Chapter

 1 1|     terajšiu teda pani Šúplatovú.~Náš nastávajúci dej pripadá
 2 1|       prvej slovenskej noveletky.~Náš dej sa začína na Silvestra
 3 1|  slovenský kapitalista.~Toto bude náš hrdina, takže sme mohli
 4 1|           tetky.~Ale ináč je nie, náš Šúplata, hoc priam bol bohatý
 5 1|         päťtisíc vyčítať, odišiel náš hrdina nahnevaný a teraz
 6 1|       nevidieť ho celý celučičký.~Náš Šúplata nedržal veľa na
 7 2|        len v krátkosti poviem, že náš Milenský mal dve čisté,
 8 2|      Teraz teda na Silvestra sedí náš spisovateľ so svojím dobrým
 9 2|        neresti majúce sa valiť na náš národ. Tisíc osemsto štyridsaťsedem –
10 2|     tvojej lenivosti, ogabanosti. Náš národ je nešťastná figúra
11 2|           že vždy len nariekam na náš národ. A čože je príčina
12 2|         to nie hanba a potupa pre náš národ, že sa tak sám opúšťa,
13 2|         svojimi schopnými hlavami náš národ? Kde sú národné školy,
14 2|        veľmi šermovať zato, že sa náš národ nikde ako národ nezastupuje
15 2|           a nemôžem dopustiť, aby náš národ prestával byť zato
16 2| mládenecký zápal rád videl. Národ náš hlboko padol, to ja, ak
17 2|           chce mať Einfluss aj na náš mestský senát, ale počkaj,
18 2|         proti úradnej teológii. A náš slovenský život. najväčšmi
19 4|          to ináč ide. – Jaj, bože náš, mlčme radšej o tom! Očuť
20 5|           o sebe očuje z ich úst.~Náš Milenský si písal – študoval
21 6|        slova do slova podáme, aby náš čitateľ videl mentem positivam
22 6|      prisahám, nechcel, – skríkol náš Šúplata celý poľakaný. Triasol
23 7|  klebetili, o tom nebudeme písať, náš čitateľ si to i tak domyslí
24 7|          Pred pár rokmi, keď ešte náš Brožek bol patvaristom,
25 7|         ho my.~A ono, paroma! Ako náš čitateľ už vie, Šúplata
26 8|        vedela Hovorková ohovárať.~Náš Šúplata bol teda čo sa dlhov
27 8|          voda na mlyn, lebo tento náš šuhaj sa už tak bál Hovorkovej,