Chapter

 1 1 |      starých mládencoch, že sa im aj to, po čom prv pachtili,
 2 1 |       také šajny mali, sami by im boli radi. Len neviem, či
 3 2 |         spánombohom! Vinšujeme im my, totiž ja a môj najláskavejší
 4 2 |         čitateľ!~A čože by sme im obaja nevinšovali šťastnú
 5 3 |     nás dobre darí? No ja – to im ja hneď erklärujem. Najlepšie
 6 3 |      čo nás tam po smiechu, ja im mám dačo povedať! a žmolil
 7 3 |       spokojne vyzerá.~– Tuším im, Herr von Šúplata, trochu
 8 3 | nechajú len mňa  sa starať. To im ale pre uspokojenie povedať
 9 3 |     bezpochyby pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~
10 3 |        chcú, nech len chcú, ja im budem vďačná za to až do
11 3 |    ruku dať Šúplatovi! Ďakujem im za všetko.~Pri tých slovách
12 4 |      želať, lebo to všetko, čo im želáme, je v našej moci,
13 4 |         je v našej moci, takže im to aj dať hneď môžeme.~Ej,
14 4 |     nie šmatlinoha a odpovedať im nemám čo, nech si idú po
15 4 |   neprepláknutým hrdlom. – Kde im je trstenica? Tam už vyše
16 4 |     bohatý gavalier, tento rok im doniesol šťastie, nechže
17 4 |     lós je tiež 1847. Hádam je im ustanovené od boha, aby
18 6 |    napaprčený ďalej:~– Veru sa im divím, že oni sama sú v
19 6 |        je po takej žene, ktorá im všetky peniaze rozflári
20 6 |  čakaním liečili. A vskutku sa im aj podarilo vyčkať zdravie
21 7 |       istotu dňa istejšie, bár im, keď sa v nás budia, zriedka
22 7 |      panslávskom nárečí, a tak im jednohlasne prajeme: Srečan
23 9 |        vstanú, nech vstanú, ja im všetko urobím po vôli, hovorila
24 9 |      akú satisfakciu? Keby som im takto preukázal – že  si
25 10|      od strachu.~– Nuž veď som im ju, mladý pánko, dva razy
26 10|    nehnevajú, mladý pánko, veď im ja tú ceduľu donesiem; pán
27 10|       pätnásť zlatých. Ale keď im toľko záleží na tom – nuž
28 10|        záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. – A schytiac