Chapter

  1 1 | Bruchoslaviciach?~Hop, ale hop! Čože sú to za otázky v zábavníku Nitre?~
  2 1 |      bruchoslavickom kasíne, a medzitým to nie je tak, lebo stojím
  3 1 |                 Šúplata oženil a ako sa to stalo, že si priam na Tri
  4 1 |                ukážku a na pochválenie.~To očakávam, vopred sa osvedčujúc,
  5 1 |                Troch kráľov.~Ecce – aká to novitas! A ešte keď pomyslíme,
  6 1 |               ešte keď pomyslíme, že je to čas, čo len priam teraz
  7 1 |          takejto novinke prísť mohla. A to všetko nielen nám, ale aj
  8 1 |            alebo kapitálu posielal. Bol to, ako už teraz každý šípiť
  9 1 |                 kritici zo Včely by nám to neboli mohli nadhadzovať
 10 1 |                nešťastie ho naháňalo, a to bolo – neborák Šúplata nemohol
 11 1 |            navydaj súcich panien.~– Hí, to je zázrak – pokračujú  v
 12 1 |                 milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť nemôže!~
 13 1 |               mládeneckej slobody. Lebo to povedať musíme, že sa bol
 14 1 |               spríkril a znechutil. Tak to obyčajne býva pri tých starých
 15 1 |                 mládencoch, že sa im aj to, po čom prv pachtili, naposledy
 16 1 |              nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé čitateľstvo,
 17 1 |         prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla – vari
 18 1 |                nos a nadrapené oko. Ale to sa len tak zdá, lebo Šúplata
 19 1 |                 šediny. Ale aké sú oči, to sa v zrkadle nedá dobre
 20 1 |                  Naveky sedieť nemohol, to sa vie, najmä keď sa kamsi
 21 1 |               otrel o jeho dom a len za to jedno päťtisíc odrátať!~
 22 1 |             nahlas rozmýšľať.~– Hm, hm, to je pravda, že Ľudmilka sá
 23 1 |               akože by aj nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé je
 24 1 |              nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata
 25 1 |                  pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata Ďorď bol už vtedy
 26 1 |                ktosi pánbohvie kde bol! To je všetko pravda, ale, ebugatta,
 27 1 |              služby. Že je ona dedička, to je pravda, nuž ale priam
 28 1 |                mne tvárou nakláňala, až to radosť bola! „Nech sa páči,
 29 1 |                 A čo sa bohatstva týka, to viem, že ak lepšie nestojí
 30 1 |             pekný táľ. – No, ad animam, to by bolo, to bude, Ďorde
 31 1 |                  ad animam, to by bolo, to bude, Ďorde hore sa!~Celý
 32 1 |           musela zabaviť a zadržať.~Bol to pekný domáci výjav zo života
 33 1 |             mala, sprostučká bola tiež, to je síce pravda, ale keď
 34 1 |            verná a spravodlivá, teda aj to ta ušlo a pre pána Šúplatov
 35 1 |          daromné histórie, a povedz, čo to máš v ruke, vari si dáku
 36 1 |               smiať, hneď hrešiť, čo mu to nijako do rozumu nešlo,
 37 1 |              šesť zlatých v striebre, a to si môžeme myslieť, že by
 38 1 |         striebre za tento papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím,
 39 1 |               papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím, aby mi
 40 1 |                 bude spomínať! Ktože ťa to takými bankovými nádejami
 41 1 |             nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós na dvestotisíc zlatých,
 42 1 |             iste dosť skoro vyplácať. A to je žid statočný! – Takto
 43 1 |          zlatých v striebre vyhodiť – a to pre nič za nič! Za kúštik
 44 1 |              papierika! A abys’ ešte aj to vedela, že sa takéto papieriky
 45 1 |                Tajdi, tajdi mi, nech na to ani nemyslím!~Ale Ilone
 46 1 |            teraz, ty hus sprostá, čo ti to ide na rozum! Hahaha, no,
 47 1 |               ide na rozum! Hahaha, no, to by som si pomohol!~A tak
 48 2 |              Jaroslav tiež na dievča, a to tuším na to isté, na ktoré
 49 2 |                na dievča, a to tuším na to isté, na ktoré aj Šúplata,
 50 2 |                 a toto vari stačí už na to, aby moje láskavé čitateľstvo
 51 2 |               si vedelo predstaviť, aký to rozdiel mohol byť medzi
 52 2 |                osemsto štyridsaťsedem – to je ďaleký vek od času príchodu
 53 2 |                 príchodu svetla na zem, to je pravda – ale pre šťastie
 54 2 |              tak nerozdeklamúvaj, ja ti to hneď vysvetlím. Naši Slováci
 55 2 |                hanbia sa zaň. Aký mi je to národ, keď nemá ani svojho
 56 2 |            národy šťastnými, nebudem ti to vyratovať, ale vezmi, čo
 57 2 |            príčina môjho náreku, či nie to isté, čo ty vravíš? Či je
 58 2 |               isté, čo ty vravíš? Či je to nie hanba a potupa pre náš
 59 2 |             Ľahká odpoveď, – hovoril na to Jaroslav, – národ mi je
 60 2 |                 Národ náš hlboko padol, to ja, ak nie lepšie ako ty,
 61 2 |             tebou si zabeťárči. Čože je to všetko proti tejto bruchoslavickej
 62 2 |                 boh uchovaj, aby som ti to mal rozprávať! Už aj ten
 63 2 |                 nebláznil!“ – Tak, hľa, to ide, a neborák môj otec
 64 2 |           obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi? Či
 65 2 |                 a mať pokoj? Ale tak je to, dá sa synovi navádzať!
 66 2 |          národnosti priznávali, hneď by to ináč išlo. Ale to je ten
 67 2 |               hneď by to ináč išlo. Ale to je ten nerozviazaný chlp,
 68 2 |           povstal! Ale nám advokátom je to predsa pekná poklona!~–
 69 2 |                 sociálni reformátori, a to tí učenci, čo teológiu poznali,
 70 2 |                 čo pýšiť teológmi. A ja to smelo opakujem, že pokým
 71 2 |    strachovitosť, slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž!~–
 72 2 |               prehovoril Brožek, – a za to oni nemôžu!~Ale Jaroslav
 73 2 |          spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? – tak skoncoval
 74 2 |                a nič nevravel.~Jaroslav to však skoro spozoroval a
 75 2 |               dve otázky! – vykríkol na to Brožek, – ako len na ne
 76 2 |              inšie nie je v mojej moci, to ty lepšie budeš vedieť ako
 77 2 |                 zasmútiac sa hovoril na to Milenský.~Brožek sa chcel
 78 2 |            chcel vážne zatváriť, ale mu to nešlo, takže si len zas
 79 2 |               na fajočky, lebo ktože by to v jednom kuse čítal a len
 80 2 |      kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko hneď smrdí, ale
 81 3 |              jednu nemohla podmaniť – a to bola Hurdálková, o ktorej
 82 3 |          najväčším hnevom hovorievala: „To je sakramentská baba, má
 83 3 |               veľmi chýrny, len také je to všetko akési domáce. Ale
 84 3 |                 akési domáce. Ale musím to vysvetliť Dostala sa totiž
 85 3 |            totiž aj do Bruchoslavíc, už to veru neviem s kým, dosť
 86 3 |             myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká móda tlačené
 87 3 |                 ju opisovať, a keby som to urobil, len by taký mľaskot
 88 3 |               čosi pekné povedať predsa to nejdem urobiť, ale poviem
 89 3 |            pekná. Keď dnu vošla, nič sa to ináč nezdalo, iba akoby
 90 3 |               lež ako hovorím, opísaťsa to nedá, čo z nej ako všetky
 91 3 |             menej, akoby sa videlo, keď to len tak všetko hralo na
 92 3 |               Tak – tak, Ľudmilka moja, to si zapamätaj, a teraz sa
 93 3 |                všetci Silvestrov večer, to jest kratochvíľu a zábavu
 94 3 |                 až prišla šťastne aj na to, ako sa aj mladosť míňa
 95 3 |                očiach zaligotala.~Stará to mala všetko za dobré znamenie,
 96 3 |                 čože je po všetkých, sú to napospol ľahké vozíky; tie
 97 3 |              lež –~– Ach, – vzdychla na to Ľudmila, – aj ja by som,
 98 3 |                nevdojak vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám pán
 99 3 |            babke do ucha: – Ach, nie je to on!~– Kto?~– On.~– No veď
100 3 |              moja, oni sa mýlia, nie je to on!~Hovorková: – Ale sakrment –
101 3 |                    Mlč s takými vtipmi, to je on!~A tak začala novú
102 3 |          Hovorkovej, tíško jej šepla: – To je on, babka moja to je
103 3 |                    To je on, babka moja to je on!~– Kto? – spytovala
104 3 |                 Ten je tu posledný raz, to ti povedám! – šomrala pod
105 3 |             fragen darf! – Či, akože je to po slovensky? – pichala
106 3 |                 nás dobre darí? No ja – to im ja hneď erklärujem. Najlepšie
107 3 |             majú plné misy, ale tým, čo to potom dovedna sporadujú,
108 3 |                 k reči aby bol prišiel, to mu nešlo. A pot sa počal
109 3 |                máš, chlape, hľa, ako je to Ľudmile do očí pozerať!~
110 3 |             nechala s Ľudmilou. „Veď si to oni sami najlepšie spravia,“
111 3 |               už videli toho husára, čo to vo Viedni toho chlapca –~–
112 3 |               Jaroslav.~– Hej, hej, ale to je nič proti môjmu obrazu,
113 3 |        prihovárať milej srdca svojho.~– To ten Jakobeiho Poklad?~–
114 3 |              husára, hahaha, ahahahaha! To je pekné! – Smial sa, až
115 3 |            dvaja tam utekajú! Ej no, je to obrázok, uhuhuhuhu!~Ani
116 3 |          spievať. Šúplata sa rozosmial, to zavdalo dobrú príležitosť,
117 3 |               smiechu domáhala.~Pán boh to vie, čomu sa Šúplata smial,
118 3 |              frajle meine, ja ich, – no to bolo do porazenia; chudák,
119 3 |                bol pomohol vykotkodákať to osudné slovo „milujem“,
120 3 |              dupol, ale vysloviť už raz to, čo chcel, nemohol. Razom,
121 3 |             mdlobách.~– Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera, pomoc,
122 3 |                 tamtí von dvermi, – tak to bude a pri tom ostane, však,
123 3 |              Šúplata?~– Čo len povie na to frajlička? Ach, Frau von
124 3 |             Frau von Hovorkoviech, keby to len ráčili vedieť, ako ja
125 3 |                 knižku, čo v ruke má, a to nech mi veria, tisíce by
126 3 |               by som platil, také mi je to všetko vďačné. Sám by som
127 3 |                chcela sadnúť.~– Hm, hm, to je pekne a mňa to teší, –
128 3 |               Hm, hm, to je pekne a mňa to teší, – chválila budúca
129 3 |          budúceho zaťa, – a čo povie na to ona? O to nech nechajú len
130 3 |                 a čo povie na to ona? O to nech nechajú len mňa  sa
131 3 |             nechajú len mňa  sa starať. To im ale pre uspokojenie povedať
132 3 |                 páčiť budem, keď som ja to jakživ nečúval o takých
133 3 |                    Hat nichts zu sagen, to nič nie je; Milenský sa,
134 3 |               videli tie moje veksle, a to tiež znajú, čo inde mám
135 3 |                  smiala sa Hovorková, – to je dobre, láska nemôže byť
136 3 |                vidia, Herr von Šúplata, to je tajomstvo ich strachu,
137 3 |        bezpochyby pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske.~Šúplata
138 3 |           šeptal starej do ucha: – Nech to už len oni spravia všetko
139 3 |            uteká dakto po podnávratí, a to ju potešilo, lebo si myslela,
140 3 |           potešilo, lebo si myslela, že to dáki dievkini frajeri utekajú.
141 3 |          vnučkou; myslela si zaiste, že to všetka nič nie je tam, kde
142 3 |             chcú, ja im budem vďačná za to až do smrti.~A tu usadila
143 3 |                trochu obstarný, ale nič to, budeš mať pri ňom pohodlie
144 3 |                taký trošku neokrôchaný, to tiež nič nie je, my ho vycibríme.
145 3 |                nie je, my ho vycibríme. To tí slobdní ľudia majú všetci
146 3 |               neohrabané. Jeho srdce je to najlepšie a ľúbi ťa tak,
147 3 |             učených ľudí daktorého, ale to je ešte to najhoršie šťastie.
148 3 |               daktorého, ale to je ešte to najhoršie šťastie. Hovorí
149 3 |               Na moje šťastie prekazila to moja nebohá tetka, pán boh
150 3 |                 už si očula a vieš, ako to ide na svete, a tebe nič
151 3 |                za Šúplatovie Ďorďa. Ani to už ináč byť nemôže.~Toto
152 3 |               zahrdúsiť s tým Šúplatom, to, babenka moja najdrahšia,
153 3 |               Čo si si ku mne doniesla, to si pekne-krásne vezmi a
154 3 |           škamranie Ľudmila – neznesiem to, viem, že som nič po mojich
155 3 |              pôjdem kraj sveta a všetko to sto ráz radšej urobím, ako
156 4 |             veru zo srdca želáme všetko to tým, na ktorých sa to vzťahuje.
157 4 |            všetko to tým, na ktorých sa to vzťahuje. Našim románovým
158 4 |                nebudeme nič želať, lebo to všetko, čo im želáme, je
159 4 |               je v našej moci, takže im to aj dať hneď môžeme.~Ej,
160 4 |              rozhadzovať stotisíce, ako to vo svojej novelistke robia,
161 4 |           novelistke robia, vtedy by už to „keby“ bolo naveky pre celý
162 4 |               Ale na poli chlebulistiky to ináč ide. – Jaj, bože náš,
163 4 |                 Šúplata nepovie, aké je to dievča.~A Šúplatovo srdce
164 4 |           opatrnosti nič nehovoril.~Ako to len každý človek má svojho
165 4 |                ženíchom.~Takto, hľa, sa to stalo, že už včasne ráno
166 4 |             slovenské knihy vyhadzovať! To je – aus!~A ako sa na poludnie
167 4 |                 na poludnie schyľovalo, to, čo ľudia v Bruchoslaviciach
168 4 |              naradovaná, a tak ďalej. A to sa do poludnia roznieslo
169 4 |              nehovorila som? Veď som ja to vedela! – dodávala každá
170 4 |           žičili, – veď uvidíme, ako sa to ešte skončí. Lež aby sme
171 4 |                najskôr do Šúplatov, tam to všetko nájdeme. Šúplata
172 4 |        Šúplatovým nohám kotúľal.~Ako je to dobre, že sú tie peniaze
173 4 |                svojho pána obsiahnuť, a to vedela, že dobrotou nikdy
174 4 |               nikdy nič nedostala. Bolo to teda už do tej obyčaje vošlo,
175 4 |                Preto aj Ilona, zbadajúc to, na inšiu strunu biť počala.~
176 4 |               že vraj numero 1847, a za to, že ja v tomto roku počínam
177 4 |               Brožek dorážal na ňu, aby to len uňho nechala, že však
178 4 |              lež toť hľa, oné, akože sa to menuje, ale nuž nechže pozrú,
179 4 |               nechže pozrú, a veď by si to aj oni mohli kúpiť!~A podávala
180 4 |                 päť zlatých v striebre, to je teraz pre chudobného
181 4 |             Ilona, – pätnásť zlatých ma to ledačo stojí! Ale čože sa
182 5 |               veď aj dobre mal, lebo je to hotové nešťastie pre človeka
183 5 |          dohováral svojmu priateľovi za to, že sa tak veľmi popúšťa
184 5 |               starostiam o budúcnosť, a to ako svoju, tak svojich spisov,
185 5 |                už len tak myslím, že je to najlepšia cesta, keď sa
186 5 |                osudmi aj – všetkým zato to ty ani nemôžeš súdiť o nás! –
187 5 |               pri čom ma najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako ženícha
188 5 |               vo svojom tušení bál a že to bude istota – tuším nanovo.
189 5 |               intrigánstvo!~Odišiel – a to sa stalo v tú nedeľu po
190 6 |                 stojí. Pánbohvie, čo je to, že každý človek má svoju
191 6 |                 dlhy.~Pravdaže, mala na to čas. Ako zámožná vdova,
192 6 |               takto mohlo povedať: „Veď to Hurdálková povedala, zaraz
193 6 |           Hurdálková tak súdi, lebo tak to videla“, tá už mala pravdu,
194 6 |           Šúplata sedí pri stolíku. Ale to je ešte nič také čudné,
195 6 |             Šúplata číta knihu, lež ani to by ešte nič také nevídané
196 6 |               na jeho sedení pri knihe, to je: Šúplata má pred sebou
197 6 |                 aj zdnuka, kniha hrubá, to je všetko pravda, ale čo
198 6 |                všetko pravda, ale čo je to len za reč, keď tam všade
199 6 |               namiesto čo stojí; lež aj to by ušlo, bár v Poklade ináč
200 6 |                 dvadsiatniky! – Ej, ej, to je, pravda, mnoho. Kto vraj
201 6 |               za rok nič z neho nemať – to je tiež škoda! Lež čože
202 6 |               musím len dačo učiť – bár to štyri dvadsiatniky koštuje!
203 6 |               ako tá hrachovina. Budeže to kedysi komasácia tých šúplatovskohovorkovských
204 6 |                  aj, pani Hurdálková! – To bolo všetko, čo vedel poľakaný
205 6 |                Hurdálková, – nuž veď by to aj nič nového nebolo, ja
206 6 |            nemohol začať reč.~– A či si to oni, Herr von Šúplata, už
207 6 |             kdesi-čosi Šúplata, – už je to isté, že si ja budem brať
208 6 |       Ľudmilušku za ženušku – ale, čože to oni tuná čosi o dlhoch hovoria? –
209 6 |               nič iné nepotrebovala ako to, a zato bola aj odrazu na
210 6 |               Hja ja, – začínala, – veď to u nás vedia ľudia svoje
211 6 |                 haj, pravda, lebo že je to mňa len tak oslepiť!~– Ale
212 6 |            stojí, hneď si myslel, či by to ozaj pravda mohla byť, a
213 6 |                ozaj pravda mohla byť, a to mu len tak cez myseľ lietalo,
214 6 |                 mľaskol nahlas), veď je to len decko! – A keď si to
215 6 |                to len decko! – A keď si to už raz bol vyslovil, tak
216 6 |              Ach – čo tá láska robí! Tu to najlepšie vidíme, čo môže
217 6 |  slobodomyseľného človeka! A vskutku by to láska bola aj urobila, keby
218 6 |       Bruchoslavičanom nebol býval. Ale to bruchoslavičiactvo – ach,
219 6 |               bruchoslavičiactvo – ach, to je hotové nešťastie pre
220 6 |          miestach skocúrkovatenosť, ako to všetko na konci. uvidíme.~
221 6 |                jej reč Šúplata, – akože to oni vedia, čo si ja myslím?
222 6 |             myslím? Veď som si ja práve to myslel; ej, ej, už sú oni
223 6 |        slovenských spisovateľoch, čo sa to teraz počínajú už aj sem,
224 6 |                  nech mi povedia, čo sú to za ľudia, keď ja od ktoréhosi
225 6 |              trantárie zahnali!~– Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím ich,
226 6 |                ľudia? – Nuž prosím ich, to sú hladoši. – Takto odpovedala
227 6 |                 na otázku stará. Všetko to už teraz len do tých škôl
228 6 |                 bol rád každý – tu majú to tajomstvo, prečo je vždy
229 6 |                 páni chodia do školy. A to je dobre, taký už potom,
230 6 |               si Šúplata, – ale keby sa to už aspoň pred jedno pätnástimi
231 6 |                nebol mohol dodriapať na to spisovateľstvo. Ale takto...~–
232 6 |                boh, že aspoň u nás celé to spisovateľstvo na posmech
233 6 |      spisovateľstvo na posmech vyjde, a to sa stane, nech by si len
234 6 |             mazlenu za ženu vzali.~– Ej to by som už len, pánu bohu
235 6 |               ostal celý bez seba. Boli to hrozné mdloby, cítil sa
236 6 |                 vážnosti odjakživa, ale to ešte nikdy neurobil, aby
237 6 |             Hovorkovmu veriť treba!“~No to je hrozné s tou láskou,
238 6 |               tak čosi pozdávalo, že by to len predsa nemala byť pravda
239 7 |              nás budia, zriedka veríme.~To bol celkom iný svet, ktorý
240 7 |         nenechajú s pokojom! Ale kto by to aj veril, že vraj dlhy,
241 7 |            teraz nechže povedia, kto sú to tí ľudia? Ja musím vedieť,
242 7 |        Hurdálková ani neškrtla. Išlo mu to tak z jazyka ako to načim.~
243 7 |             Išlo mu to tak z jazyka ako to načim.~My ich necháme klebetiť
244 7 |                 keby sme chceli vypísať to, čo zas Hovorková na Hurdálkovú
245 7 |                 pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo nikomu. Bruchoslavičanov
246 7 |             nikomu. Bruchoslavičanov by to síce neomrzelo, lebo tí
247 7 |            týchto nabiť, že vraj všetko to len o nich vlastne písali.
248 7 |          nebudeme písať, náš čitateľ si to i tak domyslí a Bruchoslavičania
249 7 |              domyslí a Bruchoslavičania to majú doma.~V ten istý deň
250 7 |                 novinou na Slovensku, a to novinou takou, ktorá kriesi
251 7 |               dožičil svojmu priateľovi to dievča, o ktorom vedel,
252 7 |                 vedel, že – ak by sa mu to podarilo pukla by od hnevu
253 7 |            častoval, že jej ruku dal na to, že sa ani do tej ulice,
254 7 |                 len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol.~A k tomu ešte
255 7 |            všetko radšej tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež ťažko.
256 7 |        dalodohnať od Ľudmily?~– Veď som to ja vedel, že ty zas budeš
257 7 |         Hovorkov. On je skučko, zato aj to verím, že padol do mdloby,
258 7 |              dlhoch zmienku urobila. Aj to nič nie je, že je ako mačka
259 7 |               klebetnica nepovie, že je to nie pravda? Najmä, keď on
260 7 |            Šúplatu, všetko vynaložím na to, aby sme dnes na istú hrali.
261 7 |               dôležitosťou môjho srdca. To sa stalo len následkom môjho
262 7 |           Tak-tak, – hovoril mu ešte, – to sa mi páči. Teda len skoro
263 7 |               Hahaha, – rozosmial sa na to Brožek, – ale by ten chumaj
264 7 |                 taký svižký bol? Veď je to také hlúpe teľa na svete,
265 8 |               celkom so sebou spokojní. To už vieme, že si Hovorková
266 8 |             mali zajtra začínať. Ako si to namyslel tak to aj pekne-krásne
267 8 |                  Ako si to namyslel tak to aj pekne-krásne svojej budúcej
268 8 |                 vnučke ohlášky začínať, to nijako pochopiť nemohla.~–
269 8 |                musí pripraviť, a ako je to možné? Taký krátky čas!
270 8 |             Taký krátky čas! Ani by sme to nemohli všetkým oznámiť,
271 8 |           vyhlásila. Mit Saus und Braus to pôjde, a k tomu treba trochu
272 8 |                veľké útraty, lepšie nám to bude do gazdovstva, škrabúc
273 8 |            Šúplata, – ej, ej, a keď mne to tak v hlave čosi vrčalo
274 8 |             robiť.~Hovorková vedela, že to hostia, ale uši nemala také
275 8 |                u nás. Ej – ej, kdeže sa to vzalo? Taký pyšný mladý
276 8 |         meštiansky syn. No, ale veru ma to veľmi teší, že nám dali
277 8 |                  daj stoličku aj... – a to len tak bokom hodila okom
278 8 |                 v tme za dvermi, – musí to byť tiež falošná mačka táto
279 8 |                nemá pred očami. Brožek? To ten mladý, bláznivý advokát.
280 8 |               chyže po mäkuškú zeslu, a to na nešťastie Šúplatovo,
281 8 |                zo Šúplatu – ale zatajiť to veľmi dobre znal.~– Ja som
282 8 |                 medzi nás, – a vtedy ho to priam bola so zeslou ždúrila
283 8 |                chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil, svoje ťažké „
284 8 |            poľakaný.~– Hja, čo je otec, to som nie ja.~– Ale sú jediný
285 8 |               rozmanité otázky.~– No už to len viem, – žartoval s ňou, –
286 8 |                 teplo ju prechádzalo.~– To je človek, – myslela si
287 8 |          Šúplata sa však ináč namyslel. To zaiste už nijako nemohol
288 8 |                aj on ľúbi Ľudmilku, ale to sa mu samému nezdalo také
289 8 |              nezdalo také byť, ako bolo to Brožkovo lichotenie Ľudmile.
290 8 |                nemal ako teraz on.~„Veď to len musí byť toho bohatstva
291 8 |                lutrie obohacovať.~– Ale to je čudné číslo, – pokračoval
292 8 |           komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia, hlavná trefa,
293 8 |       Šúplatovej hlave.~– Nuž, akože je to, ako? – spytoval sa už celý
294 8 |          stretlo s Brožkovým, takže ani to, čo chcel naposledy povedať,
295 8 |                nič iné nebolo treba ako to, ona to najradšej videla
296 8 |                nebolo treba ako to, ona to najradšej videla keď sa
297 8 |             dobre zabáva, tašla sama. A to bola pre Milenského voda
298 8 |              dač poštebotať, lež Brožek to vedel prekaziť.~– Vieš čo, –
299 8 |                 so starou aj s mladou a to všetko namiesto ohovárania
300 8 |                 Milenského – a Milenský to všetko videl a zahorel nenávisťou
301 8 |                omdletie. Ani priateľovi to nepristane, ked priateľov
302 9 |           spytovala slúžka.~– A čože si to pigľujete, Ilonôčka moja
303 9 |                presviedčam o tom, že je to pravda, čo ste mi vy o nich
304 9 |               bruchoslavické panny. Veď to nič nevie, len sa frntiť,
305 9 |                dávno hovorila, pre nich to nič nie je súce. Ale – nech
306 9 |                 veru nedbám, čo urobia, to, ale len to si prosím, aby
307 9 |                  čo urobia, to, ale len to si prosím, aby mi povedali,
308 9 |             kulifaj nezabudol na mňa, a to je len predsa pravda, že
309 9 |                  že...~– Ale, ale, čože to posmechujú – hanblivo sa
310 9 |                lutrii. Ale pravda – veď to len teraz v novinách prišlo. –
311 9 |                 ale, och, no, ale akože to bude? – omykala sa Ilona, –
312 9 |                No, – povedá Ilona, –keď to už len má a má byť, nech
313 9 |                môj – veru tiež veľmi, a to už oddávna ľúbim a chcem
314 9 |               taký bozk (lebo božtek sa to nemôže menovať), že by sa
315 9 |            tretích susedov očuť.~– Ach, to som si ja ani nezaslúžila, –
316 9 |          punktum, koniec reči!~– Ale by to bolo možné – tak chytro?
317 9 |              Tak – tak, nech ohovárajú, to sa mi páči, Ilonôčka moja, –
318 9 |             spájať budú pri oltári.~– A to už len bude inakšia komasácia –
319 9 |                inakšia komasácia – lebo to viem, že Ilona moja nijaké
320 9 |            držať nad svojou sľúbenicou. To bolo pekné, ako obaja len
321 9 |       vysvetľovali jeden druhému, prečo to robia.~– Ako by to bolo –
322 9 |                prečo to robia.~– Ako by to bolo – keby nemali pokoja? –
323 9 |                hovorila Ilona.~– Ako by to bolo, keby sa už k mojej
324 9 |                 chyže Brožek, lež nebol to už ten včerajší Brožek.
325 9 |                ma oklamal, – odvetil na to zas Milenský a dal sa ďalej
326 9 |                Už som prestal vo všetko to veriť, – zapochyboval nad
327 9 |              všetkým týmto ti stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu
328 9 |              nedele, ale na Tri krále – to odjakživa bývalo jej – ísť
329 9 |               viac šeptania o nej bolo. To bolo už do nevystátia, ba
330 9 |                trochu nebola hľadela na to, čo ľudia budú o nej hovoriť.
331 9 |              lebo jej tak v hlave vrelo to šeptanie, to usmievanie
332 9 |                hlave vrelo to šeptanie, to usmievanie sa a obzeranie
333 9 |             taká nešťastná bola, že pre to svoje včasné chodenie do
334 9 |            dozvedať. Ba viac ráz sa jej to prihodilo, že medzitým,
335 9 |           hnevala Hovorková, doteraz na to samé šeptanie a obzeranie
336 9 |                 a úprimnou manželkou, a to razom po prvý, po druhý,
337 9 |            druhý, aj po tretí raz. Bolo to iba teraz dívania a divenia
338 9 |               čitateľ predstaviť, čo sa to všetko v srdci tejto šľachetnej
339 9 |               ani písať nejdem, lebo je to nemožné. K tomu ja som sám
340 9 |         Hovorková – opisovať nejdem. Že to bola hrôza pre Hovorkovú,
341 9 |               bola hrôza pre Hovorkovú, to vie síce každý, ale kto
342 9 |                 aj pochovávaný – ten mi to uzná. Ona si už len v slzách
343 9 |                   neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú o nej hovoriť –
344 9 |              svoji, lebo čo boh spojil, to nijaký človek nikdy nerozlúči.~–
345 9 |            vynaložila síce Hovorková na to, aby ukryla svoj hnev, svoje
346 9 |                 Mne takú hanbu vykonať! To neznesiem! Vláčil sa mi
347 9 |           chodil k mojej Ľudmile – nie, to mi je nie možné zniesť,
348 9 |               Ľudmilu pre seba pýtať, – To sa nemôže stať, ja som si
349 9 |             nežartujú, Herr von Brožek, to som si od nich nezaslúžila, –
350 9 |                nič nebolo.~– Čože by mi to bola za satisfakcia za Šúplatu –
351 9 |                 v tom satisfakciu?~– No to – on by sa aj so svojou
352 9 |             svojou šmatlaňou uspokojil, to ja viem, keby mu len doniesla
353 9 |              toľkú sumu, ale pre mňa by to nijaká satisfakcia nebola. –
354 9 |                  ale keby som potom zas to mohol vykonať, že by sa
355 9 |                 na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo za spisovateľa
356 9 |             musel Brožek rozprávať, ako to vlastne bolo s tým Šúplatom.
357 9 |        Hovorková vedeli ho nahovoriť na to.~– Nuž, ako to bolo? Tak
358 9 |             nahovoriť na to.~– Nuž, ako to bolo? Tak to bolo, že žid
359 9 |                   Nuž, ako to bolo? Tak to bolo, že žid Renzef, ten
360 9 |                že žid Renzef, ten čo sa to zo Schlossbergu presťahoval
361 9 |        presťahoval do Bruchoslavíc a čo to vraj aj židovským spisovateľom
362 9 |          vysmial, vysvetliac jej, čo je to za ceduľa. Ona chudera v
363 9 |                 ak nie – aspoň bude mať to vedomie, že oklamanej dievke
364 9 |               mu priateľovi ten žreb.~– To by bolo huncútstvo pred
365 9 |          chladno odvetil advokát.~– No, to nechápem – aspoň v Bruchoslaviciach
366 9 |                 počala naňho mihať, lež to by nebolo predsa Milenského
367 9 |            pätnásť zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje – ja som
368 9 |                  žartoval Brožek, – no, to je pre mňa veľká satisfakcia
369 9 |          spisovateľ uznáva svoje chyby. To musíme dať do novín!~– Ja
370 9 |               Ak ma nechceš uraziť, ani to viacej nespomínaj.~Potom
371 10|               uňho veľká svadba, ako sa to aj čakať mohlo. A bár by
372 10|                  Preto, že Šúplatovi aj to dlho bolo čakať, keď maličká
373 10|                svojou Ilonou. Hľadel si to síce nahradiť tým, že zakaždým,
374 10|               črepe, či žrebe, či čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. –
375 10|                 daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu pätnásť zlatých Renzefovi
376 10|          štastie stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha, ktorú
377 10|                doniesol. Ach – a ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel
378 10|               je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel za ňu vrátiť peniaze?
379 10|             ponúkala, tú ceduľu mi daj, to ti hovorím!~Ilona, chudera,
380 10|            svojom veľkom nešťastí, lebo to na prvé pomyslenie vedel,
381 10|         rozprávať nebudeme. Dlho by nám to trvalo – a mohli by sme
382 10|         Šúplatovej aj uškodiť, keby sme to tak dáko živo vykreslili,
383 10|               svoju Ilonu vymastil.~Lež to sa len už teraz spýtať môžeme,
384 10|               už teraz spýtať môžeme, a to nielen v bruchoslavickom