Chapter

 1 1|         hvízda, a keď by sa mi takto stará naklonila, vnučka si veľa
 2 1|             cnosť, že bola už väčšmi stará ako mladá a mladá chasa
 3 1|          narieka nad dvestotisícmi a stará sa o svojich pätnásť zlatých.
 4 3|          knižke vyzerá, bár je hodne stará, predsa je radosť podívať
 5 3|             Potom vošla zas do chyže stará pani a ako na konci roka
 6 3|            slza v očiach zaligotala.~Stará to mala všetko za dobré
 7 3|            za milým, akoby jej ho tá stará do temnice odvádzala, a
 8 3|        potešovala žiarlivého milenca stará mať, – bude ona bezpochyby
 9 3|            sa nič neboj, – tešila ju stará, – pokým mňa poslúchaš,
10 4|         nesie pánu Šúplatovi, aká sú stará pani naradovaná, a tak ďalej.
11 4|                myslela si skormútená stará panna „teraz je pán dobrej
12 5|               toho div neobjímala tá stará na Silvestra.~– No počkaj,
13 6| Bruchoslavičania, takže sa od týchto stará Hurdálková najlepšie mohla
14 6|          naposledy, – takto hovorila stará, – mohli by si oni, ako
15 6|           Takto odpovedala na otázku stará. Všetko to už teraz len
16 7|             on do Ľudmily a doňho je stará drnda zaľúbená.~– Nie –
17 8|           Herr von Šúplata, – počala stará mudrovať, – veď sa dievča
18 8|        letieť po stolicu? – rapotala stará, sotva vybuchnutie väčšieho
19 9|             je len predsa pravda, že stará láska nehrdzavie, a naposledy,
20 9|            hovorila Ilona, – ja taká stará, ja trochu aj krivá, ja
21 9|            ale sa veľmi múdrili, aby stará ich furtácku radosť nezbadala.
22 9|              A ty mlč, – ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím,