Chapter

 1 1 |      je pravda, že Ľudmilka sá vraj za kýmsi iným blázni. Toho
 2 1 |       na ulici prihovárala! Že vraj – „Herr von Šúplata, prečo
 3 1 |       striebre, ani ten kúštik vraj daromného papiera, lebo
 4 2 |       mesta narádzal. Sotva sa vraj čuť dal, tužbyť musel očuť
 5 3 | myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká móda tlačené
 6 3 |  chválenia Ľudmily, aká je len vraj múdra.~– Keď ma ona, – povedá, –
 7 4 |        je kdesi taký kraj, kde vraj spisovateľstvo tak donáša
 8 4 |     ňou Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama a sama chce odovzdať
 9 4 |        Ej, ej, a aká múdra, že vraj numero 1847, a za to, že
10 6 |      to je, pravda, mnoho. Kto vraj predplatí – dostane ju za
11 7 |     Ale kto by to aj veril, že vraj dlhy, ale čo...~Hovorková
12 7 |        chceli týchto nabiť, že vraj všetko to len o nich vlastne
13 7 |      bosoráci – a od toho času vraj má Hurdálková pokoj a ľúbi
14 7 |   najlepšie, utešoval.~– Už sa vraj Šúplata ani neobzrie na
15 7 |        Milenským Brožek, – veď vraj prísahu skladal Hurdálkovej,
16 8 |   začínalo o Troch kráľoch, že vraj aj v tej Pokladnici stojí
17 9 |        do Bruchoslavíc a čo to vraj aj židovským spisovateľom
18 9 |   prešibaný, oklamal Ilonu, že vraj ten žreb je hotová banknota,
19 10|       len, aký črep chce? A že vraj aby som ho nestratila. Ale
20 10|      Chcel jej odkúpiť lós, že vraj jej dá sto zlatých zaň.
21 10|      ceduľu zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha.