Chapter

 1 2|      vyjdú aj tí najznamenitejší ľudia, hanbia sa zaň. Aký mi je
 2 2|        ňom a vo všetkých stavoch ľudia, ktorí neznajúc nič inšie
 3 2|          veci sa nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší pred
 4 3|         vycibríme. To tí slobdní ľudia majú všetci pri sebe také
 5 3|      najpotrebnejšia, a tí učení ľudia sa aj obyčajne len s tou
 6 3|       ale predsa nie nevyhnutná. Ľudia si privyknú jeden na druhého.
 7 4|      poludnie schyľovalo, to, čo ľudia v Bruchoslaviciach zrána
 8 6|    prepustiť pár sto zlatých. Už ľudia ani nechodili na radný dom,
 9 6|          ta častejšie, ešte budú ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! –
10 6|   začínala, – veď to u nás vedia ľudia svoje dlhy ukrývať! Ale
11 6|          mi povedia, čo sú to za ľudia, keď ja od ktoréhosi času
12 6| trantárie zahnali!~– Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím ich, to sú
13 6|      píše knihy, čarbe, ako takí ľudia! Veď vedia, že chce byť
14 7|           Ach – ach, však sú len ľudia zlí, – hovoril, – keď ani
15 7|     nechže povedia, kto sú to tí ľudia? Ja musím vedieť, ktorý
16 8|        kráľmi veselo, najmä istí ľudia boli celkom so sebou spokojní.
17 9|     naprotivím. Aspoň nebudú mať ľudia času nás ohovárať, po sobáši
18 9|        mňa, keď sa tu len všetko ľudia dozvedia. – Takto starostlivo
19 9|     priam dnes. Lebo čím viac sa ľudia schádzali – tým viac obzerania
20 9|         nebola hľadela na to, čo ľudia budú o nej hovoriť. Za posledné
21 9|         ako vzdelaní a osvietení ľudia majú obyčaj vždy len na
22 9|        meste stalo, o čom všetci ľudia chýr už do kostola doniesli
23 9|     neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú o nej hovoriť – utekala
24 9|       žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia na mňa na ulici ukazovať! –