Chapter

 1 1 |  nemalo byť, pojmem si za ženu tú najchudobnejšiu meštiansku
 2 1 |    tichý a pokojný dom mala aj tú krásnu cnosť, že bola už
 3 1 |        nie, nuž oni skôr znesú tú škodu ako ja! – Takto Ilona
 4 2 |      si len strčí do úst jednu tú cucku! – Pah! Sic transit
 5 3 |      takže Ľudmilka naozaj ani tú najmenšiu nádej nemala na
 6 3 |      len ráčili vedieť, ako ja tú ich vnučku ľúbim, ja ani
 7 3 |        šaty, čo má na sebe, za tú stoličku, na ktorej sedí,
 8 3 |   stoličku, na ktorej sedí, za tú knižku, čo v ruke má, a
 9 3 |       sa budem aj ja učiť a aj tú národnosť budem držať. Ale
10 3 |  spisovateľ z vďačnosti dakedy tú knižku donesie. Nič je v
11 3 |        nás tešilo, že nám dali tú česť. Dobre, že ideš, Miluška,
12 4 |       povedá, – ukážte mi ešte tú ceduľu! – Pozrúc na ňu zakýval
13 5 |      sa človek veľmi nestará o tú budúcnosť, čo môže najviac
14 5 |      Odišiel – a to sa stalo v tú nedeľu po Novom roku 1847.~
15 6 |     Hurdálková ju mala, a síce tú, že najradšej sa dozvedala
16 6 |      akých liezol, keď si bral tú fiflenu, tú koketku Hovorkoviech!
17 6 |        keď si bral tú fiflenu, tú koketku Hovorkoviech! Očujem
18 7 |    novinou takou, ktorá kriesi tú najväčšiu účasť na nich.
19 8 |        veľmi teší, že nám dali tú česť. Miluška, dajže, daj
20 8 |        nich – teda som si vzal tú slobodu!~Ako toto vravel,
21 8 |    prečo Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht často vybuchovať
22 9 | povedal.~– Ej no – kde nabrali tú Ilonku? – posmešne sa ho
23 9 |     Hovorková teda, ktorá mala tú slávu, že hneď všetko najprv
24 10|    strela, dosť na tom, daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu pätnásť
25 10|   manžel. – Žreb, či 1ós, čiže tú istú ceduľu, ktorú si mi
26 10|        teraz stojíš, ponúkala, tú ceduľu mi daj, to ti hovorím!~
27 10|         mladý pánko, veď im ja tú ceduľu donesiem; pán Brožek