Chapter

 1 1 |      mal, ako ja tisícov mám. Nuž a naposledy, ebugatta, čože
 2 1 |     Keď sa Hovorková nahnevá, nuž vnučka pôjde do služby.
 3 1 |    ona dedička, to je pravda, nuž ale priam zato musí tak
 4 1 |       čo sa Ilone porobilo.~– Nuž, hovorteže, Ilona, hovorte,
 5 1 |      ani len raz neurobila.~– Nuž ale kieho čerta sa vám porobilo,
 6 1 |    kmínskemu židovi ošudáriť, nuž maj si teraz! – Ale toto
 7 1 |       vo Viedni, a čo aj nie, nuž oni skôr znesú tú škodu
 8 2 |     podstatný znak zotrieť!~– Nuž a ktože ti už teraz bude
 9 2 |  položartom sa oddal doňho. – Nuž, čože sa, ty furták furtácky,
10 2 |  zálety kedy–tedy vybiehaš!~– Nuž a vari myslíš, že už po
11 2 |   dievčence ja sám rád vidím. Nuž ale, veď ja nič, ja som
12 3 |        tam, čo ja viem o čom! Nuž ale keď ju ja dostanem domov,
13 3 |       aj Hovorková skríkla.~– Nuž veď videli tie moje veksle,
14 3 |     kričala, čo hrdla mala.~– Nuž ale ty sa opovažuješ mne
15 3 |       je nie Šúplata po vôli? Nuž a čože chceš, koho čakáš?
16 4 |    chceš rozhadzovať peniaze, nuž si rozhadzuj! Však si si
17 4 |       akože sa to menuje, ale nuž nechže pozrú, a veď by si
18 5 |   chyže so smiechom Brožek: – Nuž, čože ty fantazíruješ zas?~–
19 6 |        hovorila Hurdálková, – nuž veď by to aj nič nového
20 6 |      nanovo Hurdálková.~– Ale nuž hej, hej, – odsekol kdesi-čosi
21 6 |  peniaze, keď ich nemám užiť! Nuž čo priam Ľudmilôčka moja
22 6 |          Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím ich, to sú hladoši. –
23 8 |        Ale ak by nič nebolo – nuž spánombohom potom, nech
24 8 | svitalo v Šúplatovej hlave.~– Nuž, akože je to, ako? – spytoval
25 9 |         Hej – hej, pravda je. Nuž a čože by chceli, akú satisfakciu?
26 9 |  vedeli ho nahovoriť na to.~– Nuž, ako to bolo? Tak to bolo,
27 9 |   ostala za 200000 zlatých.~– Nuž ale, vie o tom ten advokát,
28 10|  počínal kosťami prechodiť.~– Nuž, – ohriakol ju Šúplata, –
29 10|      dobre stáť od strachu.~– Nuž veď som im ju, mladý pánko,
30 10|      im toľko záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. – A