Chapter

 1 1 |          ebugatta, čože chce aj sama Ľudmila! Nechže sa probuje
 2 1 |      tie časy pominuli a ja ich sama k frajerke vystrojím.~A
 3 3 |        nepríde.~– A s tým tašla sama von z chyže.~Ľudmile bolo
 4 3 |         Hovorková ho vyhovárala sama a hľadela z neho inšie dač
 5 3 |      chcel, nemohol. Razom, ani sama Ľudmila nevedela, čo sa
 6 3 |       sviečku z vnučkinej ruky, sama bežala dolu. Ale počula,
 7 3 |    striebrom okovanú trstenicu. Sama sa usmiala nad chudákom,
 8 4 | Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama a sama chce odovzdať pánovi.
 9 4 |     Dora, čo ju vraj len sama a sama chce odovzdať pánovi. Vtom
10 4 |    prosbou!“ A čo si toto takto sama vyšeptala, odrazu aj smutným
11 4 |   rozsievačom peňazí“ menovali.~Sama Ilona ho neraz „mrháčom“
12 6 |         1en aby som si voľakedy sama nemusela výčitky robiť:
13 6 |        Veru sa im divím, že oni sama sú v celých Bruchoslaviciach,
14 6 |         Šúplatova služobnica sa sama nevedela rozpamätať, že
15 8 |        predniesol.~Hovorková by sama bola rada čím skôr všetko
16 8 |  prostrednej menšej chyžke, ale sama hneď letela po stoličku
17 8 |         je človek, – myslela si sama, – ten nechodil darmo po
18 8 |         ňou dobre zabáva, tašla sama. A to bola pre Milenského
19 8 |       ním láskala, ako čo by ho sama chcela za muža mať. Brožek
20 9 |  dakoľko rokov prebehne; čo ona sama bude gazdovať u Šúplatoviech
21 9 |   stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu dá do náručia.~A
22 10|        vždy odo mňa? – Takto sa sama seba spytovala Ilona, –
23 10|      nezapotrošila. Ty ešte ani sama nevieš, že tvoj žreb...~–
24 10|   zlatých nestratila, ktoré som sama už mala za stratené. Tak,