Chapter

 1 1|   Šúplata sedel pred zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať
 2 2|       Čože chceš mať z neho, čo? My neboráci ešte sme ani len
 3 2|        ideály – šťastie národov, my Slováci by sme boli veľmi
 4 2|        spánombohom! Vinšujeme im my, totiž ja a môj najláskavejší
 5 3| neokrôchaný, to tiež nič nie je, my ho vycibríme. To tí slobdní
 6 4|        No, majme nádej, že sa aj my dakedy po železnici ta dostaneme
 7 4|         Brožkovi, ktorého sme aj my už trochu poznali, vedela
 8 4|       nás sa také veci nekupujú, my neslačíme na cudzie peniaze!~
 9 6|  rozprávky o Domovej pokladnici.~My ten jeho monológ od slova
10 7|       tak z jazyka ako to načim.~My ich necháme klebetiť spolu,
11 7|          boli zas rozdelené, lež my nestihneme už túto rozprávku
12 7|          Hovorkovej odhovárať.~A my už vieme, ako svoj zástoj
13 7|     pochybovať, ale ja verím, že my Šúplatu odcokáme od Hovorkov.
14 7|        prameňa vody sa napiť ako my.~– Hahaha, – rozosmial sa
15 7|       nič sa neboj, predídeme ho my.~A ono, paroma! Ako náš
16 7|        Ale nech je už, ako chce, my sa tiež musíme ponáhľať
17 8|          ešte iba na počiatku, a my si svadbu už len hodnú musíme
18 8|      okolo Brožka Hovorková, lež my pozrime trochu na Šúplatu.
19 8|        Brožek sám, – budeže 1847-my rok komusi pamätný. Veď –
20 9|          sa mi zdá, že by sme sa my dvaja len predsa najlepšie
21 9|        svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme trochu k Milenskému.~
22 9|        kostole mali sa zas zísť. My ich však zanecháme a pôjdeme