Chapter

 1 2|        Brožek.~– Ľahká odpoveď, – hovoril na to Jaroslav, – národ
 2 2|        veď ja nič, ja som len tak hovoril a do tvojho erotického tajomstva
 3 2|     vedieť ako ja, – zasmútiac sa hovoril na to Milenský.~Brožek sa
 4 4|       dákysi papier v ruke, ďalej hovoril: – Vari nesiete môjmu synovi
 5 4|     zakýval hlavou, – áno, áno, – hovoril, – len sa ponáhľajte s predajom,
 6 5|        nunquam confusa recedit, – hovoril naposledy Brožek. – Len
 7 5| starostiam, – rozkazujúcim hlasom hovoril Brožek. Jaroslav usmievajúc
 8 5|             deo comitte futura, – hovoril mu, – ale ja neznám väčších
 9 6|          táto osoba u mňa chce? – hovoril sám sebe Šúplata a odkašlával
10 6|        ešte vždy len sám pre seba hovoril Šúplata.~– Ale oni by nechceli
11 7|          však sú len ľudia zlí, – hovoril, – keď ani ich ešte nenechajú
12 7|         tomto ešte len veľmi málo hovoril.~– Nevtipkuj, prosím ťa –
13 7|          Milenského.~– Tak-tak, – hovoril mu ešte, – to sa mi páči.
14 8|   gazdovstva, škrabúc sa za uchom hovoril Šúplata. Ale tým titulom „
15 8|            ó, ó – nie tak, nie, – hovoril a Ľudmilkine prstienky na
16 8|          nevie, čo robiť.~– No, – hovoril tajným hlasom Brožek, –
17 8|      vedel prekaziť.~– Vieš čo, – hovoril Milenskému, keď tento dobiedzal
18 9|           nie vdovci.~Nič, nič, – hovoril Šúplata, – nijaké parády.
19 9|          si môj zradca! – studeno hovoril. – Ja som tvoj najvernejší
20 9|            A toto s takou istotou hovoril Brožek, že Milenský sa cítil
21 9|   Bruchoslaviciach, usmievajúc sa hovoril Brožek potom, keď mu Milenský
22 9|               No tak, – vstávajúc hovoril Brožek, – tak ich prosím,