Chapter

 1 1|       rozmýšľať.~– Hm, hm, to je pravda, že Ľudmilka sá vraj za
 2 1|  pánbohvie kde bol! To je všetko pravda, ale, ebugatta, za stotisíc
 3 1|         Že je ona dedička, to je pravda, nuž ale priam zato musí
 4 1|     obyčajného človiečika s tým, pravda, neobyčajným znamením, že
 5 1| sprostučká bola tiež, to je síce pravda, ale keď si pomyslíme, že
 6 2|    príchodu svetla na zem, to je pravda – ale pre šťastie nášho
 7 2|        Slováci nie sú národ? Ale pravda, pravda, keď ešte aj taký,
 8 2|        nie sú národ? Ale pravda, pravda, keď ešte aj taký, čo sa
 9 2|         národ za národ neuznáva, pravda, pravda – že sme nešťastný
10 2|          národ neuznáva, pravda, pravda – že sme nešťastný národ.~–
11 2|        pošli! A koniec, storako, pravda, popremieňaný, každej takejto
12 3|          pekné dedičstvo.~Veď je pravda, že aj láska je dobrá v
13 6|        kniha hrubá, to je všetko pravda, ale čo je to len za reč,
14 6|   dvadsiatniky! – Ej, ej, to je, pravda, mnoho. Kto vraj predplatí –
15 6|         oko, ale môj rozum, haj, pravda, lebo že je to mňa len tak
16 6|      humnami majú. Veritelia sa, pravda, dotiaľ nehlásia, pokiaľ
17 6|         si myslel, či by to ozaj pravda mohla byť, a to mu len tak
18 6|         to len predsa nemala byť pravda tá história o dlhoch pani
19 7|          toho ani tretina nie je pravda. Čo by sa Šúplata Ľudmily
20 7| klebetnica nepovie, že je to nie pravda? Najmä, keď on do Ľudmily
21 9|      presviedčam o tom, že je to pravda, čo ste mi vy o nich už
22 9|          mňa, a to je len predsa pravda, že stará láska nehrdzavie,
23 9|          nevie nič o lutrii. Ale pravda – veď to len teraz v novinách
24 9|        sa vykĺznuť.~– Hej – hej, pravda je. Nuž a čože by chceli,