Chapter

 1 1 |      Nechže sa probuje najesť tej svojej krásy – a inšie čože
 2 1 |     chleba. Prv som sa bávala tej panej, ale teraz, ako hovorím,
 3 3 |       na ňom páči? Ten kúštik tej mladosti a tej múdrosti?
 4 3 |     Ten kúštik tej mladosti a tej múdrosti? nevídali! – Takto
 5 3 |     bol zarazený, Ľudmila zas tej najlepšej nádeje. Jaroslav
 6 3 |     Šúplata. No veď by som ja tej dala, keby aj čo bolo, a
 7 3 |       vdovu Vedomilskú? No na tej mieste som ja mala byť teraz.
 8 3 |      robí a ako bude spať bez tej bohato striebrom okovanej
 9 4 |   Ľudmila ani zbla! No veď by tej dala Hovorková! Paroma si
10 4 | nedostala. Bolo to teda už do tej obyčaje vošlo, že zakaždým,
11 6 |     vo veci. Že si chcú vziať tej zadĺženej až po uši Hovorkovej
12 6 |       cez myseľ lietalo, že z tej svadby takým činom nič nebude. –
13 6 |      by iste urobili, keby si tej Hovorkovej mazlenu za ženu
14 7 |     prísny rozkaz Hovorkovej, tej svojej budúcej pani testinej,
15 7 |       dal na to, že sa ani do tej ulice, v ktorej tá spisovateľská
16 8 |        ani len očuť o nikom z tej rodiny. Tak vedela Hovorková
17 8 |   Troch kráľoch, že vraj aj v tej Pokladnici stojí napísané
18 8 |     musí byť toho bohatstva u tej Hovorkovej, keď sa už k
19 9 |       vyliezala. Ba ani len z tej kázne si dnes nič nezachovala,
20 9 |    kričal, že sa celý napriek tej trojkráľovej tohoročnej
21 9 |   nemohla vlastne konca nájsť tej svojej pesničke o Šúplatovi.~
22 10|         a rok 1847 majú tam v tej knihe, mladý pánko. – Tak
23 10|      sa vrátila Ilona domov v tej nádeji, že sa tými novými