Chapter

 1 2|         sa ti, že nekonečne ľúbim Ľudmilu. Ale že inšie nie je v mojej
 2 3|           len jednu jedinú vnučku Ľudmilu, ktorú samu dedičkou všetkých
 3 3|        oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, ktorá však sklopila oči
 4 3|      Ledva odišli, objal Jaroslav Ľudmilu; a tu potom porozprávali
 5 3|          tu usadila si vedľa seba Ľudmilu a nahovárala ju za Šúplatu
 6 3| Hovorkovej slov, akými nahovárala Ľudmilu.~Ľudmila, vyočúvajúc babku,
 7 3|    Šúplatu myslieť. Meditým objal Ľudmilu sladký sen.~Ktovie, čo Šúplata
 8 4|           mohlo a skôr Šúplatovi. Ľudmilu prisudzovali.~– Lebo, –
 9 6|      videl za Hurdálkovej chrbtom Ľudmilu, ako sa mu usmieva, ako
10 6|          Na ceste si predstavoval Ľudmilu, ako sa usmieva, keď vidí,
11 7|      odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril, pracoval všetkým
12 7|          hnevu a z pomsty by dala Ľudmilu Milenskému. Nemajúc však
13 7|           Šúplata ani neobzrie na Ľudmilu – rozprával sa po literárnych
14 7|           lásky; čo len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol.~A k tomu
15 8|            či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo
16 8|    Brožkom Šúplata a chcel chytiť Ľudmilu za druhú ruku, lež na nešťastie
17 8|      potom, nech si Šúplata vezme Ľudmilu.“~Šúplata sa však ináč namyslel.
18 9|          to, že ti Hovorková sama Ľudmilu dá do náručia.~A toto s
19 9|       opovážil ku mne prísť, moju Ľudmilu pýtať.~Ale tu sa ďalej nemohla
20 9|           príhodný okamih. Chytil Ľudmilu za ruku, bozkal ju, bozkal
21 9|           mysliac, že Brožek bude Ľudmilu pre seba pýtať, – To sa
22 9|         celým citom na kolenách o Ľudmilu. Hovorková sa už celkom