Chapter

501 7 |        Nitry pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo nikomu.
502 7 |        čitateľ si to i tak domyslí a Bruchoslavičania to majú
503 7 |         ešte novinou na Slovensku, a to novinou takou, ktorá
504 7 |        svojmu národu. Znal všetky, a jeho oko nevidelo ani jednu
505 7 |       dobre poznal starú Hovorkovú a vedel, že – ak by sa mu
506 7 |         podarilo pukla by od hnevu a z pomsty by dala Ľudmilu
507 7 |    menovite, že jej v krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných
508 7 |        fyzikus škrabal sa za ušami a pochyboval. Zavolali naposledy
509 7 |         nevykonal s milým diablom.~A že o tom už každý v Bruchoslaviciach
510 7 |            mladý patvarista Brožek a bez všetkého sa oznámenia
511 7 |       všetkého sa oznámenia u otca a principála, pojmúc so sebou
512 7 |            pýtal si osobitnú chyžu a zaručil isté vyčítanie diabla
513 7 |           akési bosorácke formulky a Brožek chodil po červenej
514 7 |            sa razom s pacientkou – a cez jej plece hodil akéhosi
515 7 |     akéhosi tatrmánika s kopýtkami a rožkami pred nezdravú. Tatrmánik
516 7 |    nezdravú. Tatrmánik sa prehodil a rozčeperil svoje kopýtka
517 7 |         pomodlili obaja bosoráci – a od toho času vraj má Hurdálková
518 7 |           vraj má Hurdálková pokoj a ľúbi Brožka väčšmi ako vlastného
519 7 |           odrazu dala kávy navariť a vyočúvala usilovne všetko.
520 7 |          seba poslednú kvapku kávy a brala si na seba veľký ručník,
521 7 |      Ľudmily Hovorkovej odhovárať.~A my už vieme, ako svoj zástoj
522 7 |           radosťou o tom rozprával a svojho, priateľa, ako mohol
523 7 |        nikdy nenazrie do Hovorkov, a že sa s Hurdálkovou veľmi
524 7 |     všetkým spisovateľom na svete, a tak ďalej.~– No už si ty
525 7 |           Ľudmilu – to sa triasol.~A k tomu ešte má Hovorkovú
526 7 |  Hurdálková je Bruchoslavičianka – a viac ti netreba vedieť.
527 7 |      radšej tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež ťažko. Ako
528 7 |        lebo mu zas prišlo na um:~– A či mu, – povedá, – zas druhá
529 7 |           Najmä, keď on do Ľudmily a doňho je stará drnda zaľúbená.~–
530 7 |             Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti
531 7 |          krútiaceho sa medzi ženiť a neženiť. Ten boj nie je
532 7 |       dokonaný, dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti, že nemôžem
533 7 |           neveril jej toľko ako ty a chytrejší bol z prameňa
534 7 |            neboj, predídeme ho my.~A ono, paroma! Ako náš čitateľ
535 7 |           loci, aby sme tam videli a skúsili všetko.~Schabrali
536 7 |         títo dvaja dobrí priatelia a hodiac na seba ešte aj kabane
537 7 |      hodiac na seba ešte aj kabane a kadejaké burnusy a krišpíny,
538 7 |          kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, lebo, ako sa môj
539 7 |      susedskom panslávskom nárečí, a tak im jednohlasne prajeme:
540 8 |       dlhov týka celkom uspokojený a už len istotu chcel vedieť –
541 8 |              Ohlášky sa začínajú“, a tak sa mu veľmi zreteľne
542 8 |          sa dievča musí pripraviť, a ako je to možné? Taký krátky
543 8 |     fašiangy ešte iba na počiatku, a my si svadbu už len hodnú
544 8 |           Saus und Braus to pôjde, a k tomu treba trochu viac
545 8 |         bol zas trochu pošteklený. A keď mu Hovorková povedala,
546 8 |   uspokojil sa milý Šúplata celkom a už len Ľudmilku si. žiadal
547 8 |       šeptal si Šúplata, – ej, ej, a keď mne to tak v hlave čosi
548 8 |            tak v hlave čosi vrčalo a vrčí, že sa na Tri krále
549 8 |        očuje aj lusknutie božteka. A tento dojem bol taký silný,
550 8 |           že mu hneď kolená klesli a tak si ukľakol, akoby ženskú
551 8 |            také tenké ako Šúplata, a zato ona ani neukľakla popredku,
552 8 |        voviesť do babkinej chyžky, a tak sa skoro v samých dverách
553 8 |          že plesla za sebou dvermi a nechala Šúplatu v prostrednej
554 8 |            hneď letela po stoličku a zadŕžala hostí v prednej
555 8 |        neukázal v meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky
556 8 |        dajže, daj stoličku aj... – a to len tak bokom hodila
557 8 |       pokonfundovaný tým božtekom, a najmä, keď si pomyslel,
558 8 |          ľahšie, lebo sa cítil sám a nemusel sa dívať na hostí
559 8 |          nemusel sa dívať na hostí a hostia naňho, čo mu vždy
560 8 |    prikľakol si ku kľúčovej dierke a chcel vidieť aj tváre tých
561 8 |           sa mu v očiach zatmelo – a horeznačky vyvalený ležal
562 8 |         skríkla poľakaná Hovorková a bežala zo svojej stoličky
563 8 |          že za sebou dvere zavrela a Šúplata zostal v strednej
564 8 |         zato ani bližších nevidela a letela do tretej chyže po
565 8 |            chyže po mäkuškú zeslu, a to na nešťastie Šúplatovo,
566 8 |       dierke, Ľudmila sotila dvere a poriadne ho po nose brnkla.~
567 8 |        schabral sa Šúplata zo zeme a zastal si na prahu ako dáky
568 8 |          väčšieho hnevu utláčajúc. A môžem povedať, že jediný
569 8 |          Šúplatu sa trochu hanbila a bola by ho rada dáko vyhovárať
570 8 |         lež bola ona taktická žena a myslela si: „Čo ja viem,
571 8 |            nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach,
572 8 |            dediť po otcovej smrti, a je k tomu advokát!~A takýmito
573 8 |        smrti, a je k tomu advokát!~A takýmito myšlienkami zmätená,
574 8 |           Hovorková menila farby – a  nevedela vari prvý raz
575 8 |          sa má k prítomným správať a držať.~Brožek, furták, prezrel
576 8 |        prezrel všetko jedným razom a vytrhol všetkých sám a sám
577 8 |       razom a vytrhol všetkých sám a sám z rozpakov. V duchu
578 8 |            zlého o mne hovorí... – a zakašlúc si, odpovedal, –
579 8 |            no, mládenec, mládenec, a dievča v dome, čože sa budeme
580 8 |        Nechže sa páči medzi nás, – a vtedy ho to priam bola so
581 8 |          vstúpil do besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas
582 8 |          sa ho spytoval, ako sa má a hneď i aj odpovedal, že
583 8 |          najlepšie na tomto svete, a najmä teraz v Bruchoslaviciach,
584 8 |        chytro sa našiel Šúplata; – a pán otec žije dnes-zajtra.~–
585 8 |       šiknúť do takýchto rozprávok a tá nešťastná baba mu tak
586 8 |         vzdychol si nahlas Šúplata a Hovorková sa začala hniezdiť
587 8 |      nechodil darmo po svete, ach, a ako jej ruku pohládza, tuším
588 8 |            nie tak, nie, – hovoril a Ľudmilkine prstienky na
589 8 |       prstienky na prstoch obzeral a hneď jeden, hneď druhý pochvaľoval
590 8 |             hneď druhý pochvaľoval a jeho význam hádal.~– Ó,
591 8 |        chriptal za Brožkom Šúplata a chcel chytiť Ľudmilu za
592 8 |         vytrhla aj Brožkovi z ruky a lapala Šúplatovu stolicu, „
593 8 |            prisviedčal zas Šúplata a Brožek mal z toho veľké
594 8 |           on s tým vyjde na svetlo a za týždeň je dosť času prezvedieť
595 8 |           jeho Ľudmilôčky za rúčky a zato chcel čo do polnoci
596 8 |          chcel čo do polnoci čakať a prečkať tých jemu nemilých
597 8 |           mladou svoju vec dokonal a zajtra v mene božom sa vyhlásiť
598 8 |          by sa rád vicišpánom stal a potrebuje peniaze, lebo
599 8 |         Takto si rozmýšľal Šúplata a mľaskol zakaždým papuľou,
600 8 |      tužbyť skočila Dorka do chyže a hodila na stôl noviny a
601 8 |            a hodila na stôl noviny a išla po svojom.~– No, čo
602 8 |             čo on aj chytro urobil a poprebiehajúc okom sem a
603 8 |           a poprebiehajúc okom sem a ta, zastavil sa až na samom
604 8 |          sa mu iskrili divým ohňom a Milenskému sa zdalo, že
605 8 |        hrešievala na všetky lutrie a Milenský ani nechcel, ani
606 8 |     vyvaľovať, za uchom sa škrabať a na stolici sa hniezdiť.
607 8 |           ďalej tomu číslu čudoval a čiesi šťastie obdivoval,
608 8 |            vysvetľovaní ako teraz, a vskutku tak zreteľne predniesol
609 8 |          krútiť, v hlave mu hučalo a v duchu videl Hurdálkovú,
610 8 |         vari aby dlžníkov oslepila a bohatých frajerov prilákala;
611 8 |           ju čuje, ako Brožka víta a Ľudmile pre Milenského stoličku
612 8 |           ako Hurdálková hovorila.~A nad všetkými týmito obrazmi
613 8 |        drhnúť, chyžu usporadovať – a na jej truhle sa presúšali
614 8 |         Takto si  Šúplata šeptal – a v tom okamihu zabudol na
615 8 |           oko celkom naňho uprené, a toho sa tak ľakol, že razom
616 8 |           trstenicu, schytil širák a poberal sa ku dverám. Keď
617 8 |       dverách, Brožek sa rozosmial a čosi šeptal Ľudmile, ktorá
618 8 |       naposledy povedať, nemohol – a len tak, ako sa vraví, od
619 8 |           noštek usmievala, Brožek a Milenský čakali tiež čosi,
620 8 |          srdiečku zarytého nemala.~A Hovorkovej nič iné nebolo
621 8 |          dobre zabáva, tašla sama. A to bola pre Milenského voda
622 8 |           mu zdala byť ako diabol, a keď odišla, cítil sa ako
623 8 |         len okolo Ľudmilky obracia a na nahováračstvo celkom
624 8 |             aby začal svoju prácu, a teraz mu práve svoju nevôľu
625 8 |       Milenský nemohol porozumieť, a tak sa ani na Milenského
626 8 |               teraz pôjdeme domov, a ty dnes nič nesmieš zvedieť.
627 8 |         času... – odsekol Milenský a celý zblednutý hľadal svoj
628 8 |    Medzitým išla Hovorková s čajom a prinútila ešte ostať oboch,
629 8 |      Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala, ako
630 8 |        fígle so starou aj s mladou a to všetko namiesto ohovárania
631 8 |            Ľudmily za Milenského – a Milenský to všetko videl
632 8 |           Milenský to všetko videl a zahorel nenávisťou k Brožkovi.
633 8 |              vtom lapil svoj šírák a poberal sa preč, sklonenou
634 8 |         pôvodcovi svojho nešťastia a chladne sa pokloniac starej
635 8 |        chladne sa pokloniac starej a mladej, opustil chyžu. Brožek
636 8 |         nevedel, ako prišiel domov a celú noc prezúfal a prebolestil.
637 8 |          domov a celú noc prezúfal a prebolestil. Brožek sa síce
638 8 |  čitateľovi na svedomité pováženie a „aplikáciu“ na seba.~
639 9 |           medzi dvere do Hurdálkov a vyrapotal: – Pravdu, veľkú
640 9 |           mali, pani Hurdálková, – a s tým fujas matias utekal
641 9 |            vlastnom dome zastavil. A tu ani nešiel rovno do svojej
642 9 |         ohrieval sa, šúchal rukami a nevedel, ako sa má prihovoriť
643 9 |         mal on papuľu akúsi nadutú a Ilone máločo dobré povedal.~–
644 9 |          sa ho spytovala slúžka.~– A čože si to pigľujete, Ilonôčka
645 9 |    pigľujem? Ich krágliky na sobáš a môjmu kulifajovi košielenku –
646 9 |         zlatých do lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť
647 9 |          kulifaj nezabudol na mňa, a to je len predsa pravda,
648 9 |            stará láska nehrdzavie, a naposledy, keď chcú vedieť,
649 9 |           bol všetok skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne
650 9 |           najlepšie k sebe hodili. A ver mi, duša moja, že som
651 9 |      prišlo. – Dal sa teda hlasito a úprimne rozprávať:~– Nabok
652 9 |  uťahovanie! Ja som tiež v rokoch, a chudoba sem, chudoba tam,
653 9 |            panny zjedli od hnevu – a ani takých šiat nemám, už
654 9 |         keď by ťa kto zjesť chcel, a šaty, o tom potom! Len mi
655 9 |           Ilona, –keď to už len má a má byť, nech sa stane božia
656 9 |       pánko môj – veru tiež veľmi, a to už oddávna ľúbim a chcem
657 9 |       veľmi, a to už oddávna ľúbim a chcem ich vernou manželkou
658 9 |            vrece zbožia, stisol ju a vylepil jej na tvár taký
659 9 |          otŕčal aj Ďorď svoje líce a bozk od Ilony bola druhá
660 9 |         lajstrov povytierať mohli, a po kázni hneď sobáš. A –
661 9 |             a po kázni hneď sobáš. A – punktum, koniec reči!~–
662 9 |          no veď oni tomu rozumejú, a čo sa ja slabé stvorenie
663 9 |          mi páči, Ilonôčka moja, – a zas si bozkal svoju sľúbenicu
664 9 |           svoju sľúbenicu Šúplata. A toto mu už len skôr pristalo –
665 9 |            Šúplata do svojej chyže a skákal ako cap od veľkej
666 9 |          spájať budú pri oltári.~– A to už len bude inakšia komasácia –
667 9 |        hovorila Ďorďova sľúbenica, a umienila si celú noc nespať
668 9 |        umienila si celú noc nespať a usilovne strážiť, aby sa
669 9 |            je bohatšia ako on sám, a aby sa potom ozaj dáky kulifaj
670 9 |          kulifaj k nej nepriškrel, a tiež si zaumienil stráž
671 9 |       vyskakovali zo svojich chyží a najprv Šúplata sa ubehal
672 9 |           najprv Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého kulifaja
673 9 |   odpravovala, že pána nieto doma. A obaja mali veľkú radosť
674 9 |      vláčili? – odpovedal Šúplata.~A tak nepokojne prešla u Šúplatovcov
675 9 |        vychodia potrebné svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme
676 9 |             Povstal celý zblednutý a prechodiac sa po chyži,
677 9 |     obmedzenom hniezde len Ľudmila a Brožek zdržovali. Ale teraz –
678 9 |           z Bruchoslavíc cestu von a žehná jeho kroky na ceste
679 9 |          môj, – takto si povedal – a zakryl oči trasúcimi sa
680 9 |         ten včerajší Brožek. Vážny a skôr smutný ako veselý.
681 9 |         odvetil na to zas Milenský a dal sa ďalej doňho tak,
682 9 |            včera musel tak robiť – a zaklínal sa mu sväto-sväte,
683 9 |           nad všetkými jeho rečami a sľubmi Milenský.~– Dnes
684 9 |          raz so mnou k Hovorkovej, a tu máš na závdavok moju
685 9 |        sama Ľudmilu dá do náručia.~A toto s takou istotou hovoril
686 9 |        pôjde s ním k Hovorkovej, – a ak sa neklamem, máme sa
687 9 |            histórii aj dosť noviel a noveletiek načítať.~– Možno, –
688 9 |            smiechom dodával Brožek a obzeral sa po pulpite. Milenský
689 9 |          premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach, hľadal pakel,
690 9 |           brožúrach, hľadal pakel, a nájduc ho na samom spodku,
691 9 |        zísť. My ich však zanecháme a pôjdeme pozrieť, čo robia
692 9 |            osoba aj po iné sviatky a nedele, ale na Tri krále –
693 9 |          ako obyčajne vystrojila – a ešte nikoho nebolo v kostole,
694 9 |         útočisko si vzala modlitbu a chcela sa celá do nej pohrúžiť,
695 9 |         šeptanie, to usmievanie sa a obzeranie na ňu. Už sa v
696 9 |      Bruchoslavičania ako vzdelaní a osvietení ľudia majú obyčaj
697 9 |       kmotrách, strynách, ujcoch., a čo ja viem akých svojich
698 9 |          sú aké v meste, klebietky a novinky.~Hovorková teda,
699 9 |        chýr už do kostola doniesli a ktorí nedoniesli, teda sa
700 9 |        doteraz na to samé šeptanie a obzeranie sa na ňu, mohlo
701 9 | Škrabáčkovou, jeho budúcou, vernou a úprimnou manželkou, a to
702 9 |       vernou a úprimnou manželkou, a to razom po prvý, po druhý,
703 9 |          Bolo to iba teraz dívania a divenia sa, šepotu a chechotu
704 9 |       dívania a divenia sa, šepotu a chechotu ani konca ani kraja,
705 9 |      chechotu ani konca ani kraja, a Hovorková musela všetko
706 9 |         raz bol v Bruchoslaviciach a zná tento ľud celkom na
707 9 |         slzách obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči bielym ručníkom –
708 9 |            so svedkami pred oltár, a prv než polhodina odbila,
709 9 |            v dlhom kapute oblečený a Ilona mala na hlave rozmarínový
710 9 |           tam spadla, celá mdlobou a žiaľom a hnevom premožená.
711 9 |      spadla, celá mdlobou a žiaľom a hnevom premožená. Ale ako
712 9 |         zástup v kostole zhnusil – a  tu u seba vidí Brožka a
713 9 |           a  tu u seba vidí Brožka a Milenského. Vo chvíľke pribehla
714 9 |      Ľudmila.~V lone svojej rodiny a dakoľkých dobrých, nás milujúcich
715 9 |            dobrých, nás milujúcich a ctiacich priateľov najlepšie
716 9 |      pyšnej Hovorkovej akýsi milší a príjemnejší. Ale Brožek –
717 9 |      daktorých nepatrných otázkach a odpovediach nemôžuc už ďalej
718 9 |            či vedia, čo je nové?~– A čo také? – razom sa všetci
719 9 |     dovolila do môjho domu chodiť! A pane ani mi len slova nepovedal,
720 9 |        sprosté ohlášky vyočúvať! – A zas sa rozplakala.~Ľudmila
721 9 |             Brožek mrdal fúzikmi – a Milenský tiež nesmútil so
722 9 |             Svoju dievku si vzal – a taký človek chodil k mojej
723 9 |           pominiem od hnevu, žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia
724 9 |          ju, bozkal aj starej ruku a hodiac sa na kolená, dal
725 9 | najvernejším priateľom, že vyočujú a naplnia jednu prosbu, jednu
726 9 |            keď len naliehal Brožek a vstať nechcel, sľúbila mu
727 9 |         môjho  priateľa Milenského a tu tejto vnučky Ľudmilky.~
728 9 |   Hovorková, ale on stál na svojom a prosil už teraz celým citom
729 9 |        lásky šľachetný Milenský, – a potupne pozrúc na Brožka, –
730 9 |           pán Brožek, čo robíte?~– A ty mlč, – ohriakla ju stará, –
731 9 |               ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím,
732 9 |            môj hlas dám Milenskému a babka tiež Milenskému, teraz
733 9 |       Ľudmilku za pána Milenského? A oni sľubovali aj mne satisfakciu. –
734 9 |          Hej – hej, pravda je. Nuž a čože by chceli, akú satisfakciu?
735 9 |           sa Šúplata bol prenáhlil a namiesto 200 000 len šmatlavú
736 9 |          spytoval sa zas Brožek.~– A keď budú oni takým bosorákom,
737 9 |        žreb, ktorý ona bola kúpila a ktorý šťastnou náhodou bol
738 9 |            ktorý však ona predala, a Šúplata nevediac o tom a
739 9 |           a Šúplata nevediac o tom a so sobášom sa ponáhľajúc,
740 9 |    Hovorkovej bola duša na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo
741 9 |          za spisovateľa dať vnučku a svoje bohatstvá, predsa
742 9 |            Potom sa strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský vždy
743 9 |          síce zdráhal, ale Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť
744 9 |        presťahoval do Bruchoslavíc a čo to vraj aj židovským
745 9 |            sa dala židovi ošudáriť a dala za žreb pätnásť zlatých.
746 9 |     pochválila pred svojím pánom – a ten ju vysmial, vysvetliac
747 9 |           pomôže chudobnej dievke, a tých pätnásť zlatých – staví
748 9 |           každým mravným človekom, a takého huncútstva nie je
749 9 |         Vie, – odpovedal Brožek.~– A ten chudobný priateľ vie
750 9 |          nie? – spytoval sa Brožek a schopiac sa zo stolice,
751 9 |        hodil na stôl, rozpečatil – a vytiahnuc žreb 1847, dal
752 9 |          chvíle chudobným menovať. A tu podal žreb svojmu priateľovi –
753 9 |       vedel Milenskému usporiť reč a zdráhanie sa. Všetci mu
754 9 |        Všetci mu leteli do náručia a chceli so slzami odplácať
755 9 |           povyhadzoval bez  úrokov a vďaku.~Hovorková rástla
756 9 |        Hovorková rástla od radosti a bola by až do povaly narástla,
757 9 |            som ti pätnásť zlatých, a aby si mi ani tie nebol
758 9 |     Šúplatovi obetuješ na svadbu – a koniec reči. Ak ma nechceš
759 9 |            budúcim mladým manželom a seba ako skorého družbu
760 9 |            poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka týka, ale najmä
761 9 |           na tretí deň po svadbe – a tak už na druhý týždeň ustanovili.~
762 9 |         zavŕšiť Tri krále.~Ale kde a ako?~Tu, u Hovorkov, nieto
763 9 |     prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili sa, že dlhé
764 10|          ako sa to aj čakať mohlo. A bár by ani tak dlho nebola
765 10|          čakať, keď maličká rodina a svedkovia sobáša do večera
766 10|           večera pri poháriku vína a dobrej husacine vysedávali.
767 10|             čo len, aký črep chce? A že vraj aby som ho nestratila.
768 10|         mlynár, šťastné manželstvo a za každým proroctvom vsotil
769 10|         chvíľu nemôže byť bez nej.~A ostatní prisviedčali – až
770 10|            povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela
771 10|           Šúplata sám za ním dvere a odrazu sa dal do svojej
772 10|            Tak sa Ilona vyhovárala a akýsi strach sa jej počínal
773 10|            interes doniesol. Ach – a ono je to tá ceduľa, čo
774 10|       Renzefovi dala tak okabátiť. A ako si ma ty nemilosrdne
775 10|        odohnal neodohnali ma inde.~A s tým sa šmotŕňala von.
776 10|          nedala na seba dlho čakať a v okamihu vpálila dnuka
777 10|            v okamihu vpálila dnuka a šmarila na stôl piatku a
778 10|           a šmarila na stôl piatku a tri strieborné dvadsiatniky,
779 10|       prečo Šúplata tak oči treští a ako päste vyvaľuje.~– Žreb
780 10|            pánko, dva razy dávala, a prečože ma vtedy hrešili
781 10|           prečože ma vtedy hrešili a von aj s ceduľou vyháňali.~–
782 10|       Šúplata.~– Ja už 1ós nemám – a rok 1847 majú tam v tej
783 10|         pán Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí.
784 10|          na ulici stretla mladého, a tento dobrý mladý pán mi
785 10|          nuž veď im ju donesiem. – A schytiac peniaze zo stola,
786 10|      Šúplata sa pleštil na posteľ, a tak ťažko vydychoval, že
787 10|           Srdce mu stískalo čosi – a po chrbtovej kosti sa mu
788 10|        žreb, ktorý 200 000 vyhral. A toto mu tak prišlo k srdcu –
789 10|             že sa celý rozľútostil a rozplakal, takže sa nielen
790 10|            sa nielen celý jeho dom a dvor, ale celá ulica od
791 10|      mojich dvestotisíc zlatých, – a s tým obrátiac sa na druhý
792 10|            sa poškrabal za uchom – a myslel na druhé šudierstvo,
793 10|           jej ešte pätnásť zlatých a odoslal ju spiatkom s tým
794 10|            Ako sa Šúplata prebudil a ako on svoju paniu trstenicou
795 10|            Dlho by nám to trvalo – a mohli by sme tým daktorej
796 10|        ženích ľahko palicu schytil a svoju Ilonu vymastil.~Lež
797 10|            už teraz spýtať môžeme, a to nielen v bruchoslavickom
798 10|            Kto nezná pána Šúplatu? A jeho šmatlavú ženičku kto
799 10|       navštevovaní trhov, jarmokov a, slovom, rínok je jej najmilšie