Chapter

 1 1 |            tento papierik, čo by sa ti priam kupec naň trafil,
 2 1 |           teraz, ty hus sprostá, čo ti to ide na rozum! Hahaha,
 3 2 |             tak nerozdeklamúvaj, ja ti to hneď vysvetlím. Naši
 4 2 |           národy šťastnými, nebudem ti to vyratovať, ale vezmi,
 5 2 |         znak zotrieť!~– Nuž a ktože ti už teraz bude národom? –
 6 2 |     dokončieva!. hádku Brožek, – ja ti popustím, že je slovenský
 7 2 |      rozpaľuješ fakľu vedomostí, čo ti aj priam dáky židovský Šolem
 8 2 |            pán boh uchovaj, aby som ti to mal rozprávať! Už aj
 9 2 |        slovenský spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? –
10 2 |         nijaké tajomstvo, vyznám sa ti, že nekonečne ľúbim Ľudmilu.
11 2 |           neviem ako ty, ale by som ti predsa jednu radu vedel
12 2 |         Ľudmilku dobre osedlal, aby ti ju dakto bohatší, ako si
13 3 |             Miluška moja, vidíš, že ti dobre chcem, ja žijem dnes-zajtra
14 3 |          Ten je tu posledný raz, to ti povedám! – šomrala pod nos
15 3 |        mladého spisovateľa.~– Čo sa ti na ňom páči? Ten kúštik
16 3 |             Babka ťa prinúti, babka ti rozkáže – a ty...~– A ja
17 3 |        Dneska si akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl sviecu,
18 4 |      pätnásť zlatých vyhodiť! Vidíš ti ju vidíš, aká podvodnica
19 5 |           Len nezúfaj, vieš, že som ti už vo viacerých prípadoch
20 7 |          Bruchoslavičianka – a viac ti netreba vedieť. Ale len
21 7 |              a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril touto dôležitosťou
22 7 |    dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti, že nemôžem byť šťastný
23 9 |             že si úprimné slovo. Ja ti už, duša moja, musím povedať –
24 9 |            môj život, všetkým týmto ti stojím za to, že ti Hovorková
25 9 |           týmto ti stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu dá
26 9 | antiromantik. Čo len chceš? Dal som ti pätnásť zlatých, a aby si
27 10|              muž môj, vidíš; že som ti ani tých pätnásť zlatých
28 10|      ponúkala, tú ceduľu mi daj, to ti hovorím!~Ilona, chudera,