Chapter

  1 1 |            šmatlavú ženičku kto nevidel na rínku v Bruchoslaviciach?~
  2 1 |                sa to stalo, že si priam na Tri krále tohto roku pojal
  3 1 |                 nastávajúci dej pripadá na koniec minulého a počiatok
  4 1 |             podávam slovenskú noveletku na ukážku a na pochválenie.~
  5 1 |         slovenskú noveletku na ukážku a na pochválenie.~To očakávam,
  6 1 |            noveletky.~Náš dej sa začína na Silvestra a skončí sa na
  7 1 |                na Silvestra a skončí sa na Tri krále. Naša noveletka
  8 1 |                 ale aj pánu redaktorovi na nemalú česť slúžiť musí.
  9 1 |            radšej len k samej historke.~Na Silvestra večer sedel vo
 10 1 |                pomenovali, ako stojí už na jej čele napísané.~Teda
 11 1 |                tiež dobre a vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým.~
 12 1 |               nemohol oženiť a i teraz, na Silvestra večer, nachádzame
 13 1 |                  Bol on zavčerom už ako na isté u Kačenky Kriklákoviech,
 14 1 |           oženiť nemôže!~Oholil sa teda na Silvestra tak hladučko,
 15 1 |             toho päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa
 16 1 |                rovný a jeho oko je tiež na svojom mieste. Vlasy sa
 17 1 |              svojom mieste. Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú,
 18 1 |              hlavička ani len nemyslela na šediny. Ale aké sú oči,
 19 1 |            akési pomútené, a či je sklo na ňom zaprášené a pomastené,
 20 1 |          nevážilo päť centov a neviselo na dvoch klincoch od povaly
 21 1 |             dievčinu v Bruchoslaviciach na truc všetkým tým bohatým
 22 1 |           zlatých! Ebugatta! Ja mám len na hotových veksľoch stotisíc
 23 1 |               krútení hlavy, vyvalil sa na posteľ prikrytú kobercom,
 24 1 |            vstal a akoby tým hodením sa na posteľ šťastná myšlienka
 25 1 |               keby toľko hárkov papieru na spisovateľské čarbaniny
 26 1 |                 toť nedávno sa mi pekne na ulici prihovárala! Že vraj – „
 27 1 |                 držiac ruky vo vreckách na zásterke., tak sa ku mne
 28 1 |           navštívia“ – tak ešte zďaleka na mňa volala. Ani raz nepoviem,
 29 1 |             vytešený, držiac pravú ruku na brušku, ľavou rozhadzoval
 30 1 |               pekne potíšku si aj širák na hlavu postavil, nový kaput
 31 1 |                 namyslený a nacifrovaný na nové vohľady vystrojil.
 32 1 |                Náš Šúplata nedržal veľa na kuchyňu a ako dôsledný Bruchoslavičan
 33 1 |           Bruchoslavičan nasledovne ani na kuchárku. Jeho Ilona bola
 34 1 |                neobyčajným znamením, že na jednú nôžku trochu zatŕhala,
 35 1 |                 sa za kým vláčiť.~Priam na Nový rok, teda zajtra podľa
 36 1 |                 teda, ako chcel Šúplata na zálety ako krahulec zo svojho
 37 1 |                  ako čo by nikdy nebola na jednu nohu šmatlala. Ukrývajúc
 38 1 |               rečiach tak zaľúbene hneď na svoju ruku, hneď na  svojho
 39 1 |                hneď na svoju ruku, hneď na  svojho pána pozerala, že
 40 1 |            nepokojne prekračujúc z nohy na nohu a usilovne po kuchárkinej
 41 1 |            frajerke vystrojím.~A pozrúc na zavretú ruku, rozosmiala
 42 1 |                 touto ceduľkou chodiť a na sobáš čakať, ako oni s tými
 43 1 |                 a hľadel akosi závistne na ruku.~– Aha, šajnu, – skočila
 44 1 |                počala už z krivej nôžky na rovnú prestupovať, keď tieto
 45 1 |               pomaly aj oči vypliešťala na svojho pána a nevedela si
 46 1 |               Veď ja viem, že je to lós na dvestotisíc zlatých, ale
 47 1 |          vyhodiť! Tajdi, tajdi mi, nech na to ani nemyslím!~Ale Ilone
 48 1 |               hus sprostá, čo ti to ide na rozum! Hahaha, no, to by
 49 1 |                 sfúknuc sviečku horiacu na stole, pratal sa aj so smutnou
 50 2 |              hoc priam aj Jaroslav tiež na dievča, a to tuším na to
 51 2 |              tiež na dievča, a to tuším na to isté, na ktoré aj Šúplata,
 52 2 |                  a to tuším na to isté, na ktoré aj Šúplata, myslí,
 53 2 |                 tohto tak ako u tamtoho na návšteve je Silvester, hoc
 54 2 |         spisovateľ a toto vari stačí už na to, aby moje láskavé čitateľstvo
 55 2 |               býva Milenský.~Teraz teda na Silvestra sedí náš spisovateľ
 56 2 |                 neresti majúce sa valiť na náš národ. Tisíc osemsto
 57 2 |                 od času príchodu svetla na zem, to je pravda – ale
 58 2 |               Fuj, národ môj, fuj! – že na konci hynúceho roku musím
 59 2 |                 Brožek, – už ty len zas na ten národ nariekaš! Čože
 60 2 |              videl národné zástavy viať na oceáne sveta!~– Čo? – skočiac
 61 2 |       nadhadzuješ, že vždy len nariekam na náš národ. A čože je príčina
 62 2 |              hádže, alebo hádzať skálie na nich dovoľuje. Hej, hanba!
 63 2 |               Hej, hanba! fuj a posmech na taký národ! Iné národy podopierajú
 64 2 |             ducha, než aby boli schopní na pojme nášho národa podstatný
 65 2 |                Ľahká odpoveď, – hovoril na to Jaroslav, – národ mi
 66 2 |            osvecuje a svoj život kladie na oltár jeho cti, slávy a
 67 2 |              deklamáciou o národe. Lebo na takýchto vari si len nešpintal!~–
 68 2 |                vari si len nešpintal!~– Na vtipky sa nespustíme, –
 69 2 |            svojich obyčajných šprihanín na národ, najmä tam, kde zabudnutý
 70 2 |         mestskej rade jedno alebo druhé na dobré a prospech mesta narádzal.
 71 2 |                syn chce mať Einfluss aj na náš mestský senát, ale počkaj,
 72 2 |                 mne, túžobne čakajúcemu na správy z rady, odpovie a
 73 2 |                 takej sesii však – hneď na druhý deň – sa na ulici
 74 2 |                  hneď na druhý deň – sa na ulici nesmiem ukázať, lebo
 75 2 |                 lebo celé mesto ukazuje na mňa prstom a hovorí ako
 76 2 |                 je obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi?
 77 2 |            teológom a teraz sám škamrem na teológov. Bol som teológom,
 78 2 |             ktorá najmä za našich časov na všetkých stranách sa akosi
 79 2 |                 pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do
 80 2 |             spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? – tak skoncoval
 81 2 |               advokát.~Medzitým, pozrúc na hodinky, Jaroslav sa zľakol
 82 2 |               by som sa nesmial, keď mi na um zišlo tvoje večné mládenectvo,
 83 2 |              sľuboval, a teraz si takto na zálety kedy–tedy vybiehaš!~–
 84 2 |        Prekliate dve otázky! – vykríkol na to Brožek, – ako len na
 85 2 |                 na to Brožek, – ako len na ne odpovedať? Na prvú odpoviem,
 86 2 |                ako len na ne odpovedať? Na prvú odpoviem, že si na
 87 2 |                 Na prvú odpoviem, že si na nič iné nemyslím, ako že
 88 2 |                nemyslím, ako že len tak na plano do Hovorkov chodiť
 89 2 |            právo mladosti, ktoré ste vy na útraty sociálnej vzdelanosti,
 90 2 |                    zasmútiac sa hovoril na to Milenský.~Brožek sa chcel
 91 2 |                cit, ktorý sa bez ohľadu na skutočnosť na srdci milej
 92 2 |                bez ohľadu na skutočnosť na srdci milej rozprúdi a dušu
 93 2 |             Domovej pokladnice Brožek a na ulici sa títo dvaja verní
 94 2 |                 od nich dostal materiál na peknú noveletku, za ktorú
 95 2 |                dobre zabaví pri pohľade na takýchto rezkých šuhajcov!~
 96 2 |              dvoch Slovákov, zapáľme si na fajočky, lebo ktože by to
 97 3 |                 vnúčeniec, ktorí všetci na jej smrť s rozkošou čakajú,
 98 3 |            Ľudmilku naučiť spoliehať sa na jej veľké bohatstvo a zato,
 99 3 |               tú najmenšiu nádej nemala na bohatstvo. K tomu bola aj
100 3 |                že nie sú mesto posledné na svete. Rozumie sa, že aj
101 3 |             nimi naozajstnú inkvizíciu, na ktorej všetky všetko zapierali,
102 3 |                všetky všetko zapierali, na iné zvaľovali a o Hovorkovej
103 3 |                 Lež poďmeže už bližšie.~Na Silvestra sedela Hovorková
104 3 |             predsa je radosť podívať sa na ňu. Pekná biela kožtička
105 3 |                ňu. Pekná biela kožtička na tvári, pekné čierne oči
106 3 |             mohla pekné bravúry vytínať na tancoch a šmarcoch bruchoslavických
107 3 |                 veru neviem s kým, dosť na tom, že sa aj sem dostala
108 3 |            myšlienkou nezaoberala, dosť na tom, že na Silvestra minulého
109 3 |            nezaoberala, dosť na tom, že na Silvestra minulého roku
110 3 |            jedným slovom, že bola pekná na Silvestra, keď aj teraz
111 3 |             akoby bol anjel zletel dolu na zem z vysokého neba. Nôžky
112 3 |              nečudujem, že sa tak lapil na tento osudný lep života.
113 3 |                 to len tak všetko hralo na nej. Hneď sa zdala byť ako
114 3 |                 decko, hneď tak hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia
115 3 |                ťa bez pohnutia prsta aj na Kaukaz bola zahnala.~Hovorková,
116 3 |              ruky vo vreckách prišitých na zásterke, prechodila sa
117 3 |                 a vypytovala sa Ľudmily na poriadok v dome.~– No, či
118 3 |                vtedy sme najnáchylnejší na modlitbu. Ľudmila sa modlila,
119 3 |               do chyže stará pani a ako na konci roka držala kázeň
120 3 |            života, až prišla šťastne aj na to, ako sa aj mladosť míňa
121 3 |               ostarievajú a potom sú už na nič nie súce.~Ľudmilka bola
122 3 |               ťa nezaopatrenú zanechala na svete; moje bohatstvo tebe
123 3 |                 oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, ktorá však sklopila
124 3 |             našli. No, meinetwegen, ale na moje stotisíce sa len neprilepí
125 3 |                 jaj, málo je toho u nás na dačo súce! Ale by som predsa
126 3 |                 lež –~– Ach, – vzdychla na to Ľudmila, – aj ja by som,
127 3 |               ale –~Vtom zašramotí čosi na dverách, klepne palica na
128 3 |               na dverách, klepne palica na kľučku a potknúc sa medzi
129 3 |                potknúc sa medzi dverami na svoju trstenicu, vletí dolu
130 3 |           vidiac naprostred chyže toho, na ktorého myslela, nevdojak
131 3 |               tá prívetivosť, ten úsmev na tvári, toto všetko ho ale
132 3 |               bol zhrbolcoval do chyže.~Na veľa otázok, aké mu Ľudmila
133 3 |                odrazu mala tiež odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu
134 3 |                 spisovateľa.~– Čo sa ti na ňom páči? Ten kúštik tej
135 3 |               boli akosi ťažko donútili na stoličku; neborák, ale sa
136 3 |             strach. Lež keď zas pozrela na Jaroslava, ako čo by strela
137 3 |              Šúplatovi, a tak mala chuť na ten truc babke sa priečiť.~
138 3 |               pozorovať, aby sa nemohol na jej prijatie Šúplata sťažovať,
139 3 |                nedal dopadnúť jej slovu na zem a hneď ho zachytiac,
140 3 |            dovedna sporadujú, spisujú a na svetlo vypúšťajú, tým nejde
141 3 |             lebo nerozumejúc mu, prešla na iný predmet a zdalo sa jej,
142 3 |              posmech. A dnes bola priam na Milenského nahnevaná, lebo
143 3 |             nahnevaná, lebo jej prišiel na prekážku.~Šúplata pomaly
144 3 |             povie, až mu šťastne prišlo na um a povedal:~– Na službu
145 3 |               prišlo na um a povedal:~– Na službu poníženú, veru sa
146 3 |                 maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež k reči aby bol prišiel,
147 3 |               počal ešte väčšmi zbierať na čele, tuším aj ten pot sa
148 3 |                 A vskutku, pot mu podal na myseľ myšlienku.~– Ach,
149 3 |              ako Šúplata túto múdru reč na ňu obracia, takže Šúplatovi
150 3 |               že nemohla akosi privábiť na svoj dvor tohto bohatého
151 3 |              Hovorková nemala nič inšie na mysli, ako by Šúplatu samého
152 3 |               hneď jej myšlienka prišla na um, ako Milenského odvolá
153 3 |       Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na mieste zatrímalo.~Šťastný
154 3 |              očí. A on div oči nenechal na milom Jankovi!~– Hahaha,
155 3 |            pekné! – Smial sa, až mu pot na čelo vystupoval a prizrúc
156 3 |               Len sa tak bokom prizeral na Ľudmilku a stál ako na maľovanie
157 3 |         prizeral na Ľudmilku a stál ako na maľovanie pri stole, na
158 3 |                 na maľovanie pri stole, na stolicu sa už neopovážil
159 3 |           Ľudmily, ale táto sa zas jeho na príčinu svojho smiechu domáhala.~
160 3 |                  frajle meine“ povedal, na zem dupol, ale vysloviť
161 3 |               už Šúplata ležal vystretý na stolici, celý v smrteľných
162 3 |                 kde Hovorková pánbohvie na aké reči doviedla nepokojného
163 3 |              ale poslušného Milenského.~Na Ľudmilin krik strhla sa
164 3 |             Hovorková ako búra a letela na pomoc. Na šťastie ako prišli
165 3 |                 búra a letela na pomoc. Na šťastie ako prišli všetci
166 3 |                 ako vyjavení, dívajú sa na Šúplatu, len Hovorková akosi
167 3 |                mu; ale Šúplata sa trhol na tie slová, pretrel si ešte
168 3 |                 ešte raz oči, obzrel sa na ňu a vidiac aj Milenského,
169 3 |                 a jej jazyk výrečný bol na vyhováranie sa pred babkou.~
170 3 |                 Šúplata?~– Čo len povie na to frajlička? Ach, Frau
171 3 |                stáť mám pred ňou, a keď na mňa pozrie, teda ma tisíc
172 3 |                letí. Za tie šaty, čo má na sebe, za tú stoličku, na
173 3 |                na sebe, za tú stoličku, na ktorej sedí, za tú knižku,
174 3 |              bol rád stoličkou, keby si na mňa chcela sadnúť.~– Hm,
175 3 |             budúceho zaťa, – a čo povie na to ona? O to nech nechajú
176 3 |               ochotná vnučka a nedbajúc na nemotomé Šúplatove poklony,
177 3 |                  No ale si už tu? A tam na tie malé krútené schody
178 3 |           utekajú. Zišla však až dolu a na nemalé začudovanie našla
179 3 |              Šúplatov! Dievka sa tešila na dobrý diškrét.~Hovorková
180 3 |        stotisíce, ale mladá dievčica by na takéto veci ľahko väčšiu
181 3 |             väčšiu pozornosť uprela ako na statky. – A veď sa on medzi
182 3 |            splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl sviecu, hovorila vstupujúca
183 3 |                babka moja, že nič nemám na tomto svete! viem, že som
184 3 |                 že som nešťastná sirota na svete!~– No, no, veď sa
185 3 |            dotiaľ sa neboj ničoho zlého na svete.~Ľudmila sa pritúlila
186 3 |             vyočúvala, ani len neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí.~–
187 3 |                 Ľudia si privyknú jeden na druhého. Ja som sa veru
188 3 |               znáš vdovu Vedomilskú? No na tej mieste som ja mala byť
189 3 |           mieste som ja mala byť teraz. Na moje šťastie prekazila to
190 3 |                očula a vieš, ako to ide na svete, a tebe nič neostáva,
191 3 |                 si pekne-krásne vezmi a na ulici si potom zastaň, či
192 3 |            zastaň, či sa len obzrie kto na teba!~– Dosť, dosť toho, –
193 3 |             prehovoriť. Bez sily klesla na stoličku. Hovorková, vidiac
194 3 |               seba klesať, ponechala ju na chvíľu, ale pomáhať jej
195 3 |               dala po chyži prechodiť a na Šúplatu myslieť. Meditým
196 4 |             srdca želáme všetko to tým, na ktorých sa to vzťahuje.
197 4 |                celý svet pochované. Ale na poli chlebulistiky to ináč
198 4 |            železnice donesieme materiál na nové noveletky pre naše
199 4 |                sa znamenitejší mešťania na pohár dobrého vína zastavovali
200 4 |                 ráz a pripíjal „komusi“ na zdravie. Ale nikto nechcel
201 4 |               sa teda naprázdno.~– Nože na zdravie jednému dievčaťu! –
202 4 |            tajomstvom sa pri pohárikoch na stôl vykladalo. Veľmi vážne
203 4 |             tiež nebude dedovské mozole na slovenské knihy vyhadzovať!
204 4 |       vyhadzovať! To je – aus!~A ako sa na poludnie schyľovalo, to,
205 4 |                 Šúplatovcom a tešiac sa na novoročný diškrét, pristavila
206 4 |                 sa pri každej kamarátke na ulici a rozprávala, ako
207 4 |                  odomykal dvere a volal na Ilonu. Tá vošla do chyže
208 4 |          zlatých.~Ilona chcela dnes ako na Nový rok dačo od svojho
209 4 |            Preto aj Ilona, zbadajúc to, na inšiu strunu biť počala.~
210 4 |                byť šťastný, mám len tak na ulicu pätnásť zlatých vyhodiť!
211 4 |              neprestáva dúfať a myslieť na pomoc ani v tom svojom najhlbšom
212 4 |               bola skrz Šúplatu o nádej na dvestotisíc zlatých pripravená,
213 4 |                 môj čitateľ nepomyslel, na koho teraz Ilona myslí ako
214 4 |              koho teraz Ilona myslí ako na svojho zbaviteľa!~Dobrý
215 4 |                 veksľu, aby vám peniaze na verbálke vymohol? Ó, môj
216 4 |                 že starý Brožek dorážal na ňu, aby to len uňho nechala,
217 4 |        voľky-nevoľky len vyšla s farbou na svetlo.~– Ach nie, starý
218 4 |             veci nekupujú, my neslačíme na cudzie peniaze!~S týmito
219 4 |                 žreb, ale čosi mu zišlo na um. – Nože, – povedá, –
220 4 |                ešte tú ceduľu! – Pozrúc na ňu zakýval hlavou, – áno,
221 5 |                si, kladúc pero nabok, – na ktorej som toľké dni a noci
222 5 |            ležiacich pod pulpitom jeden na druhom.~– A teraz koniec
223 5 |               som si spieval potichučky na ceste k tebe.~Milenský sa
224 5 |             bude istota – tuším nanovo. Na meno ženícha sa ani pýtať
225 5 |                 preraziť.~Hodil sa teda na diván a pochoval svoju dušu
226 5 |                a radostných rozpomienok na prvé hodiny lásky.~Aj Brožka
227 5 |               bol aj schopnejší myslieť na pomoc. Po chvíli sa schopil
228 5 |                 div neobjímala tá stará na Silvestra.~– No počkaj,
229 6 |               že najradšej sa dozvedala na cudzie dlhy.~Pravdaže, mala
230 6 |             cudzie dlhy.~Pravdaže, mala na to čas. Ako zámožná vdova,
231 6 |             Bruchoslavičanov.~A kto mal na pôžičku hotové peniaze,
232 6 |                  Už ľudia ani nechodili na radný dom, lebo tam sa nikomu
233 6 |                o čom ale len tam ďalej, na príhodnejšom mieste rozpoviem.
234 6 |               prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení pri knihe, to
235 6 |                  Šúplata sa naozaj díva na Janka Dávida. Keď sa už
236 6 |            rozrehotal, že prvé klepanie na dvere ani nepočul.~Druhý
237 6 |                 zavolal svoje: – Heraj!~Na tento hlas kto vojde do
238 6 |              zjašený. Čím väčšmi myslel na odpoveď, alebo na otázku,
239 6 |                myslel na odpoveď, alebo na otázku, tým väčšmi osprostieval,
240 6 |               to, a zato bola aj odrazu na svojom koni.~– Hja ja, –
241 6 |              hotové kapitály, rátajú ju na stotisíc!~– Hm, hm, stotisíc,
242 6 |            vyrapotala tieto klebety, až na samom konci trocha odkašlávajúc.~
243 6 |             seba. Ale hneď zas pomyslel na Ľudmilku, videl ju stáť
244 6 |                začal šeptať: – Ale... – na kieho čerta sú mi tie peniaze,
245 6 |              človečenstvo, také asi ako na iných miestach skocúrkovatenosť,
246 6 |         skocúrkovatenosť, ako to všetko na konci. uvidíme.~Hurdálková
247 6 |                vediac dobre, akú moc má na bruchoslavické srdce klebetárstvo,
248 6 |                 Ľudmilke, lebo ona hneď na Šúplatovom oku zbadala,
249 6 |             hladoši. – Takto odpovedala na otázku stará. Všetko to
250 6 |          vychodí školy, nemusí sa dávať na spisovateľstvo!~– Eh, ako
251 6 |        spisovateľ nebol mohol dodriapať na to spisovateľstvo. Ale takto...~–
252 6 |              nás celé to spisovateľstvo na posmech vyjde, a to sa stane,
253 6 |              nemali by svoj poctivý dom na hurhajovňu slovenských spisovateľov
254 6 |               celý poľakaný. Triasol sa na celom tele, studený pot
255 6 |                 studený pot mu vystúpil na čelo a on ostal celý bez
256 6 |    pokonfundovaný. Hurdálková, nedbajúc na jeho mdloby, dorážala len
257 6 |             neurobil, aby ich bol vážil na váhach svojho rozumu, a
258 6 |               ním. Prvý raz teraz začal na takéto dačo myslieť a predložil
259 6 |             vrčalo, ako že by on už mal na zajtrok byť z kancľa vyhlásený.
260 6 |                hovoriť. Vtom mu prišiel na myseľ obrázok, s obrázkom
261 6 |            pazuchy, poberal sa z chyže. Na ceste si predstavoval Ľudmilu,
262 6 |          zaoberá, a pritom, rozumie sa, na dlhy už ani nepomyslel.~
263 7 |               žgrláňa obmäkčila a aspoň na chvíľu od peňazobažnosti
264 7 |                 po celý ten čas, čo bol na svete.~Príduc teda Šúplata
265 7 |                celú dôvernosť za odmenu na stôl vyložil. Hneď ako sa
266 7 |                 rozprávku vzťahujúcu sa na dlhy.~– Ach – ach, však
267 7 |             stŕpol tak, ako čo by priam na soľný stĺp sa bol mal premeniť.
268 7 |            vypísať to, čo zas Hovorková na Hurdálkovú pohovorila, teda
269 7 |                 sú doteraz ešte novinou na Slovensku, a to novinou
270 7 |               kriesi tú najväčšiu účasť na nich. Mienky boli zas rozdelené,
271 7 |               odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril, pracoval
272 7 |              všetkým svojím šelmovstvom na tom, aby toho nebezpečného
273 7 |               chodil po červenej čiare; na jeden raz pichol Hurdálkovej
274 7 |         poslednú kvapku kávy a brala si na seba veľký ručník, aby na
275 7 |               na seba veľký ručník, aby na žiadosť svojho lekára išla
276 7 |               vraj Šúplata ani neobzrie na Ľudmilu – rozprával sa po
277 7 |               častoval, že jej ruku dal na to, že sa ani do tej ulice,
278 7 |             pomstu všetkým spisovateľom na svete, a tak ďalej.~– No
279 7 |                 od lásky; čo len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol.~
280 7 |                k tomu ešte má Hovorkovú na svojej strane, vidí bohatstvá
281 7 |           uspokojiť, lebo mu zas prišlo na um:~– A či mu, – povedá, –
282 7 |                pytač, nahovárač, šomráč na Šúplatu, všetko vynaložím
283 7 |               Šúplatu, všetko vynaložím na to, aby sme dnes na istú
284 7 |           vynaložím na to, aby sme dnes na istú hrali. Ale – hop, ešte
285 7 |                  že nemôžem byť šťastný na svete bez mojej Ľudmily.
286 7 |                  Hahaha, – rozosmial sa na to Brožek, – ale by ten
287 7 |               Veď je to také hlúpe teľa na svete, že ani zo svojej
288 7 |                 sa tiež musíme ponáhľať na faciem loci, aby sme tam
289 7 |                dobrí priatelia a hodiac na seba ešte aj kabane a kadejaké
290 8 |                 vedieť – či sa Ľudmilka na svadbu teší. Jemu sa teraz
291 8 |                veď sú fašiangy ešte iba na počiatku, a my si svadbu
292 8 |               čosi vrčalo a vrčí, že sa na Tri krále ohlášky začínajú.
293 8 |               len tak bokom hodila okom na druhého hosťa, na Milenského.
294 8 |           hodila okom na druhého hosťa, na Milenského. Jej pozornosť
295 8 |                 Jej pozornosť bola celá na Brožka obrátená. – No, wie
296 8 |        Hovorková, lež my pozrime trochu na Šúplatu. Neborák, tento
297 8 |            cítil sám a nemusel sa dívať na hostí a hostia naňho, čo
298 8 |               horeznačky vyvalený ležal na zemi.~– Preboha, čo robíš,
299 8 |              stoličky pomáhať Šúplatovi na nohy. Až teraz sa zbadala,
300 8 |            chyže po mäkuškú zeslu, a to na nešťastie Šúplatovo, lebo
301 8 |             Šúplata zo zeme a zastal si na prahu ako dáky mendík, až
302 8 |             Ktovie, či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak
303 8 |           Hovorková, – odpovedal Brožek na prvé otázky po chvili, –
304 8 |       Bruchoslaviciach aj trochu hanbiť na ulicu vyjsť. Ja by som sa
305 8 |           vravel, priam vtedy sa zjavil na prahu Šúplata.~– Ó, ó, pán
306 8 |             Ľudmila, takže milý Šúplata na ponúknutie Brožkovo aj vstúpil
307 8 |               kapitalistom je najlepšie na tomto svete, a najmä teraz
308 8 |                mu boli bohatým prameňom na rozmanité otázky.~– No už
309 8 |               zas nanariekať pod oknami na tie strely vašich čiernych
310 8 |            Hovorková sa začala hniezdiť na stolici, také teplo ju prechádzalo.~–
311 8 |          hovoril a Ľudmilkine prstienky na prstoch obzeral a hneď jeden,
312 8 |              Ľudmilu za druhú ruku, lež na nešťastie noha sa mu akosi
313 8 |           stolice, takže tá hrbolcovala na dva kroky spod Šúplatu.~
314 8 |               zakaždým zbadal čosi také na Hovorkovej tvári, čo bolo
315 8 |              ako že Šúplatovi nesľúbila na zajtrok ohlášky. „Ak čo
316 8 |          rozmýšľala, veď on s tým vyjde na svetlo a za týždeň je dosť
317 8 |            božom sa vyhlásiť dať mohol. Na tie zajtrajšie ohlášky mu
318 8 |             chuť prišla, že nikto nikdy na ne väčšiu chuť nemal ako
319 8 |                zakaždým papuľou, čo len na Ľudmilku pomyslel.~Keď sa
320 8 |                 Dorka do chyže a hodila na stôl noviny a išla po svojom.~–
321 8 |                sem a ta, zastavil sa až na samom konci pri ohlasoch,
322 8 |          Hovorková odjakživa hrešievala na všetky lutrie a Milenský
323 8 |        vyvaľovať, za uchom sa škrabať a na stolici sa hniezdiť. Bol
324 8 |           drhnúť, chyžu usporadovať – a na jej truhle sa presúšali
325 8 |                 a v tom okamihu zabudol na všetko predchádzajúce, nevidel
326 8 |           načisto zutekať, padlo mu oko na Brožka, ktorý ho tak meral,
327 8 |               tiež čosi, ale predsa len na tamtoho prišiel poriadok
328 8 |                bola pre Milenského voda na mlyn, lebo tento náš šuhaj
329 8 |                Ale teraz sa Milenský aj na samého Brožka hneval, lebo
330 8 |                okolo Ľudmilky obracia a na nahováračstvo celkom zabúda.
331 8 |                porozumieť, a tak sa ani na Milenského veľmi neobzeral,
332 8 |           zvedieť. Nechaj tvoj osud len na mňa. Ver mi, že všetko dobre
333 8 |         priviedlo tak, že nebol schopný na dáky skutok. Hlava mu horela
334 8 |         nepristane, ked priateľov pokoj na próbu stavia. Túto sententiam
335 8 |              nášmu láskavému čitateľovi na svedomité pováženie a „aplikáciu“
336 8 |                 pováženie a „aplikáciu“ na seba.~
337 9 |                 od Hovorkov ako blázon. Na ceste len tak hlavu strčil
338 9 |          kuchárke. Lež predsa mu prišlo na um: – Ale, povedá, – čože
339 9 |               čo pigľujem? Ich krágliky na sobáš a môjmu kulifajovi
340 9 |           kulifajovi košielenku – tiež  na sobáš. Myslia si vari, že
341 9 |           šťastie môj kulifaj nezabudol na mňa, a to je len predsa
342 9 |            pracovitosť, že veru, čo len na teba pomyslím, vždy sa mi
343 9 |                 stisol ju a vylepil jej na tvár taký bozk (lebo božtek
344 9 |                 parády. Pôjde sa zajtra na faru, z fary pre dišpenzáciu,
345 9 |               nefilister, majúci náhľad na vec.~Po tejto dohovôrke
346 9 |                teda neobliekal včasráno na Tri krále. Povstal celý
347 9 |            cestu von a žehná jeho kroky na ceste slávy. „Posvätenie
348 9 |               tieto slová vidí napísané na bráne svojho osudu.~– Posvätím
349 9 |                si ma oklamal, – odvetil na to zas Milenský a dal sa
350 9 |          zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom pracuje, aby sa Ľudmila
351 9 |             mnou k Hovorkovej, a tu máš na závdavok moju statočnosť,
352 9 |              najnešťastnejšieho človeka na svete.~– O tom potom – lež
353 9 |               hľadal pakel, a nájduc ho na samom spodku, posmešne sa
354 9 |               iné sviatky a nedele, ale na Tri krále – to odjakživa
355 9 |                   tým viac obzerania sa na ňu, tým viac šeptania o
356 9 |               len trochu nebola hľadela na to, čo ľudia budú o nej
357 9 |               usmievanie sa a obzeranie na ňu. Už sa v duchu zas zariekala,
358 9 |              ľudia majú obyčaj vždy len na samú kázeň chodiť, takže
359 9 |                 chodenie do kostola len na ceste z neho sa o tom alebo
360 9 |              hnevala Hovorková, doteraz na to samé šeptanie a obzeranie
361 9 |                 šeptanie a obzeranie sa na ňu, mohlo ju od hnevu rozhodiť,
362 9 |               ju od hnevu rozhodiť, keď na tie isté svoje uši, na ktoré
363 9 |              keď na tie isté svoje uši, na ktoré s krikom povedanú
364 9 | Bruchoslaviciach a zná tento ľud celkom na klebetníctve založený, klebetou
365 9 |           ručníkom – neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú o nej
366 9 |        polhodina odbila, boli oni obaja na večné veky vekov svoji,
367 9 |            kapute oblečený a Ilona mala na hlave rozmarínový veniec,
368 9 |              skorého sobáša dnes-zajtra na jeho stolíku zjavia. Tak
369 9 |               vynaložila síce Hovorková na to, aby ukryla svoj hnev,
370 9 |                všetci ohlásili, hľadiac na blednúcu tvár Hovorkovej,
371 9 |                toho do nového šprihania na Šúplatu až tak zubmi zaškrípala.~–
372 9 |                hanby. Veď si budú ľudia na mňa na ulici ukazovať! –
373 9 |                Veď si budú ľudia na mňa na ulici ukazovať! – Takto
374 9 |                 starej ruku a hodiac sa na kolená, dal sa prosiť:~–
375 9 |               ho Hovorková, ale on stál na svojom a prosil už teraz
376 9 |             prosil už teraz celým citom na kolenách o Ľudmilu. Hovorková
377 9 |            Milenský, – a potupne pozrúc na Brožka, – pán Brožek, čo
378 9 |                nebola. – Tak odpovedala na Brožkovu otázku Hovorková.~–
379 9 |             moju vnučku za ženu.~Brožek na tieto slová skočil, ruku
380 9 |           smiechu. Hovorkovej bola duša na mieste. A bár sa jej to
381 9 |           Hovorková vedeli ho nahovoriť na to.~– Nuž, ako to bolo?
382 9 |                 pätnásť zlatých – staví na šťastie svojho priateľa:
383 9 |              schovaný, ktorý hneď hodil na stôl, rozpečatil – a vytiahnuc
384 9 |              keď ich Šúplatovi obetuješ na svadbu – a koniec reči.
385 9 |             Milenským porobila poriadky na svadbu, ale mladoženích
386 9 |                 000 zlatých, ktorú hneď na tretí deň po svadbe – a
387 9 |                deň po svadbe – a tak už na druhý týždeň ustanovili.~
388 10|                Veď, – povedá, – ani len na chvíľu nemôže byť bez nej.~
389 10|                 víno odobrali sa aj oni na svoj pokoj.~Ako posledný
390 10|           svojej Ilonôčky s otázkou, až na mrzutý tón už vychádzajúcou.~–
391 10|               veď sa dosť hlavy nalámem na tom črepe, či žrebe, či
392 10|                 lós, jedna strela, dosť na tom, daj mi tú ceduľu, čo
393 10|             viem už teraz. Kto by teraz na pätnásť zlatých myslel,
394 10|             tých pätnásť zlatých radšej na svadbu nenechala? Či nie?
395 10|                 chyži. Ale Ilona nedala na seba dlho čakať a v okamihu
396 10|                 vpálila dnuka a šmarila na stôl piatku a tri strieborné
397 10|                istú ceduľu, ktorú si mi na Silvestra aj na Nový rok
398 10|             ktorú si mi na Silvestra aj na Nový rok tu, kde teraz stojíš,
399 10|            Šúplatu, ale ten len dorážal na žreb.~– Nože, nech sa už
400 10|          nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici stretla mladého, a
401 10|                tento dobrý mladý pán mi na moje prosby vyčítal hneď
402 10|                 Ale keď im toľko záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. –
403 10|                 von.~Šúplata sa pleštil na posteľ, a tak ťažko vydychoval,
404 10|                veľkom nešťastí, lebo to na prvé pomyslenie vedel, že
405 10|                 predsa obľahčilo trochu na srdci.~– Tam , – povedá,  –
406 10|          zlatých, – a s tým obrátiac sa na druhý bok, tak tuho zaspal,
407 10|               skutočne išla k Brožkovi. Na ceste ju stretol Renzef,
408 10|           poškrabal za uchom – a myslel na druhé šudierstvo, keď sa
409 10|            šmatlavú ženičku kto nevidel na rínku v Bruchoslaviciach?
410 10|              Troch kráľov najpamätnejší na svete.~