! – hundrala
 8 4 |        krásne a gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. Šúplata sa najprv
 9 5 |              mi teda istotu, či ozaj tá pačmaga Šúplata, ako klebetia
10 5 |            inší, toho div neobjímala tá stará na Silvestra.~– No
11 5 |              napokon ešte povedal, – tá zlatobažná šepleta Šúplatovská
12 6 |           súdi, lebo tak to videla“, tá už mala pravdu, najmä keď
13 6 | bruchoslavických domov.~Toto teda je tá istá Hurdálková, ktorej
14 6 |        povedal, trochu prisprostý, a tá moja budúca sa do tých kníh
15 6 |        pokladnici, budeže sa čudovať tá moja Ľudmilôčka! Hihihi!
16 6 |              najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa už tak zostarieva.
17 6 |          požitie, veď je už taká ako tá hrachovina. Budeže to kedysi
18 6 |              ako ho chváli.~Ach – čo tá láska robí! Tu to najlepšie
19 6 |           Šúplatovom oku zbadala, že tá hlboko musí byť zarytá v
20 6 |             predsa nemala byť pravda tá história o dlhoch pani Hovorkovej.~
21 7 |            budúcej pani testinej, tu tá veľká vľúdnosť, akou ho
22 7 |           ani do tej ulice, v ktorej tá spisovateľská frajerka býva,
23 8 |              do takýchto rozprávok a tá nešťastná baba mu tak zavadzala,
24 8 |            medzi nohy stolice, takže tá hrbolcovala na dva kroky
25 9 |           pigľujúcej biele šaty.~Ale tá mala hneď odpoveď.~– Hm –
26 9 |       nepokojne prešla u Šúplatovcov tá noc pred Troma kráľmi tohto
27 9 |            vám nesnívalo – Šúplata – tá šepleta, ten hulvaj, tá
28 9 |              tá šepleta, ten hulvaj, tá nemotora, mal dnes so svojou
29 9 |          obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila:~– Nikdy, – povedá, –
30 10|          doniesol. Ach – a ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel