Chapter

 1 1|             po chyži, chvíľami zas si svoje vymastené vlasy uhládzal,
 2 1|           chytro, ja mienim tajomstvo svoje...~– Á – tajomstvo! Teda
 3 2|        Jaroslav len chcel mať navrchu svoje slovo, a zato ešte dodal: –
 4 2|        Jaroslav sa zľakol a zhľadával svoje háby. – Už by som sa bol
 5 3|       poriadneho ženícha!~A tu oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, ktorá
 6 3|            rady by v Bruchoslaviciach svoje šťastie našli. No, meinetwegen,
 7 3|          nerozumel. Až zoberúc všetky svoje rozumy dovedna, osmelil
 8 4|             vyspali! Ale Ilona robila svoje a ani len slova nepovedala. –
 9 4|           Ilonu. Toto mala chudera za svoje usilovanie sa.~– Toto je
10 5|              Rozložil mu potom všetky svoje starosti týkajúce sa vydania
11 5| bruchoslavických“ nič nebál, že si on svoje dobre odbaví.~– Ale,– napokon
12 6|       Pokladnicu pod duchnu a zavolal svoje: – Heraj!~Na tento hlas
13 6|              veď to u nás vedia ľudia svoje dlhy ukrývať! Ale ked oni
14 6|          dlžníci zhrnú, poberie každý svoje, a tam potom šťastie. Nech
15 7|              sa prehodil a rozčeperil svoje kopýtka pred Hurdálkovú.
16 8|              čo ho to zas kto štopil, svoje ťažké „och“ vysipel.~Brožek
17 8|             len ďalej Brožek, pyšteky svoje zubmi potuteľne hryzúc. –
18 8|            ktorý ho tak meral, že mal svoje ostré oko celkom naňho uprené,
19 9|            tak... vtom otŕčal aj Ďorď svoje líce a bozk od Ilony bola
20 9|             nešťastná bola, že pre to svoje včasné chodenie do kostola
21 9|             rozhodiť, keď na tie isté svoje uši, na ktoré s krikom povedanú
22 9|               s Ilonou pekne vyočúval svoje ohlášky po kostole predstúpili
23 9|             to, aby ukryla svoj hnev, svoje pohnutie, svoj žiaľ, ale –
24 9|              spisovateľa dať vnučku a svoje bohatstvá, predsa privolila
25 9|           Ľudmilou žili zas len sebe, svoje oči videli – ale iné ani
26 9|           Slovenský spisovateľ uznáva svoje chyby. To musíme dať do