Chapter

 1 1 |          že sa len sami chválime, bár sme ináč presvedčení, že
 2 1 |      štvrtému krížiku sa poberal, bár kto ho dobre znal, vedel,
 3 1 |          byť dačo vo veci! Ilona, bár bola už trochu poľakaná,
 4 1 |        zlatých, pätnásť zlatých“, bár sa Šúplata už dakde po bruchoslavických
 5 3 |           teda nie Bruchoslavice? Bár ináč o Bruchoslaviciach
 6 3 |          teraz pri knižke vyzerá, bár je hodne stará, predsa je
 7 3 |       mľaskot stál po chyžiach. A bár by som si trúfal čosi pekné
 8 3 |         ako čo by nie dvermi, lež bár komínom bol zhrbolcoval
 9 3 |         Šúplata sťažovať, aj ona, bár ináč ducha veľmi duchaprítomného,
10 3 |            teda ma mráz prechodí, bár si aj teraz rada myslievam
11 4 |       1847. Pán Šúplata ešte spí, bár si o ňom už dávno celé Bruchoslavice
12 4 |       okrúhle – hľa, k Šúplatovi, bár ich rozdáva, spiatkom sa
13 4 |          zármutku, zato aj Ilona, bár bola skrz Šúplatu o nádej
14 4 |   dvestotisíc zlatých pripravená, bár jej aj istá škoda, že stratí
15 6 |         stojí; lež aj to by ušlo, bár v Poklade ináč píšu, ale
16 6 |          sa musím len dačo učiť – bár to štyri dvadsiatniky koštuje!
17 7 |          nad istotu dňa istejšie, bár im, keď sa v nás budia,
18 9 |          si dnes nič nezachovala, bár pán farár tak kričal, že
19 9 |       nerozlúči.~– No, nech sa už bár o zem hodí Hovorková, –
20 9 |         lásky. Ľudmila ma nechce, bár by mi ju babka mala vôľu
21 9 | Hovorkovej bola duša na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo
22 10|           sa to aj čakať mohlo. A bár by ani tak dlho nebola trvala –
23 10|          sľúb – že ma nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali