Chapter

 1 1|      prvá slovenská noveletka je dačo najčerstvejšie v našej literatúre
 2 1|          nepoviem, že táto osoba dačo nezmýšľa. A čo sa bohatstva
 3 1|   papierik nebola dala.~Musí byť dačo vo veci! Ilona, bár bola
 4 2|             Počkajže, nech aj ja dačo poviem, – pretrhol zas Brožkovi
 5 2| mládencovi v Bruchoslaviciach už dačo počul; ale ťa teraz nechcem
 6 3|       jaj, málo je toho u nás na dačo súce! Ale by som predsa
 7 3|         Ale by som predsa vedela dačo pre teba, lež –~– Ach, –
 8 3|        som, babka moja, pre seba dačo vedela, ale –~Vtom zašramotí
 9 3|        tam po smiechu, ja im mám dačo povedať! a žmolil rožtek
10 3|    svojho kaputa.~– Ozaj mi majú dačo povedať? Nože von s tým, –
11 3|       rozumy dovedna, osmelil sa dačo pošepnúť Hovorkovej.~Ale
12 3|           Lebo pritom sa všetkým dačo ušlo.~Ledva odišli, objal
13 4|      chcela dnes ako na Nový rok dačo od svojho pána obsiahnuť,
14 5|         a tešiť sa zakaždým, keď dačo zlé o sebe očuje z ich úst.~
15 6|            už aj ja sa musím len dačo učiť – bár to štyri dvadsiatniky
16 6|         osprostieval, hneď chcel dačo povedať, vtom sa mu nepozdávalo
17 6|         od jeho smrti sa už tiež dačo strovilo! A čo by aj nie!
18 6|          aj žlté. Ale veď len má dačo, má, pán boh zachovaj, aby
19 6|        raz teraz začal na takéto dačo myslieť a predložil si otázku:
20 8|         ohlasoch, kde však práve dačo zaujímavé musel nájsť, lebo
21 9|        sa ona v kostole modlila, dačo zaujímavé sa v meste stalo,
22 9|         susedov dočuli. Ale také dačo sa jej predsa nikdy nestalo
23 9|          ako oheň, lebo ani také dačo nečakala, mysliac, že Brožek